Životnosť nábytku

Hodnotné veci nestrácajú časom na aktuálnosti, naopak – čas preverí ich kvalitu. Zrejme to viedlo Ing. Norberta Šeba zo zastúpenia firmy Julius Blum GmbH a člena Rady konzultantov Drevárskeho magazínu, že siahol po skriptách z roku 1983 a pripravil spolu s našou redakciou pre odborníkov v oblasti nábytku zaujímavé čítanie na tému Životnosť nábytku. Predstavme si však najskôr autora, významnú osobnosť, tak ako nám ju popísal prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc. z Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Doc. Ing. Elemír Šulán, CSc. patril medzi významné osobnosti Vysokej školy lesníckej a drevárskej (VŠLD) vo Zvolene, ktorý významnou mierou prispel k formovaniu štúdia so zameraním na nábytkovú tvorbu. Ako absolvent Vysokej školy lesníckej v Šoproni a Vysokej školy lesníckej a drevárskej sa zapojil do pedagogickej práce na novovytvorenej Drevárskej fakulte VŠLD vo Zvolene od roku 1952. V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied a roku 1973 bol menovaný docentom pre konštrukciu, typológiu a technológiu výroby drevárskych výrobkov. Od 1. októbra 1971 bol vedúcim Katedry nábytku a drevárskych výrobkov až do jeho odchodu do dôchodku.

Ako pedagóg odovzdával svoje bohaté skúsenosti poslucháčom nielen na prednáškach, ale aj pri vedení diplomových a doktorandských dizertačných prác. O uznaní jeho odborných znalostí svedčí aj to, že často prednášal v zahraničí, napr. na Technickej univerzite v Drážďanoch, na Lesníckej a drevárskej univerzite v Šoproni a poslucháčom štúdia dizajnu nábytku v Poznani.

Vedecko-výskumnú činnosť orientoval na hľadanie nových princípov v konštrukcii nábytku, kde podal 16 prihlášok vynálezov a získal 10 autorských osvedčení. Osobitne úspešná je jeho spolupráca nielen s výrobou ale i s Výskumným a vývojovým ústavom drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Bratislave a Výskumným a vývojovým ústavom nábytkárskym v Brne.

Životnosť nábytku

Kvalita nábytku sa neustále spája s jeho životnosťou. Pretože v odbornej verejnosti nie sú ani len rámcovo zhodné názory na životnosť nábytku, prevzali sme za účelom objasnenia tohto pojmu kapitolu z vysokoškolských skrípt a ktorú teraz bez úprav zverejňujeme. Zdroj: Šulán Elemír, KONŠTRUKCIA A TYPOLÓGIA DREVÁRSKYCH VÝROBKOV, ČASŤ 2, TYPOLÓGIA NÁBYTKU, Zvolen 1983

Životnosť a jej vplyv na vývoj výrobku

Životnosť je doba, počas ktorej výrobok je v stave po každej stránke plniť funkciu, pre ktorú bol vyrobený. Je to dôležitý ukazovateľ tzv. komplexnej kvality výrobku, od ktorého odvíjame nielen vlastnosti použitých materiálov a konštrukcií, ale aj design výrobkov. Udáva, kedy aké množstvá bude potrebné reprodukovať, ale aj to, akým skúškam ich máme podrobovať pri kontrole ich kvality a pod.

Životnosť nábytku je z hľadiska uvedených kritérií dôležitý ukazovateľ, ktorý je nutné nielen skúmať, ale aj cieľavedome plánovať, aby čo najlepšie vyhovoval potrebám i možnostiam spoločnosti.

Kategórie životnosti

Ak máme určiť dĺžku doby životnosti nábytku, predovšetkým je nutné určiť, o ktorú životnosť nám ide. Životnosť je relatívnym kritériom a má viacero kategórií. V závislosti na stanovisku posudzovania je možné hovoriť o životnosti absolútnej, fyzickej, morálnej, reálnej, optimálnej a pod.

Absolútna životnosť
Má viac menej teoretický význam. Je to predpokladaná doba možnej existencie výrobku – nie však funkčnej, ako napr. v múzeách. Hranice absolútnej životnosti nie je možné presne určiť, lebo ich rozvoj ochrany neustále posúva ďalej. Z hľadiska tvorby absolútna životnosť nemá praktický význam.

Fyzická životnosť
Je dôležitým praktickým ukazovateľom, lebo určuje ako dlho môže a má výrobok slúžiť, za presne určených prevádzkových podmienok. Nie je to absolútna hodnota, lebo u rôznych skupín nábytku môžu byť dosť výrazné rozdiely. Rôzne sú základné požiadavky, použité materiály, konštrukcie, a pod., preto je nutné dĺžku doby fyzickej životnosti predom určiť.

Pri určovaní fyzickej životnosti sa buď zisťuje, akú dobu môže daný výrobok – pri určitých podmienkach a vlastnostiach použitých materiálov a predností výroby – funkčne obstáť. Prípadne sa skúša až do „straty“ funkčných vlastností, alebo sa predom určí, koľko rokov by nábytok mal slúžiť a simuláciou jeho použitia – cez urýchlené skúšky – sa zisťuje, či bude môcť daný výrobok toľko rokov slúžiť.

V prvom rade sa výrobok skúša nezávisle až do úplnej straty určených funkčných parametrov, a z počtu cyklov namáhania sa určí (v rokoch) pokiaľ bude daný výrobok slúžiť, alebo sa udávajú len počty cyklov a veľkosti hodnôt namáhania. Z týchto hodnôt sa určí konkrétna hranica použiteľnosti daného výrobku v určitej oblasti používania napr. byt, škola, reštaurácia a pod.

V druhom prípade ide vlastne o konfrontáciu požiadavky na výrobok s jeho fyzickým stavom. Keď sa výrobok neosvedčí, je nutné zmeniť jeho konštrukciu, materiál a pod. Tak, aby zodpovedal daným požiadavkám. Pri tomto určení ide vlastne o technicko-ekonomické úvahy, lebo hranicu životnosti je nutné určiť na základe reálnych vlastností, materiálov a konštrukcií i objektívnych nárokov na výrobok pri jeho používaní z hľadiska národohospodársky únosných hraníc možnej reprodukcie výrobkov.

Keď by sme toto hľadisko negovali, mohlo by sa stať, že by sme vkladali do výrobkov zbytočne veľa práce, kvalitných materiálov a pod., alebo pre nízku kvalitu by sme museli predčasne vyraďovať výrobky a nahrádzať ich novými.

Reálna životnosť
Ak doba používania nábytku sa ustáli pod alebo nad určenou hranicou ekonomicky zdôvodnenej životnosti, hovoríme o tzv. reálnej životnosti. Reálna životnosť je ovplyvňovaná okrem konkrétneho technického stavu výrobku najmä subjektívnymi činiteľmi. Obe skupiny činiteľov môžu pozitívne i negatívne ovplyvniť dobu používania nábytku. Napr. objavenie dokonalejších technických riešení zvyšuje ochotu vymeniť aj funkčne ešte dokonalý výrobok a opačne funkčná dokonalosť môže byť aj príčinou nadmerne dlhého používania výrobku, najmä keď jeho tvar je dokonalý – stále aktuálny. Zo subjektívnych, negatívne pôsobiacich činiteľov je možné uviesť stratu záujmu spotrebiteľa o dané estetické riešenie výrobku.

Morálna životnosť
Morálna životnosť je doba určená aktuálnosťou tvarového riešenia výrobku. Táto životnosť zohráva pri nábytku veľmi dôležitú úlohu, lebo môže byť veľmi krátka, alebo aj nadmerne dlhá. V prvom prípade likvidujeme výrobky, ktoré si vyžadujú ešte použitie, v druhom prípade sa viažeme na výrobky, ktoré si vyžadujú časté a náročné opravy a tým aj rozvoj príslušných opravárenských kapacít. Oba prípady v extrémnych polohách sú z hľadiska národného hospodárstva nežiaduce.

Prvý prípad sa bežne stáva, ak výrobky dlhodobej spotreby sú vyvíjané ako módne. Keď módne prvky sa spájajú aj s technickou zaostalosťou, alebo nedokonalosťou funkčného riešenia, morálna životnosť výrobku bude minimálna. Naproti tomu kvalitný design predlžuje aktuálnosť výrobku. Taký výrobok sa budeme snažiť udržať často aj so zníženými funkčnými kvalitami.

Medzi úrovňou designu a morálnou životnosťou je teda priama závislosť a preto v záujme hospodárneho využitia surovín, práce i výrobných kapacít je nutné estetickej úrovni výrobkov venovať maximálnu pozornosť.

Ekvivalentná životnosť
Ekvivalentná životnosť je ukazovateľ určujúci to, akú dobu môže výrobok s danými vlastnosťami a životnosťou pre jednu oblasť použitia napr. v byte, slúžiť v inej oblasti, kde sú vyššie alebo nižšie požiadavky napr. v reštaurácii danej kategórie, kaviarni, škole a pod. Napr. 30 rokov životnosti u stoličky v byte má zodpovedať 10 rokov v škole a 3 roky v reštaurácii III. cenovej skupiny a pod.

Je to ukazovateľ, ktorý bude nutné pre budúcnosť vypracovať pre jednotlivé kategórie nábytku a oblasti použitia, aby bolo možné výrobky spoľahlivo tvoriť, overovať v štátnom skúšobníctve a v distribúcii doručovať pre rôzne oblasti použitia.

Optimálna životnosť
Optimálna životnosť je taká programovaná doba, ktorá v maximálnej miere zohľadňuje technické, ekonomické a výtvarné kritériá. Váha jednotlivých kritérií však v každej dobe je závislá od stavu rozvoja, techniky a technológie, ekonomiky a kultúry danej spoločnosti, preto je potrebné životnosť na základe uvedených kritérií z času na čas určovať.

Výrobná životnosť
Výrobnou životnosťou alebo životnosťou typu nazývame dĺžku doby výroby určitého výrobku. V súčasnosti okolo výrobnej životnosti vzniká celý rad diskusií. Súvisí to s problémom určenia optimálnych inovačných cyklov.

Životnosť predovšetkým závisí od žiadanosti výrobku. Žiadanosť je však ovplyvnená rôznymi činiteľmi – funkčná, tvarová a technická dokonalosť, modernosť, prípadne aj módnosť, cena a pod.

Pri nábytku sa výrobná životnosť typu odhadovala max. na 8 – 10 rokov, boli však výrobky, ktoré sa udržali aj dlhšie. Pri analýze príčin dlhej výrobnej životnosti určitých výrobkov zisťujeme, že je to predovšetkým buď mimoriadne dokonalý tvar, design výrobku, napr. tradičných celoohýbaných stoličiek, alebo je to nízka cena. Príčinou však môže byť aj prevádzková spoľahlivosť výrobku, rozmerová vhodnosť pre dané stavebné systémy atď. Krátka výrobná životnosť je viac menej odrazom nedokonalosti výrobku, čo sa odráža v jeho nepredajnosti až prepadnutiu na trhu.

Z hľadiska praktického nie je možné vo veľkých nábytkárskych závodoch uvažovať s nízkou výrobnou životnosťou typu, lebo máme pomerne náročnú a zložitú prípravu výroby. Preto je nutné venovať výrobným programom veľkých závodov mimoriadnu pozornosť a určiť, ktoré výrobky je možné postupne – čiastočne inovovať – pokiaľ pracujú v uzavretých cykloch. V druhom prípade je nutné výrobu organizovať v otvorených cykloch a vyrábať len určité dielce, pri ktorých zmena prevedenia nevyvolá zložité organizačné problémy.

Autor: Doc. Ing. Elemír Šulán, CSc.
Drevárska fakulta TU vo Zvolene