Slovenčina
Ing. Stanislav Gregor je konateľom firmy GREGOR a spol., s.r.o., ktorá sa, o.i. zoberá aj poradensko-konzultačnou, propagačnou a lektorskou činnosťou v oblasti drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu. Celý svoj profesionálny život zasvätil drevu a výrobkom z neho.
V roku 1971 po absolvovaní drevárskej fakulty VŠLD Zvolen v odbore drevárska technológia nastúpil v drevokombináte Jihlavských dřevařských závodů Jihlava. Začínal od práce majstra a prešiel cez pozíciu vedúceho výroby na prevádzkach výroby dverí (výroba 1 mil. ks dverí za rok) a drevotrieskových dosák (kontinuálne lisovanie na angl. linke Bartrev) až po technické činnosti v oblasti technického rozvoja a investícií na podnikovom riaditeľstve Jihomoravských dřevařských závodov v Brne. Skúsenosti z terénu neskôr zúročil v riadení činností podnikov prvovýroby z oddelenia na Generálnom riaditeľstve Drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu (GR DNP) v Žiline. Pomáhal rozbiehať aj nový špecializovaný podnik Kysucké drevárske závody ako technický námestník. Po návrate z Kysúc pracoval opäť na GR DNP ako asistent a neskôr ako poradca generálneho riaditeľa.
V rámci reorganizácií VHJ na Slovensku bol preradený do Bratislavy na Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR, od roku 1988 ako vedúci odboru zahraničných vzťahov. V tom čase to bolo nesmierne náročné obdobie, kedy sa prijímala koncepcia vytvárania spoločných podnikov s krajinami východu a západu. Najzaujímavejší bol projekt na spoločný podnik medzi švédskou firmou IKEA a ZNZ n.p. závod Trnava pod názvom SPARTAN. Tento spoločný podnik sa podarilo vytvoriť aj vďaka širokému okruhu ľudí, predovšetkým profesora Ľubomíra Nemca. Dnes patrí závod v Trnave k jedným z najväčších a najmodernejších vo výrobe nábytku v Európe.
Prvú skúsenosť v oblasti výstavníctva získal po roku 1989 s Domom techniky v Žiline, kde bola už v r. 1990 organizovaná výstava drevárskych strojov EXPOLIGNUM. Na základe pozvania vtedajšieho riaditeľa výstaviska Agrokomplex v Nitre akad. arch. Ing. Ladislava Švihela začal od r. 1991 spolupracovať na veľtrhoch nábytku (Nábytok a Bývanie), drevárskych strojov (LIGNUMEXPO) a neskôr na Strojárskom veľtrhu a Agrosalóne.
DM: S akými skúsenosťami a zároveň predstavami si pripravoval projekt spotrebiteľskej výstavy Nábytok a Bývanie (NaB) na Slovensku?
S. G.: Výstavisko v Nitre malo od začiatku predpoklady na konanie veľkých veľtrhov, pretože bolo vybudované veľkoryso pre konanie poľnohospodárskych výstav. Tie sa však usporadúvali len raz do roka a bolo treba priestory využiť po celý rok. Podobne, ako výstaviská v zahraničí, a tak Nitra nadviazala kontakty a spoluprácu napr. s výstaviskami v Klagenfurte a v Salzburgu. O slovenských klientov prejavili veľký záujem najmä firmy z Rakúska a Nemecka. Postupne sa na veľtrhoch v Nitre aj zúčastňovali. Napr. firma Shachermayer, ktorá je predajcom strojov a materiálov pre stolárov a nábytkárov, spoločne s nami zorganizovala pre cca 200 záujemcov 5 exkurzií do ich predajní vo Viedni a do sídla firmy v Linzi. Veľtrh NaB bol podľa našich poznatkov a krátkych skúseností zo zahraničia veľmi perspektívny, aj keď to v rokoch 1990 až 1992 nikto z výrobcov nábytku na Slovensku nebral celkom vážne. Nahrávala tomu skutočnosť progresívnej podpory riaditeľa podniku akad. arch. Ing. Ladislava Švihela, ktorý si tiež uvedomoval obrovský potenciál a možnosti výstaviska. V prvopočiatkoch veľtrhu pomohla aj účasť firmy PETRALEX z Nemecka, ktorá mala prenajaté na výstavisku priestory na predaj nábytku. Táto firma spolu s partnermi z Nemecka, Talianska, a z iných krajín zaplnila celé prízemie pavilónu B. Expozície boli nainštalované tak, ako to pripravovali firmy na svetových veľtrhoch nábytku. Už v tomto roku sme vypracovali 1. katalóg, ktorý bol aj v nemeckej mutácii a členenie kapitol tak, ako v katalógoch v Miláne. Podľa vzorov zo zahraničia sme pripravili prvé informačné centrá, k čomu sme si pomohli inštaláciou výpočtovej techniky z mojej firmy. Konali sa dve odborné akcie, hodnotiteľská komisia hodnotila v jednotlivých kategóriách najlepšie výrobky. Od roku 1992 si veľtrh získaval veľký rešpekt. Verejnosť – a to nielen slovenská – získala možnosť raz do roka vidieť to, čo je možné si kúpiť, aké sú trendy a výrobcovia často získali výrobnú náplň aj na celý nasledujúci rok.
DM: Veľtrh sa počas troch desaťročí etabloval na najprestížnejší a najobľúbenejší veľtrh svojho druhu v našom blízkom i širšom regióne a stala sa z neho medzinárodná udalosť. Ktoré boli najzásadnejšie míľniky, či zlomy v tomto procese?
S. G.: V období pred rokom 1990 sa predával nábytok prevažne v malých až stredných predajniach nábytku a tie nemali vždy možnosť zabezpečiť tovar, ktorý požadovali zákazníci. Lepšie na tom boli podnikové predajne, kde bola výroba spojená s obchodom. Progresívnejší nábytok však bol vyrábaný len na export a jeho expedíciu realizoval PZO Drevounia Bratislava. Po roku 1990 sa situácia postupne menila, ale v predaji nábytku neboli ešte vytvorené dostatočné podmienky. Zákazníci sa každoročne pripravovali a tešili na veľtrh NaB, ktorý svojou existenciou akoby vytváral v areáli Agrokomplexu obrovský Dom nábytku s možnosťou výberu toho, čo potrebovali. To sa zmenilo až neskôr výstavbou predajne spoločnosti IKEA v Bratislave. Každoročne veľtrh navštívilo 100 až 120 tis. návštevníkov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Českej republiky, Poľska i iných krajín. Od roku 1997 bola do veľtrhu NaB začlenená výstava Fórum designu, čo bol pozitívny inovatívny počin. Bol to projekt katedry dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (resp. Výskumno-realizačného centra). Pri zrode stál Agrokomplex Nitra, ktorý túto nekomerčnú aktivitu organizuje spolu s VŠVU v rámci veľtrhu NaB a podporuje ju i tým, že je umiestnená v jednom z najlepších pavilónov na ploche cca. 500 m2. Prvoradým cieľom tejto akcie je podporiť autorský dizajn, jeho tvorcov – dizajnérov a v neposlednom rade i kvalitnú, domácu sériovú produkciu. Špeciálny priestor vytvára Fórum designu pre mladých autorov a študentov škôl, ktoré sa programovo venujú dizajnu nábytku. Hlavným kritériom je kvalitný dizajn a funkčný prototyp. Od roku 2005 vstúpil so svojimi aktivitami do organizácie a realizácie veľtrhu Zväz spracovateľov dreva SR na čele s jeho prezidentom Ing. Igorom Patrášom. Členovia Zväzu podporili snahu Agrokomplexu o komplexné riešenie situácie v rámci prezentácie nábytkárskej výroby na Slovensku a odborne obohatili veľtrh napr. odbornými konferenciami a zabezpečovaním čestného hosťa veľtrhu.
DM: V akej pozícii si pri organizovaní veľtrhu dnes? Ako vnímaš sprievodné podujatia, ktoré organizuješ a ako spoluprácu s profesijnými zväzmi? Čo želáš veľtrhu do ďalšieho jubilea?
S. G.: Súčasná situácia spôsobená pandémiou nepraje výstavníctvu a je ťažko predvídateľné, ako sa bude ďalej vyvíjať. Je jasné, že nábytok je tovar, ktorý sa dá kúpiť aj cez internet, ale nič nenahradí priamy dotyk s vybraným nábytkovým solitérom, ktorý je umiestnený v celkovej nábytkovej zostave, resp. v komplexnom interiéri, či exteriéri. Na základe toho sa domnievam, že veľtrhy ako je nábytkársky, alebo autosalóny a iné, majú perspektívu. Možno však v inej podobe ako doteraz. Sprievodné podujatia majú svoje miesto na veľtrhoch, pretože nadväzujú na predstavovaný nábytok, dizajn, a pod. Často je to pre klientov jediná možnosť ako a kde získať odborné informácie a prípadne konzultácie. V tejto činnosti pomáhajú aj profesijné zväzy, ktoré majú databázy svojich členov a prostredníctvom vlastných komunikačných kanálov zabezpečujú ich informovanosť. Je to aj vítaná možnosť, aby sa aj študenti zoznámili s problematikou z praxe a s odborníkmi, ktorí sú pozývaní aj zo zahraničia.
