Slovenčina
V predchádzajúcom vydaní eDM 3/2024 sme uverejnili prvú časť rozhovoru s členom riešiteľského kolektívu z Národného lesníckeho centra vo Zvolene Ing. Martinom Moravčíkom, CSc., ktorý vypracoval „Analýzu udržateľnosti podnikateľských subjektov v primárnom spracovaní listnatej a ihličnatej drevnej hmoty v súvislosti s potenciálom zásob dreva po novej zonácii národných parkov SR s výhľadom do roku 2050“. V druhej časti rozhovoru sme sa pýtali na prognózu vývoja ťažby dreva na Slovensku a predpokladané objemy disponibilného dreva pre spracovateľov po zonácii národných parkov (NP).
DM: Ako predpokladáte vývoj ťažby dreva na Slovensku v budúcich rokoch?
M. M.: Ako je evidentné aj z grafu 1, celková ťažba dreva sa bude postupne znižovať z takmer 8,3 mil. m3 v roku 2025 na 7,4 mil. m3 v roku 2050, t. j. o 10,6 %. Znižovať sa bude aj potenciál ťažby ihličnatého dreva z necelých 4,2 mil. m3 v roku 2025 na 3,0 mil. m3 v roku 2050, t. j. o 27,1 %. Potenciál ťažby listnatého dreva sa bude zvyšovať zo 4,1 mil. m3 na vyše 4,4 mil. m3 okolo rokov 2040–2045, potom začne klesať na necelých 4,4 mil. m3 v roku 2050. V roku 2025 bude pomer ťažby ihličnatého a listnatého dreva 50,2 : 49,8 a do roku 2050 sa zmení na pomer 41 : 59.
Graf 1 Prognóza ťažby dreva spolu a podľa skupín drevín (1000 m3)
DM: Zdalo by sa, že DSP na Slovensku sa ako-tak stabilizoval, lenže nové výzvy so sebou prináša nielen klimatická kríza a čiastočne tým spôsobené kalamitné situácie v lesoch, ale – paradoxne – aj snaha ochrániť lesy až do maximálne možnej miery, často extrémnymi opatreniami. Netreba zvlášť pripomínať takmer až antagonistický vzťah medzi ochranou prírody na jednej strane a hospodárením v lesoch na strane druhej, ktorý sa na Slovensku naplno prejavil počas a po prijatí novely Zákona o ochrane prírody a krajiny a s tým súvisiacim prechodom štátnych pozemkov LESY SR, š.p. v NP SR pod správu Štátnej ochrany prírody. Ruka v ruke nasledujúca zonácia NP ukrojila z disponibilného dreva pre spracovateľov. Ako veľmi?
M. M.: V štúdii uvádzame tri potenciálny scenáre vývoja. Tie závisia od toho, aká miera percentuálneho podielu územia bez zásahu v NP nastane. Najprv hodnotíme podiel z aktuálneho približne 20 %-ného podielu lesných porastov v 5. stupni ochrany (t. j. bez zásahu). Z grafu 2 z uvedených údajov vyplýva, že celková ťažba dreva v NP sa bude postupne znižovať zo 619 tisíc m3 v roku 2025 na 461 tisíc m3 v roku 2050, t. j. o 25,5 %. Znižovať sa bude najmä potenciál ťažby ihličnatého dreva zo 474 tisíc m3 v roku 2025 na 300 tisíc m3 v roku 2050, t. j. o 36,7 %. Potenciál ťažby listnatého dreva sa bude mierne zvyšovať zo 145 tisíc m3 na 161 tisíc m3. V roku 2025 bude pomer ťažby ihličnatého a listnatého dreva 76,6 : 23,4 a do roku 2050 sa zmení na pomer 65,1 : 34,9.
Graf 2 Prognóza ťažby dreva spolu a podľa skupín drevín v NP (1000 m3) – súčasný stav
V grafe 3 je zobrazený vývoj ťažby najviac zastúpenej ihličnatej dreviny smreka a ostatných ihličnatých drevín spolu (OI), ako aj najviac zastúpenej listnatej dreviny buka a ostatných listnatých drevín spolu (OL). Z uvedených údajov je evidentný najmä výrazný pokles potenciálu ťažby smreka o 37,8 % do roku 2050. Ťažba ostatných ihličnatých drevín sa za uvedených 25 rokov zníži o 15,8 %, a to najmä pri jedli, menej pri borovici a zvýši sa pri smrekovci. Vývoj potenciálnej ťažby buka by mal byť vyrovnaný, len s nepatrným nárastom o 2 tisíc m3 do roku 2050. Pri ostatných listnatých drevinách sa bude ich ťažba zvyšovať z 28 tisíc m3 na 42 tisíc m3 v roku 2050, t. j. o 50 %, a to najmä v prípade hrabu (o 73,3 %), jaseňa (o 51,8 %) a javora (o 48,5 %).
Graf 3 Prognóza ťažby smreka, buka, ostatných ihličnatých a listnatých drevín v NP (1000 m3)
S cieľom kvantifikovať „riziko“ udržateľnosti dodávok dreva z dôvodu obmedzujúcich podmienok zonácie NP v SR v zmysle cieľov envirostratégie „Zelenšie Slovensko“ postupom uvedeným v metodike na str. 14 tejto štúdie sa vypočítali dopady rozšírenia bezzásahových území v NP SR na 50 % a na 75 %. Konkrétne sa kvantifikovali objemy potenciálnej ťažby dreva v NP (a ich zníženie) spolu, v členení na ihličnaté a listnaté dreviny, jednotlivé vybrané dreviny, ako aj objemy kvalitatívnych tried sortimentov surového dreva pri rozlohe bezzásahových území 20 %, 50 % a 75 %.
Prognózy objemu ťažby dreva v NP spolu, ihličnatých a listnatých drevín s podielom „bezzásahových“ území 20 %, 50 % a 75 % v 1000 m3. (Vysvetlivka: BZ – percento výmery územia s bezzásahovým manažmentom)
Prognózy objemu ťažby dreva v NP uvádzajú zníženie ťažby dreva v NP v prípade zvýšenia výmery lesov s bezzásahovým manažmentom v porovnaní so súčasným stavom (20 % bez zásahu) v dvoch alternatívach na 50 % (graf 4) a na 75 % (graf 5) – tak, ako sa to uvádza v cieľoch Envirostratégie „Zelenšie Slovensko“. V prípade 50 % alternatívy by bolo najväčšie zníženie ťažby dreva (125,6 tisíc m3 a z toho takmer 105 tisíc m3 ihličnatého dreva) v roku 2025. Podstatne vyššie zníženie ťažby dreva by bolo v prípade 75 % alternatívy, najviac v roku 2025, takmer 386 tisíc m3 a z toho takmer 300 tisíc m3 ihličnatého dreva.
Graf 4 Prognóza ťažby v NP – 50% bezzásah
Graf 5 Prognóza ťažby v NP – 75% bezzásah
Obhospodarovanie lesa, ťažba a spracovanie dreva prinášajú nielen výnos a zisk pre obhospodarovateľa lesa, ale aj pracovné príležitosti pre pracovníkov v lesnom hospodárstve, dodávateľských odvetviach a v ďalších súvisiacich spracovateľských odvetviach. Tieto aktivity prispievajú k udržaniu pracovných miest v regióne, čím podporujú rozvoj vidieka a zvyšujú kvalitu života vo vidieckych oblastiach.
Využívanie obnoviteľnej suroviny, ako je drevo, má tiež dôležitý sociálno-ekonomický dopad, pretože prispieva k znižovaniu emisií, najmä keď sa drevo využíva na energetické účely. Sociálno-ekonomické dopady možno kvantifikovať na základe dosiahnutých výnosov, pridanej hodnoty, mzdových nákladov a čistých príjmov SZČO, sociálnych a zdravotných odvodov, odvedených daní z príjmu a dane z pridanej hodnoty (DPH), zamestnanosti a dosiahnutého zisku. Tieto ukazovatele boli hodnotené za DSP za obdobie rokov 2010 až 2022 a boli prepočítané na 1 m3 spracovaného surového dreva.
Tieto celospoločenské sociálno-ekonomické dopady v DSP boli kvantifikované na základe predpokladaného zníženia ťažby surového dreva v NP v dvoch alternatívach – na 50 % a na 75 % (podľa cieľov Envirostratégie „Zelenšie Slovensko“) do roku 2050 a dosiahnutých finančných a ekonomických ukazovateľov DSP za dané obdobie.
Na základe výsledkov tejto štúdie možno konštatovať, že 1 m3 spracovaného surového dreva predstavuje v DSP nasledovné ekonomické dopady spracovania dreva:
- Subjekty DSP dosahujú tržby a výnosy vo výške 551,20 €/m3.
- Pridaná hodnota dosahuje 195,36 €/m3 (hrubá pridaná hodnota), respektíve 153,21 €/m3 (čistá pridaná hodnota).
- Zisk z hospodárenia predstavuje 23,89 €/m3.
- Štát, vyššie územné celky, mestá a obce získavajú príjem 62,79 €/m3 na daniach.
- Sociálne a zdravotné odvody dosahujú 38,76 €/m3.
- Osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO predstavujú 98,13 €/m3.
- V prepočte na pracovné miesta to predstavuje 7,13 pracovníka na 1 000 m3 spracovaného surového dreva, respektíve 5,67 zamestnanca na 1 000 m3 spracovaného surového dreva.
Tieto údaje jasne ilustrujú významný ekonomický a sociálny dopad spracovania surového dreva v DSP SR.
DM: Ďakujeme za rozhovor.
Súvisiace články:
