Majitelia pravdy

Nie je nič horšie, než keď je ktokoľvek presvedčený výhradne o svojej pravde. Poznáte to. Z domu, z práce, z médií, z politiky… Zaklincované argumenty bez protiargumentov, odôvodnené iba konštatovaním: „Dobre, možno je to tak, ako hovoríš, ale…!“ Nuž a práve to „ale“ býva nepriestrelné, keď oponent operuje takýmto zdôvodnením svojho tvrdenia, a tým pádom sa stáva majiteľom pravdy. V tom prípade – zrejme – neostáva iné, než opakovať vlastné postoje a argumenty oponentovi, až kým neuspejete? Azda. Príklady z našej branže? Neúrekom!

Slovenskí drevári, teda spracovatelia dreva v akejkoľvek podobe, už roky tvrdia, že podľa štatistických údajov, ktoré čerpáme zo Zelenej správy (tú každoročne vypracúva Národné lesnícke centrum vo Zvolene a na návrh ministra pôdohospodárstva schvaľuje Vláda Slovenskej republiky), množstvo disponibilného dreva na Slovensku z roka na rok klesá a bude ho ešte menej nielen na chemické a mechanické spracovanie ale aj na energetické účely. Príčin je tiež niekoľko a na stránkach Drevárskeho magazínu sme o nich neraz písali. Ale – opakovanie je matkou múdrosti.

Rozpad smrečín v tradičných nadmorských výškach, ktorý je zapríčinený veternými a podkôrnikovými kalamitami, znižovanie ťažby v štátnych i neštátnych lesoch, prehnané ochranárske opatrenia, ktoré obmedzujú vlastníkov lesov v ich hospodárskej činnosti – lebo hlucháň, lebo sýkorka, lebo vtáčie územia, lebo ochrana biotopov, atď. A to je len stručný výpočet toho, čo – logicky – vedie k nespokojnosti nielen lesníkov, ale aj odberateľov ich produktu – dreva a k devastácii lesných porastov. A v tomto roku už aj vnímame dôsledky snahy o maximálne rozšírenie bezzásahových zón v národných parkoch kvôli novele Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré sa deje pod pláštikom umelého a účelového zvyšovanie veľkosti parciel, ktoré prechádzajú pod správu Štátnej ochrany prírody v národných parkoch Slovenska.

Fakty hovoria jasne

Aj na stránkach Drevárskeho magazínu sme už neraz písali, že nie sme proti zmysluplnej ochrane prírody a krajiny, ale nevidíme význam v rozširovaní zón bez zásahu a bez primeraného hospodárenia v lesoch, ktoré sú na to určené. A pritom máme na Slovensku skvelé predpoklady a dispozície na to, aby sme aspoň v niečom nasledovali príklad rozvoja a využitie potenciálu dreva v lesoch – podobne ako v Rakúsku, Nemecku, Škandinávii. Na ilustráciu uvádzame aj číselné vyjadrenie toho, čo pre slovenské hospodárstvo znamená spracovanie jedného metra kubického drevnej hmoty.

Spracovanie 1 m³ surového dreva generuje v drevospracujúcom priemysle:

• tržby a výnosy vo výške 443,83 €/m³
• pridanú hodnotu v priemere vo výške 160,28 €/m³
• pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce príjem 41,84 €/m³ na daniach
• sociálne a zdravotné odvody vo výške 31,34 €/m³
• vo vyjadrení pracovných miest to predstavuje 7,38 pracovníka na 1000 m³ spracovaného surového dreva

A údaje, ktoré hovoria v Zelenej správe na rok 2020 o objeme dreva v slovenských lesoch, len podporujú argumenty o tom, že v lesoch sa hospodári rozumne a s rozvahou.

Zelená správa 2020:

• Lesnatosť SR sa každoročne zvyšuje, za rok 2020 bola 41,3 % čo predstavuje 2,02 mil. ha. Ak sa k tomu pridajú lesy na nelesných pozemkoch, tak lesnatosť SR dosahuje až 45 %. Je to parameter, v ktorom patrí SR do TOP10 v rámci Európy.
• Zásoba dreva je historicky najvyššia a to 485 mil. m³. Evidujeme vysoký podiel starých lesov (až 20 % z celkovej zásoby), ktorý je spôsobený rozsiahlymi vetrovými kalamitami a nízkym pomerom ťažby voči ročnému prírastku.
• Za rok 2020 bol prírastok dreva v lesoch 12 mil. m³, zatiaľ čo ťažba dreva predstavovala len 62 % z ročného prírastku (7,5 mil. m³). Pomer ťažby k prírastku je na SR na úrovni Švajčiarska (kde je vysoká hornatosť, nedostupné terény pre hospodárenie v lesoch). Krajiny ako AT, DE, CZ majú výrazne vyšší pomer ťažby voči prírastku a to na úrovni okolo 80 %.

Napriek tomu sa ozývajú na Slovensku hlasy, ktoré spochybňujú objektívne a medzinárodne overenými metódami získané čísla a údaje.

Čo je vlastne les?

Ministerstvo životného prostredia SR, resp. jeho Inštitút environmentálnej politiky (IEP), nedávno zverejnilo tvrdenie, že za „posledné 4 roky priemerný ročný úbytok lesa na Slovensku narástol takmer o tretinu“, že les, ktorý sme podľa Inštitútu strácali aj predtým, teraz strácame ešte rýchlejšie a volajú preto po zastavení odlesňovania. Toto tvrdenie je v rozpore s tým, čo dlhodobo deklarujú lesníci, že les nám už veľa desaťročí neustále pribúda.

K tejto téme sa nedávno vyjadrilo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene (NLC), z ktorého stanoviska uvádzame:

„Les je dynamický ekosystém, v ktorom sa úbytky biomasy na jednom mieste kompenzujú jej prírastkami na inom mieste. Na väčšine svojej výmery les dorastá, výška stromov a zásoba dreva v ňom sa zvyšujú, časom sa však na mnohých miestach rozpadá pôsobením prírodných faktov. Aj v prírodnom lese (pralese) vznikajú plochy odumretého lesa, ktoré sa na satelitných snímkach javia ako „straty“. Hospodársky les sa snažíme vyťažiť skôr, ako k takémuto rozpadu dôjde a drevo z neho využiť v prospech spoločnosti a nášho životného prostredia (drevo je ekologickejším materiálom ako jeho potenciálne alternatívy). Tieto prírastky a úbytky stromového krytu nemenia výmeru lesa. Les aj počas skorších vývojových fáz (holina, mladina) ostáva lesom – viď nižšie uvedená medzinárodná definícia lesa.

Tvrdenie IEP, že zo satelitnej snímky identifikovaný zánik hornej stromovej vrstvy (mladý les v štádiu náletu, nárastu či mladiny sa zo satelitnej snímky takmer nedá odlíšiť od nelesnej vegetácie) je odlesňovaním či úbytkom lesa, je v rozpore s medzinárodne používanou terminológiou a definíciami. Nanajvýš je možné diskutovať, či ťažba, kalamity, alebo prirodzený rozpad (pra)lesa menia kvalitu plnenia ekosystémových služieb lesov, a nakoľko je táto zmena dlhodobá. Výmera lesov sa v zmysle medzinárodných definícií môže meniť len trvalým alebo dlhodobým odlesňovaním (zmenou druhu využívania pozemkov), či naopak zalesňovaním nelesných pôd a prirodzenou expanziou lesa.“

A pre istotu pridávame aj medzinárodnú definíciu lesa, na ktorú sa odvolávajú v NLC.

Medzinárodne (GFRA 2020) je les definovaný ako „pozemok o rozlohe väčšej ako 0,5 ha so stromami vyššími ako 5 m a pokryvnosťou korunovej vrstvy väčšou ako 10 %, alebo so stromami schopnými na danom stanovišti dosiahnuť tieto hodnoty [v dospelosti]. Nezahŕňa pozemky prevažne využívané na poľnohospodárske účely alebo ako mestská zeleň“.

Vysvetľujúce poznámky:

• Les je teda definovaný aj prítomnosťou stromov, aj absenciou užívania pozemku iného ako les.
• Zahŕňa aj plochy so stromami, ktoré ešte nedosiahli, ale očakáva sa, že [v dospelosti] dosiahnu, pokryvnosť korunovej vrstvy viac ako 10 % a výšku nad 5 metrov. Taktiež zahŕňa plochy dočasne nepokryté drevinami z dôvodu holorubu ako súčasti obhospodarovania lesa alebo prírodnej katastrofy, u ktorých sa očakáva obnova do 5 rokov. Prírodné podmienky môžu výnimočne ospravedlniť aj dlhšiu lehotu. Zahŕňa aj lesné pozemky v národných parkoch, prírodných rezerváciách a ostatných územiach chránených z environmentálnych, historických, kultúrnych alebo duchovných dôvodov.
• Zahŕňa aj vetrolamy, ochranné pásy a koridory stromov s výmerou väčšou ako 0,5 ha a šírkou nad 20 m.
• Zahŕňa opustené poľnohospodárske pozemky s náletom stromov, ktoré dosahujú, alebo sa očakáva, že dosiahnu, pokryvnosť korún viac ako 10 % a výšku nad 5 metrov.
• Zahŕňa plantáže vianočných stromčekov.
• Zahŕňa plochy mimo „lesov zo zákona“ (pozri nižšie), pokiaľ tieto spĺňajú definíciu lesa.
• Nezahŕňa porasty stromov v agro-produkčných systémoch ako sú ovocné sady, …a agro-lesnícke systémy, v ktorých sú poľnohospodárske plodiny pestované pod krytom stromov. Poznámka: Agro-lesnícke systémy, v ktorých sa poľnohospodárske plodiny pestujú len v prvých rokoch rubnej doby (v našej histórii napr. poliarenie), sú považované za les.

Slovenský Zákon o lesoch považuje za les len porasty na lesných pozemkoch: „lesom je ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, organizmy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom“. Väčšina dostupných informácií o lesoch sa preto vzťahuje len na tieto „lesy zo zákona“, aj keď na Slovensku máme cca 290 tis. ha lesov na nelesných pozemkoch.

Okrem toho na Slovensku v rôznych prehľadoch často vykazujeme nie celú výmeru lesa/lesných pozemkov (vrátane napr. lesných ciest), ale len výmeru lesných porastov.

Majitelia pravdy však tvrdia stále to isté. Lesov na Slovensku ubúda a satelitné snímky údajne dokladajú oprávnenosť tohto tvrdenia.

Protiargument NLC neberú do úvahy:

„Na Slovensku (aj v iných krajinách Európy) sa v posledných desaťročiach výmera lesa zvyšuje. Od roku 1970 nám na základe sumarizácie opisov porastov v PSL nesporne (pri nezmenenej metodike evidencie) pribudlo cca 125 tis. hektárov lesných porastov na lesných pozemkoch – výmera lesných porastov sa počas tohto obdobia zvýšila z 1 827 tis. na 1 952 tis. hektárov. Mimo toho nám pribudlo ďalších cca 290 tisíc hektárov lesa na zatiaľ do lesa neprevedených poľnohospodárskych pozemkoch, tzv. „bielych plôch“, ktorých výmeru vieme identifikovať z Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (pozri nižšie). To, že les nám minimálne od roku 1950 výrazne pribudol, je aj voľným okom viditeľné z porovnania historickej orto­fotomapy dostupnej na webstránke TUZVO so súčasným stavom.“

Zvýšenie výmery lesných porastov na Slovensku v posledných desaťročiach je zrejmé aj z porovnania historickej ortofotomapy dostupnej na webstránke TUZVO so súčasným stavom

Aj pre túto zdanlivú rozdielnosť interpretácie skutočného stavu je dôležité, aby sa touto témou zaoberali zodpovední vládni činitelia na Slovensku. Pomôcť by mohli aj výstupy pracovnej skupiny pri Rade vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, ktoré môže zodpovedným ministrom pripraviť odporučenia na riešenie blížiacej sa krízy s drevom na Slovensku.

Stanovisko ZSD SR

A pozíciu Zväzu spracovateľov dreva SR (ZSD SR) opakovane (opakovanie – matka múdrosti) prinášame aj tu:

• drevo treba opätovne definovať ako strategickú surovinu a podľa toho sa k nej aj správať podľa aspektov ekonomického i ekologického využitia jeho potenciálu
• podporovať spracovanie dreva vo finálnych produktoch a recykláciu dreva, pretože ak drevo eventuálne biomasu spálime, dostaneme tzv. finálny status, keď drevo opäť vypustí do ovzdušia CO₂, kým v produktoch i recyklovaných ho stále viaže
• hľadajme systémové podporné opatrenia pre zvyšovanie pridanej hodnoty pri spracovaní dreva ako ekonomický a ekologický prínos pre HDP SR v systéme „Používajme viacej dreva – zabráňme klimatickým zmenám“ (Bez dreva to nepôjde)
• musíme dôsledne presadzovať účinnú kontrolu pestovania dreva trvalo udržateľným spôsobom a uvádzanie dreva a produktov z neho na trh, cez oficiálne a celosvetovo uznávané certifikačné schémy PEFC a FSC
• je potrebné podporiť v rámci Plánu obnovy dotáciu na inštaláciu peletových kotlov pre domácnosti (opatrenie pre obyvateľov a nie firmy) – nutnosť rozlišovať medzi energetickou biomasou a biomasou pre lokálne kúrenie (lokálnou biomasou je drevná biomasa získavaná jednoznačne udržateľným spôsobom ako vedľajší produkt z ťažby a spracovania dreva, aplikovať kritérium udržateľnosti a kaskádový princíp)
• množstvo disponibilného dreva na Slovensku z roka na rok klesá (znižovanie ťažieb, kalamity, rozpad smrečín) a bude ho ešte menej nielen na chemické a mechanické spracovanie ale aj na energetické účely, dôsledky snahy o maximálne rozšírenie bez zásahových zón v NP (novela zákona o ochrane prírody a krajiny), umelé a účelové zvyšovanie veľkosti parciel, ktoré prechádzajú pod správu ŠOP v NP Slovenska, navrhujeme moratórium na rozširovanie bez zásahových zón

A ako na to? Najprv by stačilo, keby sme na Slovensku presvedčili ministra životného prostredia, že medveď nie je vegetarián.