Slovenčina
Ako vajce vajcu. Akoby z rovnakého pera. Ba vlastne – naozaj z rovnakého pera, rovnakým argumentačným materiálom, rovnakým atramentom. Zeleným. Tmavozeleným. Nič proti ochrane prírody. Klimatická zmena je tu a treba riešiť problém. Problém s vysychaním lesov. Problém s úbytkom niektorých druhov stromov. Problém s kalamitou – veternou, lykožrútovou, drevokaznou… Problém, ktorý aj naši predkovia riešili a najmä – a to predovšetkým – liečili.
Dnes by sme to mohli nazvať trvalo udržateľným spôsobom, pretože lesy a ich dedičstvo nám zanechali v stave, aký by sme si mohli dnes želať, ba závidieť. Opatrenia na oživenie lesa, ako ich predstavuje Europe forest strategy 2030 a jej „odvodené národné programy“ (poprípade novely zákonov o ochrane prírody a krajiny – viď SR) však, súdiac podľa skúsených pestovateľov lesa a spracovateľov dreva, riešenia predstierajú. A ponúkajú: obmedzenia, zákazy, príkazy, prevzatia vlastníctva a míňanie fondov na nezmyselné opatrenia. V podstate.
Skúsme sa na to pozrieť
Europe forest strategy uvádza: (citát)
„V EÚ je odhadom 16 miliónov súkromných vlastníkov lesov a 40 % lesov je v rôznych schémach verejného vlastníctva. V roku 2018 pracovalo v EÚ v tradičnom lesnom hospodárstve a nadväzujúcich odvetviach (obhospodarovanie lesov, ťažba dreva, pílenie, výrobky na báze dreva, korok, buničina a papier) 2,1 milióna ľudí, ktorí vytvorili hrubú pridanú hodnotu vo výške 109.855 mil. EUR. Ďalších 1,2 mil. ľudí pracovalo v sektore výroby nábytku z dreva a papierovej tlače, napríklad kníh a novín, ktorých hrubá pridaná hodnota tvorila 25, resp. 31 mld. EUR. V roku 2018 pôsobilo v drevárskych odvetviach 397.000 podnikov, čo predstavuje 20 % všetkých výrobných podnikov v EÚ. Okrem týchto činností sa v rámci rozšíreného hodnotového reťazca lesného hospodárstva v sektoroch vydávania tlačených dokumentov, vykurovania drevom a energie z dreva, ako aj drevostavieb podporili štyri milióny pracovných miest v zelenom hospodárstve. Tento počet sa v rokoch 2008–2013 zvýšil o 20 % a odvtedy zostáva pomerne stabilný.“ (koniec citátu)
Štatistika vykazuje prijateľné a optimistické čísla. Aj charakteristika využitia deva, resp. jeho nevyhnutnosti používania je čitateľná, zrozumiteľná a potrebná: (citát)
„Udržateľne vyrobené výrobky na báze dreva s dlhou životnosťou môžu prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality prostredníctvom ukladania uhlíka a nahrádzania materiálov z fosílnych zdrojov, no najmä vďaka ich prínosu k odstraňovaniu uhlíka, ktoré sa inak uskutočňuje biologickými procesmi. V dôsledku ťažby alebo prirodzeného odumretia uvoľňujú stromy do atmosféry oxid uhličitý, čo sa deje napr. pri požiaroch, pálení dreva s cieľom získať energiu, spaľovaní alebo časom pri procesoch rozkladania. Obdobie odstraňovania uhlíka sa môže značne predĺžiť pri transformácii drevnej biomasy na drevné materiály a výrobky s dlhou životnosťou. V nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve sa stanovuje, že členské štáty nahlasujú a vyčísľujú zmeny v zásobách uhlíka nielen v prípade lesov, ale aj úložísk uhlíka v produktoch z vyťaženého dreva, pričom táto povinnosť sa v revidovanom nariadení ešte posilní v rámci balíka „Fit for 55“.
Produkty z vyťaženého dreva v EÚ zodpovedajú za aktívny čistý záchyt uhlíka na úrovni približne -40 Mt ekvivalentu CO2 ročne a zároveň vďaka tomu, že nahrádzajú iné materiály, zabezpečujú prínosy pre klímu s hodnotami od -18 do -43 Mt ekvivalentu CO2 ročne. Čím dlhšiu životnosť výrobok má, tým viac prospieva k zmierňovaniu zmeny klímy, čo sa potom premieta do vyšších čistých objemov odstráneného uhlíka uvádzaných v správach a vykazovaní členských štátov o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, pričom účinky nahrádzania sa nepriamo prejavujú v správach a vo vykazovaní ako zníženie emisií v iných sektoroch.“
A ďalej opäť: (citát) „Je mimoriadne dôležité, aby sme pri vytváraní udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva optimalizovali využívanie dreva v súlade so zásadou kaskádového využívania, a to najmä formou trhových stimulov. Preto by sa drevo malo čo najviac využívať v materiáloch a vo výrobkoch s dlhou životnosťou, ktorými sa nahrádzajú ich uhlíkovo náročné ekvivalenty a ekvivalenty z fosílnych zdrojov, napríklad v budovách a nábytku, hoci je zrejmé, že každé drevo nie je na tento účel vhodné. Inovácie týkajúce sa spracovania môžu v tejto oblasti priniesť aj materiály a výrobky z biologických zdrojov s nižšou environmentálnou stopou ako ich ekvivalenty z fosílnych zdrojov.“ (koniec citátu)
V roku 2018 pracovalo v EÚ v tradičnom lesnom hospodárstve a nadväzujúcich odvetviach 2,1 milióna ľudí
Pomaly sa však rétorika trvalej udržateľnosti a efektívneho využívania hlavného produktu lesa – dreva – mení. Čítajme spolu: (citát)
„Okrem drevárskeho priemyslu ponúkajú lesy mnohé ďalšie a rovnako dôležité produkty a služby, od potravy po ekoturizmus, ktoré podporujú ekonomiku a sociálnu štruktúru vo vidieckych oblastiach. Hodnota všetkých získaných nedrevných produktov v Európe sa odhaduje na úrovni 19,5 mld. EUR ročne. To znamená 77,80 EUR na hektár ročne. 86 % získaných nedrevných lesných produktov je určených na osobnú spotrebu. V stratégii lesného hospodárstva EÚ sa uznáva podpora a zámer celého udržateľného lesného biohospodárstva, ktoré funguje v súčinnosti so zvýšenou ambíciou EÚ v oblasti klímy a biodiverzity.
Z tohto pohľadu je najdôležitejšou úlohou výrobkov z dreva prispieť k transformácii stavebníctva zo sektora produkujúceho emisie skleníkových plynov na sektor zachytávajúci uhlík, ako sa to stanovuje v iniciatívach Vlna obnovy a Nový európsky Bauhaus. V tomto smere je veľa priestoru na zlepšenie. Výrobky z dreva dosahujú menej ako 3 % podiel na trhu, tvoria teda iba malú časť stavebných materiálov v Európe, kde naďalej do veľkej miery dominujú energeticky náročné materiály, ktoré v súčasnosti pochádzajú z fosílnych zdrojov. Komisia vypracuje plán na zníženie emisií uhlíka v budovách počas ich celého životného cyklu do roku 2050. V kontexte revízie nariadenia o stavebných výrobkoch Komisia vypracuje štandardnú, spoľahlivú a transparentnú metodiku na vyčíslenie prínosov drevených stavebných výrobkov a iného stavebného materiálu pre klímu.
Na základe iniciatívy Nový európsky Bauhaus by sa mal prehĺbiť výskum a inovácie v oblasti architektúry, zeleného dizajnu a stavebných materiálov, a to aj pokiaľ ide o lepšie priemyselné využitie dreva nižšej kvality, najmä z listnatých stromov, zintenzívnenie kaskádového využívania a zvýšenie obehovosti zamerané na obnovu existujúceho dreva na výrobu výrobkov z kompozitného dreva. Možnosti na podporu inovačných projektov v stavebníctve, a to aj tých, ktoré sa týkajú stavieb z dreva, poskytuje najmä inovačný fond určený na financovanie inovatívnych nízkouhlíkových technológií.“ (koniec citátu)
Zatiaľ to stále logicky plynie jedno z druhého. Malý (ale predsa) zlom – možno aj veľký, nechám na hodnotenie čitateľa – prichádza v druhej tretine textu a začína sa nadpisom: (citát)
„Ochrana, obnova a rozširovanie lesov v EÚ s cieľom bojovať proti zmene klímy, zvrátiť stratu biodiverzity a zabezpečiť odolné a multifunkčné lesné ekosystémy. V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 sa s cieľom dať prírode priestor na oživenie navrhuje celkový cieľ ochrany aspoň 30 % plochy EÚ v rámci efektívneho režimu obhospodarovania, z čoho na 10 % by sa mala vzťahovať prísna zákonná ochrana. K tomuto cieľu budú musieť prispieť aj lesné ekosystémy.
Prísne chránené budú musieť byť najmä všetky pralesy a pralesovité porasty. Podľa odhadov pokrývajú iba približne 3 % zalesneného územia EÚ, pričom ich plochy sú vo všeobecnosti malé a fragmentované. Pralesy a pralesovité porasty netvoria iba jedny z najbohatších lesných ekosystémov EÚ, ale uskladňujú aj značné zásoby uhlíka a takisto odstraňujú uhlík z atmosféry, pričom majú obrovský význam pre biodiverzitu a poskytovanie kritických ekosystémových služieb.
Napriek tomu je stále potrebné okamžite zmapovať pralesy a pralesovité porasty a zaviesť v nich režim ochrany a vzhľadom na ich výnimočne vysokú a jedinečnú hodnotu pre biodiverzitu zvýšiť úsilie na ochranu pralesov v najvzdialenejších regiónoch a zámorských územiach Únie. Na zachovanie neporušenosti prísne chránených lesov je mimoriadne dôležité ponechať dynamiku cyklu lesného hospodárstva v týchto lesoch čo najviac na prirodzené procesy, obmedziť ťažobné činnosti a hľadať synergie s udržateľným ekoturizmom a príležitosťami na rekreáciu.
Komisia sa v spolupráci s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami snaží do konca roka 2021 dosiahnuť dohodu na spoločnom vymedzení pralesov a pralesovitých porastov a prísneho režimu ochrany. Členské štáty by sa mali čo najskôr zapojiť do mapovania a monitorovania týchto lesov a zabezpečiť, aby do začiatku uplatňovania režimu ochrany nedochádzalo k zhoršovaniu ich stavu.
Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do širokej diskusie o budúcnosti lesov v EÚ. Občania a komunity sa vyzývajú, aby sa aktívne zapojili do plnenia prísľubu vysádzania aspoň troch miliárd ďalších stromov do roku 2030. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu schválili. V úsilí o lepšie politické osvojenie tejto stratégie Komisia navrhne, aby pokrok pri jej napĺňaní nepretržite sledovala Rada a Európsky parlament. Stratégiu do roku 2025 preskúma s cieľom vyhodnotiť pokrok a určiť, či na splnenie jej cieľov nie sú potrebné ďalšie opatrenia.“ (koniec citátu)
Niekoľko desiatok, stoviek európskych odborných inštitúcií, združení, vládnych i mimovládnych – v podstate každý, kto mal záujem – sa malo možnosť zoznámiť s hotovým dokumentom. Podotýkam – s hotovým. Ako vznikal, kto ho tvoril, kto ho oponoval, akými argumentmi pracoval – to sme sa nedozvedeli. To, vlastne, len tušíme. Pretože ešte pred jeho zverejnením sa listom obrátili na Európsku komisiu ministri pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, lesníctva členských štátov EU Rakúska, Českej republiky, Estónska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Lotyšska, Poľska, Rumunska a Slovenska o stratégii EU v oblasti lesníctva a vyzvali Európsku komisiu, aby dokument stiahla a prepracovala po dôkladnom pripomienkovacom procese. (Nezdá sa nám to na Slovensku povedomé?)
(citát z listu 5.7.2021)
„Sme hlboko znepokojení návrhom stratégie EU v oblasti lesníctva, ktorý v súčasnej dobe koluje. Významne v ňom absentuje pochopenie pre multifunkčnú úlohu lesov a odvetví založených na lesníctve, ignoruje právomoci členských štátov a ignoruje cieľ Komisie smerom k zelenému rastu a zároveň lesy redukuje predovšetkým na aspekty zohľadňujúce výhradne životné prostredie a nezohľadňuje socioekonomické aspekty. To je neprijateľné. Na základe Zmluvy EU opakujeme, že zodpovednosť za lesy nesú členské státy a že všetky iniciatívy týkajúce sa lesov na úrovni EU musia rešpektovať zásadu subsidiarity a proporcionality. Stratégia musí byť vypracovaná v úzkej spolupráci s členskými štátmi EU, ako je stanovené v oznámení Komisie o zlepšení právnej úpravy a dodržovaní zásad riadnej správy vecí verejných.
Závery Rady a správa Európskeho parlamentu o stratégii EU v oblasti lesníctva poskytujú jasné politické pokyny. Komisie však do vypracovania stratégie nezapojila členské státy. Neuskutočnila sa ani diskusia na Stálom lesníckom výbore (hlavnom fóre pre diskusiu o všetkých otázkach súvisiacich s lesmi, ktorá garantuje koordináciu a súdržnosti politík súvisiacich s lesmi 2 zo 4 na úrovni EU), Komisia ani neposkytla na úrovni Rady aktívne žiadne podstatné informácie. Pri pohľade na súčasnú predlohu je zrejmé, že názory hlavných orgánov EU, Európskeho parlamentu a Rady, boli do značnej miery ignorované. Namiesto toho Komisia zvolila technokratický, univerzálny a zhora riadený prístup.“ (koniec citátu)
List EFV predsedníčke Európskej komisie
A pribudli aj ďalšie reakcie. Za všetky si dovolím odcitovať z listu, ktorý sa Európsky zväz výrobcov drevodomov (EFV) obrátil na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú začiatkom augusta 2021. Nedá mi nespomenúť, že takúto formu oslovenia iniciovala Sekcia drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva SR. (citát)
„Aktívne a udržateľne obhospodarované lesy a zvýšené využívanie dreva v čo najdlhších životných cykloch sú zásadné podmienky pre dosiahnutie parížskych cieľov ochrany klímy. Lesnícky a drevársky priemysel už dnes významne prispievajú k ochrane klímy ako úložisko uhlíka. Aj preto si je odvetvie montovaných drevených stavieb vedomé svojej sociálnej zodpovednosti.
Pre splnenie tejto úlohy však naše podnikateľské spoločnosti potrebujú praktický politický rámec, ktorý je podľa nášho názoru v návrhu stratégie EU pre lesy uvedený len čiastočne, pretože od členských štátov vyžaduje nové obmedzenia s odkazom na stratégiu biologické rozmanitosti: až 30 % oblastí má byť prísne chránených a 10 % má byť v bezzásahovom režime.
Na jednej strane výslovne vítame ciele spočívajúce v zmiešanom rozširovaní lesov, posilnenie trvanlivých drevených výrobkov i obehového hospodárstva, zintenzívnenie výskumu dreva, prispôsobenie vnútroštátnych stavebných predpisov a zameranie bioenergie na drevný odpad a zvyškové materiály.
Na druhej strane sme hlboko znepokojení, pretože prílišný dôraz na chránené územia s odkazom na biologickú rozmanitosť je krátkozraký prístup, ktorý ponecháva lesy zraniteľnejšie voči škodám a dlhodobo znižuje ukladanie uhlíka. Aby sme dosiahli náš cieľ, ktorým je spomaliť a zastaviť globálne otepľovanie, musíme zachovať, alebo – ešte lepšie – zvýšiť vitalitu a efektivitu našich lesov.
Preto musíme dodržiavať zásady udržateľnosti, ktoré považujú ekonomické, ekologické a sociálne ciele za rovnako dôležité, a to nasledujúcimi nevyhnutnými krokmi:
- Podpora aktívneho a udržateľného obhospodarovania lesov bez nových obmedzení využívania
- Zaistiť dodávky surovín pro relevantné a ekonomicky dôležité spracovanie dreva, napríklad mäkké/ihličnaté drevo.
- Zaistiť výkonnosť lesov a výrobkov z dreva v oblasti ochrany klímy s ohľadom na ich schopnosť ukladať uhlík.
- Podpora drevospracujúcich odvetví v súvislosti s transformáciou na meniace sa a diverzifikujúce zdroje.
- Presadzovať zavedenie metodiky pre vyčíslenie prínosov výrobkov zo stavebného dreva pre klímu a tomu zodpovedajúcu revíziu nariadení o stavebných výrobkoch.
S ohľadom na predchádzajúce poznámky na vás, pani prezidentka von der Leyenová, apelujeme, aby ste aj naďalej umožnila aktívne a udržateľné hospodárenie v lesoch v súlade s klimatickými cieľmi a upustila od nového obmedzovania v ich využívaní.“ (koniec citátu)
Pre úplnosť sa patrí doplniť, že s podobnou výzvou sa na toho istého adresáta/adresátku obrátili aj české profesijné a odborné zväzy a združenia. Atrament, ktorým sú písané tieto výzvy je tiež zelený. Len sa to tak neinterpretuje. Zámerne?
