Slovenčina
Na úvod tohto zamyslenia si autor pomohol tlačovou správou, ktorá sa ešte v januári 2021 objavila v agentúre TASR. (Čo všetko sa objavovalo v januári 2021 v agentúrnych správach!) Okrem iného sa v správe zo zasadnutia Vlády SR píše, že obnova budov na Slovensku prináša ovocie v podobe zlepšovania energetickej efektívnosti. Nuž – nechcem to spochybňovať. Očividne – áno. Na druhej strane, však, chcem polemizovať so stanoveným cieľom, že zlepšenie týchto čísiel a parametrov sa dá doterajšími spôsobmi. A navyše – že sa na Slovensku môžeme v tomto ohľade spoliehať na už schválený Plán obnovy a odolnosti.
Citát:
„Stratégia obnovy budov prináša osvedčené, ale aj nové opatrenia
Rezort v materiáli navrhuje nové formy podpory na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré súvisia s novým programovým obdobím EÚ, ale aj s avizovanými zdrojmi z plánu obnovy a odolnosti.
Bratislava 20. januára (TASR) – Vláda v stredu schválila nový návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR s vyhliadkami až do roku 2050. V nej počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Rezort v materiáli navrhuje nové formy podpory na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré súvisia s novým programovým obdobím EÚ, ale aj s avizovanými zdrojmi z plánu obnovy a odolnosti. Jedným z nových opatrení má byť znižovanie energetickej náročnosti verejných budov, čo má byť financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na roky 2021–2027, teda na nové programové eurofondové obdobie. „Bude sa podporovať nákladovo efektívna hĺbková obnova budov, pričom tam, kde je to relevantné a realizovateľné, bude súčasťou komplexnej obnovy aj inštalácia obnoviteľných zdrojov energie (OZE),“ napísal rezort v materiáli. Takisto z EŠIF bude financované aj znižovanie energetickej náročnosti bytových budov a rodinných domov.
Ako vymenoval rezort v materiáli, medzi už zaužívané opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov patria napríklad dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov alebo obnova bytovej budovy. Aplikovalo sa takisto aj opatrenie na podporu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v bytovej budove. Na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov i doposiaľ slúžili opatrenia ako poskytovanie príspevku na zateplenie rodinného domu, obnova rodinného domu, podpora zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v rodinných domoch alebo opatrenie na zníženie emisií prachových častíc, čiže výmena zastaraných vykurovacích zariadení na tuhé palivo v domácnostiach. Obnova verejných budov zase bola podporovaná opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti verejnej budovy alebo zariadenia či na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania. Ako vyčíslil rezort, na odstránenie systémových porúch bytových domov poskytol dotácie v období od roku 2000 do 2019 vo výške 112,3 milióna eur, čo reprezentuje obnovu takmer 152.000 bytov. Na rovnaký účel boli poskytnuté aj úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) vo výške 24,1 milióna eur. Takisto na zateplenie rodinných domov bolo od roku 2016 vyhlásených päť výziev, v rámci ktorých sa poskytol príspevok pre 173 rodinných domov vo výške 1,14 milióna eur a rezervoval sa príspevok pre 169 rodinných domov vo výške takmer 1,5 milióna eur.“ – koniec citátu.
Nielen v tejto správe, ale ani v Pláne obnovy a odolnosti SR sa ani jediným slovom nespomínajú materiály, ktoré majú pri obnove budov byť použité a – navyše – evtl. aj použité ekologicky a s minimálnou ekologickou stopou. Zatiaľ sa na Slovensku – bohužiaľ – stále stretávame so zatepľovacou polystyrénovou realitou, ktorá síce prináša okamžitý efekt v podobe znižovania energetickej náročnosti budov, ale nenápadne, potichu – no s o to väčšou razanciou – nás o pár (desiatok?) rokov postaví pred oveľa väčší problém: čo so všetkým tým použitým polystyrénom, keď morálne i fyzicky „dožije“?
Opomínané drevo
Odpoveď hľadajme už dnes, a síce vo väčšej miere používania dreva a výrobkov z neho ako stavebného, nosného i zatepľovacieho materiálu. Dôkazov o dlhodobej výhodnosti tohto riešenia je neúrekom – akurát sú (možno) o niečo technologicky náročnejšie a (zrejme) aj drahšie.
„Drevo by malo zohrávať pri riešení problémov klimatickej krízy oveľa väčšiu úlohu!“ – píše 13. 7. 2021 rakúsky Holzkurier a referuje o výsledkoch 1. nemeckého dreveného kongresu 2021 (áno, aj kongresy môžu byť drevené…, ale aby som to nezhadzoval, príliš rigidný preklad znižuje význam stretnutia, ktoré sa uskutočnilo ako 1. nemecký kongres o dreve). Oveľa dôležitejšie, ako dilema ako prekladať „drevený kongres“ do slovenčiny je fakt, že jeho programom bola diskusia zástupcov parlamentných strán (!) o tom, akú úlohu môže zohrať drevo pri riešení problémov klimatickej krízy. (prečítajte si to, prosím, ešte raz: diskusia zástupcov parlamentných strán o dreve!) A – čuduj sa svete – diskutujúci sa zhodli na tom, že hospodárske využívanie dreva v nábytkárskej a drevostavbárskej výrobe je nevyhnutné, a má ísť až po energetické využívanie dreva.
Prof. Dr. Matthias Dieter z Thünen Institut Hamburg upozornil na to, že je nevyhnutné zachovať prírastok dreva v lesoch. Dnes sú v Nemecku k dispozícii silné porasty zo 40-tych až 60-tych rokov minulého storočia a zdôraznil, že práve vo vekovo stredných lesoch je viazanie CO2 najefektívnejšie. Časom v uzavretých a prestarnutých lesných porastoch klesá a jeho efekt sa znižuje. Preto by mali kalamitami poškodené lesy nahradiť nové zalesnené plochy. (ešte raz si to prečítajme: Preto by mali kalamitami poškodené lesy nahradiť nové zalesnené plochy.)
Podľa jeho výpočtov sa v Nemecku v súčasnosti viaže 91 mil. ton CO2 vďaka hospodárskemu využívaniu lesov a dreva. A to nielen v porastoch, ale aj v produktoch, ktoré sa v súčasnosti v Nemecku vyrábajú a používajú – dokonca k tomu možno prirátať aj efektivitu energetického využívania dreva. Súčasný ročný prírastok dreva v objeme 88 mil. ton je len o niečo nižší, než celková kapacita viazaného CO2. Preto Prof. Dr. Matthias Dieter apeloval na podporu dlhotrvajúcich projektov na využívanie dreva. Upozornil na nevyhnutnosť vyššieho využívania listnatého dreva a tvrdí: „Ak klesne spotreba dreva a dopyt po ňom, je oveľa efektívnejšie ho skladovať napríklad v opustených baniach, než ho nechať zhniť a nepoužiť vôbec.“
Nuž, krátka inšpirácia pre našich „opinion makerov“ a „decision makerov“. A pritom to môže byť také jednoduché.
Príklad z Belgicka
Ak sa vrátim k východisku – k obnove budov, nedá mi nespomenúť si na inšpiráciu, ktorú som zažil pred tromi rokmi v Belgicku. Vo firme Machiels building solutions (reportáž sme priniesli TU) sa už roky zaoberajú technológiou výroby zatepľovacích panelov pre obytné domy. Na prvý pohľad jednoduché: vo fabrike vyrobia kompletnú niekoľkoposchodovú fasádu pre jeden panelový segment domu.
Po zhotovení potrebného množstva fasádnych panelov ich v priebehu dvoch týždňov, za použitia jedného žeriavu, pristavia k domu a pripevnia do obvodovej konštrukcie. Obyvatelia bytov sú vyzvaní, aby na konkrétny deň a hodinu zabezpečili prístup v šírke 1,5 metra od okien a otvorov a zohratá partia chlapov v určený deň a hodinu v priebehu pár minút „prehodí“ a utesní okná a všetky otvory. A po troch týždňoch o rekonštrukcii nie je nielenže počuť, ale nevidno ani stopy – okrem vymenenej, zateplenej, obnovenej fasády.
Príklad renovácie obvodového plášťa sedem poschodovej kancelárskej budovy v Namure (Belgicko) s použitím sendvičových fasádnych panelov si môžete pozrieť na krátkom videu.
Aj tak nejako sa obnovujú budovy v modernej, technologicky rozvinutej spoločnosti.
A – ako som už v názve písal – „Bez dreva to nepôjde“.
