19 alebo bez 1, 20… (ideme do finále?)

Napriek tomu, že v predchádzajúcich číslach Drevárskeho magazínu som konštatoval, že to nie je matematická úloha na úvod, aj keď – zdá sa – jednoduchá, vraciam sa k tomu pripodobneniu, pretože je stále aktuálne. Navyše – treba skonštatovať, že aj bude. Dlho. Dejú sa veci. Dejú sa okolo nás. S nami i bez nás. Dejú sa veci, ktoré ovplyvňujeme i tie, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Dejú sa veci – aj nedejú. Déja vu. A stále hovoríme o tzv. reforme národných parkov na Slovensku, pretože o tie ide. Vraj, v prvom rade.

Pripomeniem

Aktuálny návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 591) prešiel v NR SR prvým čítaním a leto si poslanci i všetci tí, ktorých sa týka, vyčlenili na argumentovanie pre i proti. Udialo sa toho mnoho a s rôznym výsledkom. Každopádne – pochybností o vykonateľnosti návrhu novely pribúda a „zákopová vojna“ medzi lesníkmi a ochranármi pokračuje. Ba dokonca – zákopy sa azda ja prehĺbili. Akurát poslanci (vlastne koaličná rada) sa dohodli, že druhé čítanie presunuli zo septembra na október. Chcú – vraj – diskutovať a argumentovať.

Vráťme sa k meritu veci

Samotná predkladaná novela je veľmi krátka a jej účelom je prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho ostatného nehnuteľného a hnuteľného majetku štátu na organizáciu ochrany prírody, resp. prechod zriaďovateľskej pôsobnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku a štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia. Na prvý pohľad, jednoduché a účelné riešenie, ktoré – zdanlivo – iba napĺňa zámer z Programového vyhlásenia Vlády SR, citujem: „Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov“.

Potiaľ, v poriadku. Lenže, ako vo väčšine komplikovaných prípadov – a takým tento zámer určite je – prichádza ALE. Pretože diabol, sa skrýva v detaile.

LESY SR, š.p. patria pod ministerstvo pôdohospodárstva. To sa voči návrhu ostro ohradilo. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zásadne odmieta rozčlenenie lesov na chránené a ostatné, pretože všetky lesy sú hodné mimoriadnej ochrany.”

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že ministerstvo životného prostredia presadzuje nátlakové riešenia, vlastné názory a ignoruje nielen programové vyhlásenie vlády, ale aj potrebu konštruktívnej diskusie a odborných argumentov.

Leto bolo horúce

Nielen kvôli počasiu. Rokovania striedali rokovania. Mítingy míňali mítingy. Organizovali ich skupiny za i proti. So striedavým výsledkom za i proti. Výsledkom je, že zákopy sa prehĺbili. Postoje sa zabetónovali a takmer všetci to vnímajú už ako vec osobnej cti a (div že nie) osobnej zásluhy o záchranu. Obe strany (lebo sú iba dve strany) tvrdia, že zachraňujú to isté. Národné parky a prírodu okolo nás. Ich predstava o tom, ako to dosiahnuť, je diametrálne odlišná. A to je práve ten DETAIL. Práve tento DETAIL spôsobil, že predovšetkým ľudia na vidieku nerozumejú, odmietajú a argumentujú proti zámeru rezortu životného prostredia, ktorý vedie minister Ján Budaj. Hovorí o tom aj ich spájanie do Vidieckej koalície a konštruktívne a pokojné zhromaždenie, ktoré začiatkom septembra zorganizovali v Banskej Bystrici. Takto o ňom hovorí tlačová správa, ktorú takmer žiadne mienkotvorné médiá nezverejnili. Preto to robí Drevársky magazín.

Účastníci zhromaždenia občanov vidieka zo dňa 9. 9. 2021 v Banskej Bystrici. Foto: FB Slovenská poľovnícka komora

Vidiecka koalícia zorganizovala 9. 9. 2021 pokojné zhromaždenie občanov vidieka, ktorí prišli vyjadriť svoj názor k budove Múzea SNP v Banskej Bystrici. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 1500 lesníkov, poľnohospodárov, včelárov, chovateľov, rybárov, poľovníkov a priateľov vidieka. Zástupcovia organizácií, ktorí zorganizovali toto zhromaždenie sú zo strany Ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody obviňovaní, že spustili masovú dezinformačnú kampaň tzv. reformy národných parkov. Dokonca sú nazývaní fašistami či špinavcami, čo považujeme za nehorázne. Tieto organizácie však odmietajú súčasný spôsob jednania s majiteľmi a obhospodarovateľmi pôdy. MŽP a jeho vedenie nedodržiava programové vyhlásenie Vlády SR, za ktoré sa zaviazali.

My, obyvatelia vidieka nie sme proti ochrane prírody, práve naopak. Príroda na Slovensku je formovaná, zveľaďovaná a ochraňovaná práve nami, ľuďmi viazanými na život na vidieku, členmi našich organizácií. Máme oprávnené obavy z nepremyslených krokov zástupcov envirorezortu a to predovšetkým zo spôsobu akým „novelu“ pripravili. Oni ju totiž nepripravili vôbec. Do dnešného dňa nevypočítali žiadne socio-ekonomické dopady na regióny a ľudí v nich žijúcich. Turizmus na Slovensku už niekoľko rokov preukázateľne klesá, nepomohli mu ani proti pandemické opatrenia a výrazne ani opatrenia na podporu domáceho turizmu. Je preto naivné myslieť si, že vidiek zachráni akási prestavba na turizmus.

Aj z tohto dôvodu účastníci zhromaždenia prijali Bystrickú rezolúciu, ktorá obsahuje v skratke:

• žiadame odstúpenie ministra životného prostredia Jána Budaja,
• žiadame predsedu NR SR Borisa Kol­lára, aby zabezpečil stiahnutie poslaneckej novely zákona,
• žiadame predsedu vlády SR Eduarda Hegera, aby trval na komplexnom a systémovom riešení rozporov vidieka predložením vládneho návrhu jednotného zákona o lesoch a ochrane prírody, po dôslednom prehodnotení národných parkov a zonácií,
• žiadame MŽP SR o uvalenie embarga na vyhlasovanie nových chránených území až do prehodnotenia tých existujúcich,
• pokiaľ sa predchádzajúce body nenaplnia a dôjde k prejednávaniu zákona o ochrane prírody v pléne NR SR, sme pripravení zhromaždenie zopakovať v oveľa väčšej miere, až do doby akceptovania našich požiadaviek.

Jasným príkladom nerešpektovania obyvateľov vidieka, ale predovšetkým vlastníkov pôdy, sú aj prerokovania vyhlasovania chránených vtáčích území v roku 2003. Aj vtedy boli všetci dotknutí majitelia ubezpečovaní, že NATURA2000 sa zásadne nikoho nedotkne, pre majiteľov pôdy to bude tzv. super značka a taktiež ako región zarobia na eurofondoch. Dnes, keď ubehlo takmer 20 rokov vidíme, že v týchto územiach nemôže byť vykonávaná bežná hospodárska činnosť a to v čase od 1. 3. do 31. 8., kedy je obdobie hniezdenia vtákov. Značka NATURA2000 im priniesla len byrokratickú záťaž, pretože k vykonávaniu akejkoľvek činnosti je potrebný súhlas ochrany prírody. Eurofondy na pôdu dnes nepoberajú vlastníci, ktorí sú a pôdu existenčne viazaní, ale tí, ktorí činnosť na pozemkoch vlastníkov zakázali, alebo obmedzili.

Podujatie organizovala Slovenská lesnícka komora, Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Rada združení neštátnych vlastníkov lesov, Slovenská poľovnícka komora a ďalšie organizácie. Na podujatí ďalej vystúpili zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenského zväzu včelárov, OZ Vidiecka platforma, Zväzu spracovateľov dreva SR, Dobrovoľný hasičský zbor, i mnohí ďalší.

Na ilustráciu rozpoltenosti vo vnímaní témy, prinášame aj spoločný list všetkých rozhodujúcich zamestnávateľských zväzov a združení na Slovensku, ku ktorým sa pridali aj ZMOS a KOZ SR, ktorým sa obrátili na predsedu Vlády SR s požiadavkou na stiahnutie návrhu novely zákona a na začatie normálneho pripomienkovacieho procesu vládneho návrhu zákona.

Aj preto je životne dôležité a pre férovosť diskusie nevyhnutné pripomenúť predbežnú analýzu socio-ekonomických dopadov predpokladaného legislatívneho zámeru tak, ako ho spracovalo Národné lesnícke centrum, inštitúcia na to povolaná:

• zníženie disponibilnej ťažby dreva v len na kmeňových štátnych pozemkoch, ak sa vyhlási 50 % bezzásahovosť o 400 tis. m³, aj s podielmi štátnych pozemkov v spoločných nehnuteľnostiach o 495 tis. m³, po roku 2030 (75 % bezzásahových zón) ďalších 211 tis. m³ dreva, spolu 706 tis. m³ dreva
• zníženie ťažby o 400 tis. m³ s dopadom na drevospracujúci priemysel v nezamestnanosti cca 1460 ľudí (o tom sa zatiaľ nikde verejne nehovorilo) s výpadkom verejných financií (odvody, dane) 15 mil. €
• zníženie zamestnanosti v lesnom hospodárstve o 225 THZ, 132 v kategórii R a 568 dodávateľov prác v lesníckych činnostiach, spolu 925 ľudí s výpadkom verejných financií (odvody, dane) 7,5 mil. €. Prevzatie zamestnancov je len deklarované, nie garantované, načo by im boli zamestnanci ústredí 4 zanikajúcich závodov a 9 lesných správ?
• výpadok daní z nehnuteľností (po zohľadnení súčasnej výmery ochranných lesov a lesov osobitného určenia) možno očakávať na úrovni -977 tis. € ročne a výpadok podielových daní na úrovni -965 tis. € ročne.

(Zdroj: Analýzy dopadov prevodu š. p. LESY SR Banská Bystrica)

Nuž a pre úplnosť a férovosť debaty uvádzame aj tlačový výstup Ministerstva životného prostredia SR, ktoré reagovalo na spomínané zhromaždenie v Banskej Bystrici tak, ako ju zverejnil denník SME.

„Organizátori protestov proti reforme národných parkov šíria nepravdivé informácie o obsahu reformy národných parkov, cieľoch reformy aj o vlastnej podpore. Ministerstvo životného prostredia SR to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal tlačový odbor envirorezortu. Reagoval tak na protesty z 9. septembra v Banskej Bystrici, kde členovia Slovenskej lesníckej komory, Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Sloven­ska, Rady združení neštátnych lesov a Slovenskej poľovníckej komory vyjadrovali svoj nesúhlas s uskutočnením reformy národných parkov. Podľa envirorezortu však na protestoch zaznievali nepravdivé informácie o obsahu reformy či jej cieľoch. Organizátori navyše uviedli, že protest podporujú aj ZMOS a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, čo podľa MŽP nie je pravda. Envirorezort uviedol, že účastníci protestov v skutočnosti za boj s reformou národných parkov skrývajú svoj boj proti vláde, čím porušili princíp apolitickosti, ku ktorému sa zaviazali vo svojich stanovách. „Namiesto riešenia vlastných tém sa politizujú a prepájajú s extrémistami. Tým niektorí z predstaviteľov vyššie uvedených záujmových organizácií vykročili proti poslaniu a záujmom svojich organizácií a aj svojich vlastných členov,“ uviedlo MŽP v reakcii.

Niektorí z predstaviteľov vyššie menovaných záujmových organizácií podľa envirorezortu totiž už v júni odmietli vecnú diskusiu o pripravovanej reforme národných parkov. Vtedy totiž ignorovali prípadne demonštratívne opustili rokovanie, na ktorom ich k spolupráci vyzývalo MŽP a tiež osobne predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Odvtedy podľa MŽP začali byť spomínané záujmové organizácie zneužívané na politický zápas a šírenie hoaxov o reforme národných parkov. Envirorezort vyzýva uvedené organizácie, aby prestali s radikalizáciou a vrátili sa k odbornému dialógu.

Pripomenul, že podporu reforme národných parkov vyjadrili významné akademické inštitúcie, ako sú Slovenská akadémia vied, Prírodovedecká fakulta UK v Bratisla­ve, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach či Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. „Táto podpora pripomína, že Slovensko má vedcov a odborníkov schopných rozpoznať nevyhnutnosť reformy našich národných parkov. Dialóg s nimi ale nemôžu viesť ľudia, ktorí používajú klamstvá namiesto argumentov a podnecujúci extrémistické násilie. MŽP už neraz preukázalo, že je pripravené viesť vecný dialóg. Neakceptujeme však ľudí, ktorí šíria lži o reforme národných parkov a vyvolávajú politickú radikalizáciu a extrémistické metódy politického boja,“ dodal envirorezort.“

Záver? 19 alebo bez 1, 20…

Zdá sa, že sme sa nikam nepohli. Zdá sa, že matematická úloha z úvodu zostáva stále nevyriešená. Zdá sa, že dvaja sa dívajú na tú istú vec – z iného uhla pohľadu, ale tá vec – zostáva rovnaká. Dejú sa veci. Dejú sa okolo nás. S nami i bez nás. Dejú sa veci, ktoré ovplyvňujeme, i tie, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Dejú sa veci – aj nedejú. Déja vu.

A človek – nepolitik – sa len chytá za hlavu!