Jedinečné a gigantické dielo zhmotnené do tvaru drevenej polgule

Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Pred pár rokmi dostala Nová synagóga v Žiline nový šat i novú strechu, za ktorú získala realizačná firma Kontrakting s.r.o., Žilina ocenenie Cechu strechárov Slovenska. Architektonická pamiatka bude mať tento rok 90 rokov a k narodeninám dostala obrovskú polguľu z dreva v jej vnútri. Žilinský umelec Juraj Gábor, autor známej a už neexistujúcej Zrakovej pyramídy v Súľove, sa rozhodol prepojiť kupolu synagógy – aby siahala až po zem – do pomyselnej gule s priemerom 16 m. Do projektu stavby ju kedysi vpísal jej architekt Peter Behrens.

Posledná synagóga

Stavba stojí od roku 1931 na mieste, kde predtým stála stará židovská synagóga. Projekt bol výsledkom medzinárodnej súťaže z roku 1928 zadaný významnému európskemu architektovi prof. Dr. Petrovi Behrensovi z Berlína. Vzhľadom na umiestnenie budovy do neatraktívneho terénu je Nová synagóga vrcholom stavebného a interiérového majstrovstva. Funkcionalistická architektúra budovy s uplatnením maurských prvkov ju zaraďuje k jedinečným stavebným pamiatkam, je jednou z posledných synagóg postavených v Európe pred druhou svetovou vojnou.

Ako všetky židovské pamätihodnosti v povojnovom období prestala slúžiť svojmu poslaniu. Po príchode Vysokej školy dopravnej z Prahy do Žiliny (1960) ju dostala do vienka ako svoju aulu a vyučovalo sa v nej až do revolučných udalostí koncom roku 1989. Od roku 1990 sa zmenila na Kino Centrum a do svojho majetku ju neskôr opäť získala obnovená žilinská Židovská náboženská obec. Prevádzka kina skončila v roku 2010. Hrozilo, že zostane opustená a bude chátrať. V zlom stave ju prevzalo občianske združenie „Truc sphérique“, ktoré prevádzkuje kultúrne centrum Stanica v Žiline-Záriečí. Vzniklo tak spojenie dvoch netradičných historických objektov slúžiacich súčasnému umeniu a kultúre.

Sphéra

Levitujúca polguľa, ktorá je pomyselným dokončením, resp. protipólom ku kruhovej kupole, dostala názov Sphéra. Gigantické a jedinečné dielo vypĺňa takmer celý centrálny priestor interiéru. Nosná konštrukcia je poskladaná zo 48 do polgule zakrivených nosníkov s dĺžkou 10 m. Na ich zhotovenie použili štyria zruční tesári 500 ručne vyrezaných kusov fošní. Nosníky sú zaklopené drevenými doskami. Každá musela byť opäť ručne rezaná do oblúka. Spolu použili tesári viac ako 50 m³ smrekového reziva, ktoré dodala Píla Dlhé Pole, s.r.o. Na ich spojenie spotrebovali 30 tisíc vrutov, ktoré darovala platforma Staviame z dreva.

Prvú časť umeleckého stvárnenia Sphéry realizovali v priebehu decembra 2020. Podľa výpočtov statika Ing. Vladimíra Buteka zo stavebnej firmy Kontrakting pripravila partia šikovných tesárov Igor Babiak, Ján Koreň, Milan Stanco a Tomáš Hudcovič konštrukcie jednotlivých oblúkov.

Druhú časť realizovali v januári 2021. Vztýčili 48 nosníkov, ktoré vytvorili z 500 kusov ručne vyrezaných fošien spájaných vrutmi do 10-metrových oblúkov na stojkách zo zavetraných hranolov.

Tretia časť v priebehu februára 2021 finišovala kompletným záklopom, ktorý vytvoril mäkký tvar drevenej polgule. Tá je zrkadlom kupoly synagógy. V podstate je drevená škrupina javiskom z dosiek.

Financovanie obrovského umeleckého diela bolo samostatnou výzvou. Na začiatok odštartoval grant z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia. Nakoniec pomohli menšie firmy, platforma Staviame z dreva a Očná klinika Vesely. Vyše 16 tisíc eur sa podarilo vyzbierať od viac sko 650 darcov v kampani na Startlabe.

Návrh levitujúcej polgule do vnútorného priestoru synagógy si vyžiadal štvorročnú prácu na prepočtoch, kreslení a plánovaní. Autor Juraj Gábor vytvoril neprehliadnuteľné umelecké dielo, ale aj koncept na celoročný program výstav, zvukových projektov, koncertov, festivalov, divadelných, tanečných a pohybových predstavení. Zatiaľ sa to bude realizovať v roku 2021 (ak to pandemická situácia dovolí), možno aj v ďalšom období. Drevená polguľa Sphéra by sa mala potom premiestniť zo žilinskej Novej synagógy do exteriéru. Podobne ako pred rokmi, kedy po výstave v galérii v Zlíne premiestnil svoje monumentálne dielo Zrakovej pyramídy na lúku nad Súľovom.