Slovenčina
Zverejnenie oznamu o začatí pripomienkového konania Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na stránke SLOV-LEX sa stretlo s veľkou zvedavosťou a očakávaniami predovšetkým odbornej a novinárskej verejnosti. Drevársky magazín, ako partner Zväzu spracovateľov dreva SR (ZSD SR) a obhajca pozície dreva ako jedinej obnoviteľnej strategickej suroviny na Slovensku, prináša svoj pohľad na materiál, ktorý právom vyvoláva obavy v drevárskej branži a posilňuje neblahé konštatovanie, že Slovensko zase raz nevyužije potenciál dreva tak, ako by si táto čoraz viac cenená a nenahraditeľná surovina zaslúžila. Pokúsili sme sa analyzovať materiál cez vyhľadávanie kľúčových slov: drevo, spracovanie dreva, drevodomy, uhlíková stopa a našli sme toho žalostne málo.
Úvod materiálu sa začína analýzou a konštatovaním východísk, ktoré nie sú nijako optimistické. Ale to všetci veľmi dobre vieme.
„Pandémia nového koronavírusu spôsobila celosvetovú zdravotnú krízu s priamym vplyvom na vývoj ekonomiky. Slovenské hospodárstvo kleslo v roku 2020 o 5,2 %, životná úroveň obyvateľov poklesla na úroveň spred roka 2019. Hrubý disponibilný príjem domácností sa v druhom štvrťroku 2020 znížil medzikvartálne o 2,8 %, kým priemerná mzda klesla o 4,5 %. K oživeniu ekonomiky dôjde zrejme v druhej polovici roka 2021 spolu s postupným zvyšovaním podielu zaočkovanej populácie. Rast HDP Slovenska by mal v roku 2021 dosiahnuť 4,3 %, no bude sčasti výsledkom rýchlejšieho oživenia z minulého roka. Ekonomická kríza vyvolaná pandémiou sa na trhu práce prejavila najrýchlejším krátkodobým nárastom nezamestnanosti od roku 2009 a veľká miera neistoty a pretrvávajúce riziká budú tlmiť obnovu tvorby pracovných miest aj v prvom polroku 2021.“
O niečo optimistickejšie sa číta výzva a cieľ, s ktorým sa predkladá materiál na dlhé roky ovplyvňujúci nastavenie potenciálu slovenskej ekonomiky a hospodárstva so širokým záberom:
„Hlavnou výzvou pre Slovensko je preto vymaniť sa z pasce stredného príjmu a reštartovať konvergenčný proces. Ten by mal byť založený na zveľaďovaní ľudského kapitálu a vytváraní inovačného prostredia, ktoré posilní konkurencieschopnosť Slovenska v aktivitách s vyššou pridanou hodnotou, pričom rastu HDP by nemali ustúpiť ostatné aspekty kvality života.“
Strategickí plánovači identifikovali aj príčiny, ktoré sú prekážkou v našom doterajšom úsilí o rýchlejšie napredovanie a dobiehanie rozdielov k vyspelým krajinám EÚ:
„Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania Slovenska je nízka produktivita spôsobená alokačnou a technickou neefektívnosťou. Alokačná efektivita hovorí o tom, že ľudia a kapitál nie sú využívané efektívne – sú viazaní na málo produktívne činnosti a v menej konkurencieschopných firmách.“
Potiaľ – síce nelichotivé, ale pravdivé a správne konštatovanie. A súhlasiť sa dá, bezpochyby, aj s ohrozením, ktorému čelíme nielen na Slovensku, ale globálne a ak s tým niečo urýchlene neurobíme, hrozia nezvratné škody a následky:
„Klimatické zmeny povedú k oveľa častejším extrémom počasia a prírodným katastrofám s priamym aj nepriamym vplyvom na Slovensko. Možno očakávať na jednej strane záplavy a prudké búrky, na druhej strane dlhé obdobia sucha, požiare a vlny horúčav. Štát musí zvládať reakciu na prírodné katastrofy a zároveň investovať do preventívnych opatrení. Kľúčovým úsilím v prevencii je dekarbonizácia, ktorá priamo ovplyvňuje aj konkurencieschopnosť ekonomík. Investície do environmentálne šetrných technológií môžu znížiť výrobné náklady firmám, vrátane environmentálnych poplatkov. Trendom je prechod kompetencií z národnej kontroly minimálne na úroveň EÚ. Dekarbonizačné ciele povedú k zmenám v štruktúre ekonomiky vrátane negatívnych vplyvov na trh práce. Zlyhanie v prevencii na úrovni krajín a v adaptácii môže byť pre Slovensko rizikom aj v podobe medzinárodných konfliktov a migrácie z najviac postihnutých regiónov.“
To všetko je takmer optimistickým predpokladom na to, že strategickí plánovači chápu, že potenciál dreva ako obnoviteľnej suroviny, ktorá je navyše aj ekologicky bezchybná a vyhovuje každému aspektu boja s klimatickou krízou, je obrovský a na Slovensku stále nevyužitý.
Omyl.
V piatich kľúčových oblastiach a verejných politikách sa naše vyhľadávanie kľúčových slov zastavilo štyrikrát a aj to iba v oblasti Zelená ekonomika. Na prvý pohľad optimistické, veď „zelený“ aspekt dreva je nepopierateľný a aj jeho využitie vo výrobe materiálov a výrobkov s čo najvyššou pridanou hodnotou je pre slovenskú ekonomiku čoraz viac dôležité. Najmä, ak si uvedomíme riziká obrovskej naviazanosti na segment automotive, ktorý nás síce ťahá, ale – a to sú obavy renomovaných ekonómov – nebude večne. Pritom drevo je na Slovensku ešte stále sa obnovujúca surovina, ktorú nie sme odkázaní iba vyvážať.
Plán obnovy a odolnosti je zameraný na päť kľúčových oblastí verejných politík:
- zelená ekonomika
- vzdelávanie
- veda, výskum a inovácie
- zdravie
- efektívna verejná správa a digitalizácia
Zelená ekonomika
Zelená ekonomika dáva príležitosť. Tak by znela logika veci. Pri bližšom pohľade sa však úsmev z tváre pomaly vytráca.
Z piatich komponentov Zelenej ekonomiky sa drevo a s ním súvisiace segmenty pestovania, priemyslu, ekonomiky, ochrany prírody vyskytujú v troch.
Obnova budov
Cieľ: Prostredníctvom opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov a verejných historických a pamiatkovo chránených budov znížiť spotrebu energie a prispieť tým k zníženiu emisií CO2. Cieľ je v súlade Dlhodobou stratégiou obnovy fondu budov, Nízkouhlíkovou stratégiou rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej len „NUS SR“), Integrovaného národného energetického a klimatického plánu do roku 2030 (ďalej len „INEKP) v rozmere energetická efektívnosť, ako aj s cieľmi Európskej únie v oblasti klímy a energetickej efektívnosti do roku 2030, najmä s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 uvedenými v Pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Ďalšie synergie je možné identifikovať s dokumentami Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo v časti „stavby a budovy“ a „udržateľné produkty“, Priemyselná stratégia pre Európu v časti Zelená tranzícia (podporovanou Európskou zelenou dohodou) a Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy prispôsobenia sa zmenám klímy.“
K tomu sa minister životného prostredia na tlačovej konferencii pri prezentácii zámerov Plánu obnovy a odolnosti SR vyjadril veľmi optimisticky.
Európsky Plán obnovy a odolnosti má na Slovensku zafinancovať investície v objeme takmer šiestich miliárd eur. Najväčšia časť z tohto balíka, 2,17 mld. eur, má ísť do „kapitoly“ zelená ekonomika. V gescii MŽP SR bude z tohto objemu rovná miliarda eur.
Envirorezort chce tieto prostriedky rozdeliť do troch oblastí. Polovica balíka (500 miliónov eur) má ísť na obnovu budov, 150 miliónov do oblasti ochrany prírody a biodiverzity a zvyšných 350 miliónov do znižovania emisií v priemysle. Dekarbonizácia priemyslu mala podľa pôvodného návrhu rezortu financií „spadať“ pod Ministerstvo hospodárstva SR, aktuálna podoba plánu však počíta s tým, že tieto investície zastreší MŽP SR. Envirorezort chce z 500-miliónového balíka podporiť komplexnú obnovu 40 tisíc domov. „Zelená obnova“ má pritom zahŕňať komplex opatrení od výmeny okien cez zateplenie až po výmenu zastaraných kotlov a výmenníkov na ohrev teplej vody.
Od investícií v oblasti vykurovania si MŽP SR sľubuje najmä zlepšenie lokálnej kvality ovzdušia, zamerať sa preto chce najmä na výmenu nevyhovujúcich kotlov na tuhé palivá.
„Pôjde o unikátny projekt v porevolučnej histórii Slovenska, ktorý nerealizovala žiadna iná predchádzajúca vláda,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj. Projekt, ktorého cieľom bude znížiť energetickú náročnosť domov o 30 %, má spracovať Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu, pričom žiadateľom SAŽP bude núkať aj iné formy financovania.
„Cieľom nebude maximalistická vízia, že narobíme 40 000 pasívnych domov. Z mnohých starých domov sa už pasívny dom urobiť nedá, ale dajú sa z nich urobiť moderné domy s energetickými certifikátmi,“ vysvetlil Ján Budaj.
Okrem spomínaných opatrení chce MŽP SR v rámci „zelenej obnovy budov“ domácnostiam dotovať aj kompostéry či nádrže na dažďovú vodu. SAŽP by pre každý rodinný dom mala vytvoriť individuálnu ponuku, ktorú bude môcť vlastník nehnuteľnosti skonzultovať v kontaktných bodoch s odborníkmi.
Ani slovo o drevostavbách, o zvýšenom používaní dreva a drevených stavebných materiálov, ani slova o modernizácii finalizácie dreva pre využitie v domácom stavebnom priemysle. Ani slova o rozvoji a podpore pestovania lesov pri aplikácii prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Ani slovo.
Ale o niečo nižšie v samotnom materiáli sme drevo predsa len našli.
Reforma nakladania so stavebným odpadom
Členské štáty EÚ majú prijať opatrenia na podporu selektívnej demolácie s cieľom umožniť odstránenie a bezpečné zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a uľahčiť opätovné použitie a recykláciu vysokej kvality selektívnym odstraňovaním materiálov, a zabezpečiť vytvorenie systémov triedenia stavebného a demolačného odpadu minimálne pre drevo, minerálne zložky (betón, tehly, dlaždice a keramika, kameň), kov, sklo, plast a sadru.
Ani slovo o využívaní dreva pre znižovanie emisií CO2 na Slovensku.
Pri obnove budov je dôležité nezostať iba pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti, ale previazať existujúce nástroje s opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy, ktorá patrí medzi najväčšie environmentálne výzvy dnešnej spoločnosti. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy priamo alebo nepriamo zasiahnu všetky sféry života a hospodárske sektory. Keďže vplyvy zmeny klímy sa prejavuje už aj na Slovensku, je nevyhnutné adaptovať pripravované projekty v sektore budov na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti proti možným negatívnym vplyvom (napr. zachytávanie dažďovej vody, realizácia vegetačných striech, ako aj príprava na zvyšovanie priemernej vonkajšej teploty pasívnymi zásahmi, ako sú napr. inštalácia tieniacej techniky).
A ani slovo v komponente Obnoviteľné zdroje ale:
Hlavnú časť skleníkových plynov produkovaných priemyslom tvorí CO2, ktorý vzniká ako produkt spaľovania uhlíkatých fosílnych palív, najmä uhlia, zemného plynu a ropy. Ostatné skleníkové plyny v priemysle vznikajú v dôsledku rôznych výrobných procesov, netesností na zariadeniach a podobne.
A tak sme hľadali napríklad aj v komponente Adaptácia na zmenu klímy, kde sme v časti, ktorá sa týka reformy ochrany prírody, naďabili na zmienky o spracovaní dreva.
Reforma ochrany prírody
„Podpora v rámci pilotných projektov v NP Poloniny a Muránska planina by smerovala k naštartovaniu lokálnej ekonomiky na báze vytvorenia lokálnych pracovných miest. Išlo by o štartovacie investície do obecných a/alebo štátnych sociálnych podnikov a pomoc začínajúcim miestnym živnostníkom – investícia do výrobných priestorov, príprava (vybudovanie) priestorov na prenájom kancelárií, prenájom kancelárií, vybavenia, napojenia na internet, služby marketingu, e-shopov, nákup a zapožičanie technického vybavenia (napr. vozidiel na zabezpečenia donáškovej služby seniorom, nákup vybavenia na zabezpečenia starostlivosti o zeleň a lúčne biotopy), nákup a dlhodobý prenájom prostriedkov hromadnej prepravy na alternatívny pohon, podporné marketingové aktivity na rozvoj turistického ruchu (webové stránky, letáky, reklama v novinách v iných regiónoch Slovenska), kurzy cudzích jazykov, kurzy nadobudnutia zručností (napr. v drevovýrobe, hrnčiarstve, košikárstve, tkáčstve a pod.), pôžičky začínajúcim podnikateľom, príspevky rodinám, ktoré sa chcú prisťahovať na bývanie, pomoc s prenájmom pozemkov na drobnú poľnohospodársku výrobu, lokálny poľnohospodársky fond na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva, agrolesníctva, vidieckeho turizmu a agroturistiky, štúdia dopadov rozmachu cestovného ruchu a implementácie ekosystémových služieb, výstavba záchytných parkovísk na obmedzenie individuálnej dopravy, zriadenie návštevníckeho centra zameraného na podporu rozvoja prírodného turizmu, údržby turistickej infraštruktúry.“
Prioritu a veľké množstvo financií však dostali plány ministra Budaja na zväčšenie plochy lesných porastov so zákazom akejkoľvek hospodárskej či pestovateľskej činnosti v nich, pretože tak chce MŽP SR podporiť biodiverzitu a adaptácia na zmenu klímy. V návrhu plánu je na tento účel vyčlenených 150 miliónov eur. Prioritou MŽP v rámci tejto oblasti je reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v prírode, ako aj reforma krajinného plánovania. Envirorezort už pripravil novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3., 4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Podľa slov ministra Budaja je dôležité zamerať sa na podporu lesov a na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených oblastiach. Cieľom bude udržať ľudí v horských oblastiach Slovenska, a to prostredníctvom podpory projektov prírodného hospodárenia a mäkkej turistiky.
Strategickí plánovači zlyhali? Strategickí plánovači mali málo informácií? Strategickí plánovači opomenuli argumenty?
V celom Pláne obnovy a odolnosti SR sa ani raz nespomenie poľnohospodársky a pôdohospodársky význam lesa a jeho rozumného, efektívneho a racionálneho využitia pre ekonomiku. A z toho je evidentné, že sila argumentov je vyššia, než je sila rezortu, ktorý by ich mal obhajovať. A drevospracujúci priemysel, kompetenčne v rezorte pôdohospodárstva, sa musí cítiť ako nechcené dieťa, žiaľ.
Slovenské lesy sú vďaka prírastku dreva významným úložiskom uhlíka. Ročne pribudne v slovenských lesoch cca 5000 kt. uhlíka a zároveň sa ho odoberie zhruba 3800 až 4000 kt. Lesnícko-drevársky komplex má obrovský potenciál v rámci zelenej ekonomiky. Efektívnosť využívania dreva je možné zvýšiť bez ďalšieho zaťaženia ekosystémov a prírody prostredníctvom racionálneho a trvalo udržateľného využívania lesných zdrojov na báze dreva ako aj odpadu spracovateľov dreva. Opatrením zvyšujúcim príspevok sektora k uhlíkovej neutralite by mala byť aj podpora produkcie výrobkov z dreva s dlhým polčasom rozpadu. Podporou lesného hospodárstva a celého lesnícko-drevárskeho komplexu sa môže zabezpečiť aj tvorba zelených pracovných miest.
Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu ale chýbajú hlavné strategické politiky a iniciatívy do roku 2030 konkrétne v podporných mechanizmoch výrobného reťazca, výskumu, vývoja a vzdelávania pre oblasť trvale udržateľnej výstavby na báze dreva. Z rovnakého množstva materiálov Slovensko vyrobí výrazne nižšiu hodnotu, než je priemer EÚ. Aj keď je materiálová intenzita slovenskej ekonomiky len o niečo nižšia než európsky priemer, zdrojová efektivita je na úrovni 60 % výkonu EÚ. Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín EÚ, je vysoko závislé na automobilovom priemysle a má dlhodobo nadpriemernú energetickú náročnosť ekonomiky. Motivácie na prechod k zelenej ekonomike sú dnes ale nedostatočné. Konkrétne vo využití domácej strategickej obnoviteľnej suroviny dreva je miera jej zhodnotenia na úrovni rozvojových štátov. Strategickú obnoviteľnú surovinu drevo zhodnotenú v polotovare alebo hotovom stavebnom výrobku stavebníctvo prevažne nakupuje zo zahraničia. Slovensko trpí na nedostatok mozgov a inovácií. Vo vízii Plán obnovy a odolnosti SR je navrhnutý súbor reforiem v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ktoré by mohli tento trend zvrátiť a naštartovať znalostnú ekonomiku. Malo by to platiť konkrétne aj pre oblasť trvalo udržateľnej zelenej výstavby.
Technická efektívnosť vyjadruje mieru technologického zaostávania nedostatočným preberaním hotových technológií alebo implementáciou vlastného výskumu a vývoja. Práve drevospracujúci priemysel na Slovensku výrazne – až priepastne zaostáva za tradične lesnatými krajinami s rozvinutým spracovaním dreva. Zaostávame aj v počte moderných podnikov na výrobu stavebných materiálov, konštrukcií a prefabrikátov na báze dreva, technologických liniek s využitím CNC, CAM a IT technológií.
Novodobé budovy na báze dreva sú charakteristické nízkou spotrebou energie na vykurovanie, vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami obalového plášťa i nízkou celkovou energetickou bilanciou, vrátane energie na výrobu a prepravu stavebných dielcov. Konštrukčné systémy z dreva sa vyznačujú efektívnou tepelnou ochranou, keďže je pri nich z hľadiska tepelného odporu využitá celková hrúbka obvodových stien. Samotné drevo sa v konštrukcii vzhľadom na nízku tepelnú vodivosťou podieľa na eliminácii tepelných mostov. Z ekonomického hľadiska je výhodné na výstavbu domov s nízkou spotrebou energie použiť práve ľahkú rámovú konštrukciu na báze dreva vyplnenú vysokoúčinnou izoláciou bez extrémneho nárastu hrúbky obvodovej steny.
Na výrobu stavebných hmôt a dielcov sa taktiež vynakladá veľké množstvo energie vplyvom ťažby a dopravy surovín, mechanického a tepelného opracovania. Príkladom energeticky vysoko náročných materiálov je betón, oceľ, hliník či pálené keramické hmoty. Energetická náročnosť ťažby dreva a technológie jeho spracovania vyčíslení v množstve vynaloženej energie je pritom rádovo nižšia. Materiály a stavebné dielce s vysokou hmotnosťou vyžadujú veľké množstvo energie na ich dopravu na miesto staveniska a výškovú montáž. Naopak, ľahké stavebné dielce a hmoty, medzi ktoré patrí aj drevo, sa vyznačujú nižšími energetickými vstupmi. Každá budova zanecháva stopu na životnom prostredí. Či už je to v množstve spotrebovanej energie na vykurovanie a ostatnú prevádzku, alebo v množstve vyprodukovaných emisií. Samotné masívne drevo v stavebnej konštrukcii v krajinách s trvalo udržateľným lesným hospodárstvom má zápornú bilanciu emisií (po prepočte spotreby energie pri výstavbe, prevádzke a likvidácii budovy na produkciu skleníkového plynu CO2).
Zdá sa, že aj v hospodárstve sa etabluje princíp „silovosti rezortov“. Ak porovnáme vklad ministerstva životného prostredia a jeho kolegov z pôdohospodárskeho rezortu, je evidentné, že v uvažovaní strategických plánovačov sa presadil princíp: „Chrániť, chrániť, chrániť!“ namiesto oveľa žiadanejšieho: „Rozvíjať a chrániť!“ Preto sa len ťažko môžu drevári, nábytkári, drevostavbári a im príbuzné segmenty stotožniť so záverečným konštatovaní Plánu obnovy a odolnosti SR:
„Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky je komplexnou odpoveďou na dôsledky krízy spojenej s pandémiou COVID-19, ako aj reakciou na identifikované hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenskej ekonomiky. Plán obnovy je postavený na globálnej vízii Slovenska ako inovatívnej ekonomiky, ktorá je motorom udržateľného ekonomického rastu a zárukou úspešného zvládnutia zelenej a digitálnej transformácie, Slovenska ako moderného štátu, ktorý poskytuje občanom kvalitné verejné služby, a napokon Slovenska ako zdravej krajiny, ktorá vytvára predpoklady na plnohodnotné využívanie ľudského a prírodného kapitálu. Pôsobením smerom ku všetkým trom pilierom globálnej vízie pre Slovensko môže Plán obnovy a odolnosti významne prispieť k opätovnému naštartovaniu rýchleho a udržateľného rastu hospodárstva aj kvality života na Slovensku.“
