Slovenčina
Medzi poslednými si Rok Ľudovíta Štúra k 200. výročiu jeho narodenia (1815) pripomenulo aj Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Výstavu „Rodina Ostrolúcka a Ľudovít Štúr“ sprístupnili 9.12.2015 ako stálu expozíciu zbierkových predmetov z fondov múzea vrátane rozsiahlej knižnice z pozostalosti rodiny.
Pre výstavu zrekonštruovali samostatnú miestnosť, kde je formou knižnice umiestnená časť dobového nábytku z izby Adely Ostrolúckej. Nábytok má štýl 2. Rokoka a bol vyrobený v 1. polovici 19. storočia. Je tu pôvodný spinet, dámsky písací stolík a stoličky, ktoré používala Adela. Umiestnili tu aj príborník, ktorý tvorí empírová komoda (recamiér), odpočinkové kreslá, kresielka a stolík pre dámy. Pre expozíciu položili novú drevenú podlahu, zrekonštruovali drevený trámový strop. Knižnicu umiestnili do nových regálov moderného vzhľadu, chránených sklom. Počas prehliadky môžu návštevníci sledovať obrazový a archívny materiál z fondu ďalších slovenských inštitúcií v modernej elektronickej podobe, s využitím holografie. V zastúpení generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR výstavu otvoril Ing. Vlastimil Rezek.
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Významný národovec sa po kodifikácii spisovnej slovenčiny 1846 zapojil do národného hnutia s cieľom získať pre Slovensko nezávislosť na Rakúsko-Uhorsku a Maďaroch. Vyvrcholením bola jeho účasť ako delegáta na Uhorskom sneme za mesto Zvolen, ktorý začal zasadať v novembri 1847. Za týmto účelom Ľudovít Štúr úzko spolupracuje a využíva priazeň rodiny Ostrolúckych v neďalekej Ostrej Lúke.
Ľudovít Štúr sa ako s prvým z rodiny Ostrolúckych zoznámil s Gejzom v roku 1836, asi o 10 rokov neskôr s jeho sestrou Adelou. Bola veľmi vzdelaná, ovládala viacero jazykov, hrala na klavír, milovala divadlo a literatúru. S pochopením vnímala a obdivovala Štúrov zápas za národnú a sociálnu spravodlivosť v monarchii. Štúr sa nikdy otvorene neprihlásil láskou k nej. S Adelou (zomrela na týfus v roku 1853) sa rozlúčil básňou A. O., v nej oslávil jej sympatie k slovenskému národu.
Rodina Ostrolúcka sa nikdy nepridala k slovenskému národnému hnutiu, no nepatrili ani k maďarizujúcej uhorskej šľachte. Boli verní cisárskemu dvoru vo Viedni. Pomohli Štúrovi získať mandát za mesto Zvolen na Uhorskom sneme. Participovali na prebratí moci cisárom počas druhej dobrovoľníckej výpravy v zime a na jar 1849. Nádeje, ktoré vkladali Štúrovci do revolučných rokov sa nenaplnili a pomery v monarchii sa zostrili. Štúrovi a jeho druhom zostal oporou Adelin strýko Gustáv Ostrolúcky. Ľudovít Štúr zomrel po tragickej nehode 12. januára 1856 v Modre.
Foto hore: Prehliadku knižnice Ostrolúckych doplnili modernou elektronickou formou a využitím holografie
Foto dole: Adelin dámsky písací stolík z obdobia 2. Rokoka uprostred bohatej knižnice
