Slovenčina
Nedostatok drevnej suroviny, hľadanie nových zdrojov a zvyšovanie efektivity i pridanej hodnoty vo výrobe žiadaných výrobkov na báze dreva. To sú motory nevyhnutných investičných projektov, ktoré v nedávnej minulosti realizovali a dnes pripravujú dvaja poprední spracovatelia listnatej a ihličnatej suroviny na Slovensku.
Kronospan, s.r.o., Zvolen
Sedem rokov trvalo spoločnosti Kronospan, s.r.o. vo Zvolene, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu s históriou vzniku v roku 1897, kým vytvorila sieť dodávateľov a doslova ich naučila triediť už použité drevo alebo výrobky z neho a dodávať ich do recyklačného procesu na výrobu veľkoplošných materiálov. Kým na začiatku to bolo necelých 8 tisíc ton recyklovateľného dreva ročne, dnes od výrobcov nábytku, samospráv, zberných dvorov a spracovateľov odpadu zozbierajú až 80 tisíc ton tejto cennej suroviny. Nahradia tak rovnaké množstvo tzv. rastlého dreva, ktoré by skončilo vo veľkoplošných materiáloch, používaných vo výrobe nábytku a inej drevárskej výrobe.
„Podľa našich prepočtov, je ročný potenciál recyklovateľného dreva na Slovensku až 150 tisíc ton ročne, no na dosiahnutie takéhoto množstva potrebujeme ešte nemálo práce, a to predovšetkým s osvetou,“ hovorí Ing. Daniel Huliak, konateľ spoločnosti Kronospan, s.r.o. vo Zvolene.
V súčasnosti je spoločnosť nielen najväčším výrobcom DTD a masívnych lepených dosiek u nás, ale v jej areáli sa nachádza aj najväčšia píla na Slovensku na spracovanie bukovej guľatiny s vysokou automatizáciou výrobného procesu. Spoločnosť využíva najmodernejšie softvérové a logistické riešenia. Tým potvrdzuje svoje líderstvo v efektivite výroby i ekologickom prístupe a myslení vo finalizácii suroviny. Od roku 2003 spoločnosť Kronospan vo Zvolene investovala do obnovy a inštalácie nových technológií v niekoľkých cykloch už 209 mil. € bez štátnej podpory či EU fondov. Dôkazom o dlhodobom strategickom plánovaní je aj inštalácia spomínanej najmodernejšej píly na spracovanie bukovej guľatiny, ktorú zrealizovali v roku 2018 spolu s rekonštrukciou haly a inštaláciou novej linky na impregnovanie dekoračných papierov určených na povrchovú úpravu drevotrieskových dosiek. Nasledovala výrobná linka na spracovanie recyklovateľnej drevnej suroviny a to všetko za 48 mil. €.
Kronospan, s.r.o., Zvolen patrí s ročným objemom 650 000 m3 medzi 5 najväčších spracovateľov drevnej suroviny na Slovensku. Foto: archív Kronospan
„Recyklácia nie je len samoúčelný a módny trend. Jej pozitívne dôsledky si uvedomíme, keď rozmeníme na drobné fakt, že 1 tona recyklovateľného dreva ušetrí 1,5 stromu a bude naďalej viazať v sebe CO2, ktorý by sa do ovzdušia uvoľnil buď pri spaľovaní tohto dreva alebo pri jeho voľnom rozklade v prírode,“ dodáva Ing. Daniel Huliak.
Ročne dokáže nadnárodná spoločnosť Kronospan viazať až 25,7 mil. ton CO2 vo svojich 25 mil. m3 výrobkoch (dosiek na báze dreva). Aj to je nezanedbateľný prínos k ochrane životného prostredia a boju s klimatickou krízou.
Prínos koncernu Kronospan s ročnou produkciou 25 mil. m3 dosiek na báze dreva k zníženiu emisií CO2 a ich porovnateľné ekvivalenty. Graf: archív Kronospan
Dnes pripravuje Kronospan, s.r.o. vo Zvolene investíciu vo výške 150 mil. € na výrobu drevovláknitých dosiek strednej hustoty, označované ako MDF, ktoré sa využívajú v nábytkárskom a stavebnom priemysle nielen u nás, ale i v zahraničí. Investičný zámer je momentálne v procese posudzovania EIA, vplyvu na životné prostredie, a jej realizácia by mohla priniesť nielen najmodernejšiu technológiu, ale i nové, sofistikované pracovné miesta a pridanú hodnotu vo výrobkoch pre slovenskú ekonomiku. Navyše, takáto technológia umožní na výrobu drevovláknitých dosiek firme spracovať aj menej kvalitné drevo z kalamitných ťažieb, ako aj odpadové drevo z píl, či drevo zo starých zrecyklovaných paliet. Kronospan patrí medzi najväčších výrobcov MDF dosiek, ale na Slovensku sa doteraz takáto výroba nerealizovala. Slovensko je importérom MDF dosiek, pričom drevnú surovinu na ich výrobu vyvezie do zahraničia a dovezie finálny produkt. Touto nízkou úrovňou finalizácie Slovensko prichádza o rozsiahle hospodárske benefity, pretože pridaná hodnota je vytvorená v zahraničí a nie doma.
„Spracovanie recyklátu je pre výrobu drevotrieskových dosák jednou z podmienok prežitia tejto výroby a výrobku ako takého. Všetky vyspelé západné krajiny už takéto dosky s podielom recyklátu vyrábajú, pretože vyrábať drevotrieskové dosky iba z rastlého dreva je ekonomicky neudržateľné. Spracovanie recyklátu je už ekologická i ekonomická nevyhnutnosť. Je to skvelý príklad toho, ako sa dá vo veľkom sústrediť na cirkulárnu ekonomiku a využiť vstupy, ktoré už raz boli použité v drevospracujúcom priemysle a tým predĺžiť ich životnosť. Nielen že tým vytvárame novú pridanú hodnotu v nových produktoch, ale je to nevyhnutnosťou aj kvôli šetreniu vstupov z rastlého dreva.
Treba oveľa viac prízvukovať, že výrobky z dreva sú najekologickejšie, pretože majú negatívnu uhlíkovú stopu. Cirkulárnou ekonomikou, opakovaným použitím už raz použitého dreva, dokážeme viazanie CO2 predĺžiť práve o toľko, koľkokrát recyklát opätovne použijeme ako vstupnú surovinu. V nábytkárskom priemysle je to približne 10 až 15 rokov, v stavebnom priemysle až desiatky rokov (20–30). Je dokázané, že ak by sme drevo, ktoré dosiahlo svoju rubnú dobu, z lesa nevyťažili a nespracovali, ale nechali by sme ho v lese hnilobným procesom rozložiť, tak by sa pri tomto procese už uskladnený CO2 opäť uvoľnil do ovzdušia. To isté sa deje pri spaľovaní vyťaženého dreva. Preto je oveľa ekologickejšie a aj ekonomicky efektívnejšie drevo spracovať na ďalšie výrobky a recykláciou proces viazania CO2 ešte predĺžiť,“ uzatvára Ing. Daniel Huliak, konateľ Kronospan, s.r.o., Zvolen.
PRP, s.r.o., Tomášovce
Zvýšiť podiel finalizácie nedostatkovej suroviny na Slovensku, konkrétne ihličnatého dreva, to je zámer, ktorý svojou investíciou sleduje jeden z najväčších piliarskych spracovateľov u nás PRP, s.r.o. v Tomášovciach pri Lučenci.
„Slovenský piliarsky priemysel je viac-menej stabilizovaný a orientuje sa na výrobu predovšetkým stavebného reziva, čo je prvý stupeň finalizácie dreva,“ vysvetľuje Igor Sitár, generálny riaditeľ spoločnosti a dodáva: „U nás sme sa rozhodli pre zvýšenie finalizácie ihličnatého dreva predovšetkým kvôli tomu, aby sme vyrábali výrobky s vyššou pridanou hodnotou a pomohli tak saturovať najmä slovenský drevostavbársky trh.“
PRP, s.r.o., Tomášovce, ktorá ročne spracúva 700 000 m3 ihličnatej guľatiny, investuje do technológií na finalizáciu reziva do stavebného dreva pre výstavbu drevostavieb. Foto: FB PRP s.r.o.
Predovšetkým v tomto kalendárnom roku sa nielen na Slovensku, ale v celej Európe prejavil nedostatok stavebného dreva (hranoly KVH a BSH, ktoré sa používajú ako nosné stavebné konštrukčné drevo v stavbách na báze dreva) a jeho zvýšený dopyt v USA a v Číne. Zámer spoločnosti PRP, s.r.o. však vznikol dávno pred tým a kým sa zrealizuje, prejde ešte niekoľko mesiacov. Jeho unikátnosť spočíva v inovačných technológiách, ktoré v linkách na výrobu KVH a BSH hranolov budú použité.
Jej súčasťou bude aj automatická linka na hobľovanie a rozpiľovanie sušeného reziva, ktorá využíva najmodernejšie skenovacie zariadenia. Každý kus reziva je zmeraný z hľadiska hustoty dreva, elasticity, vlhkosti a pevnostných charakteristík. Zariadenie využíva kombináciu laserov, skenerov, kamier a röntgenu. Výsledky meraní vyhodnocuje umelá inteligencia s funkciou „deep learning“. Výhodou systému je zamedzenie akejkoľvek chybovosti a možnosť výroby produktov v súlade s najprísnejšími normami. Rýchlosť linky zase zabezpečuje optimálne výrobné náklady. Nadväzovať bude plne automatická, veľkokapacitná linka na výrobu nadpájaných masívnych nosníkov (KVH) a pozdĺžne laminovaných nosníkov (BSH). Výroba je riadená inteligentným informačným systémom a tok materiálu je obsluhovaný automatickým skladom vstupného materiálu, medziskladu a automatickým „komisionovacím“ skladom hotových výrobkov.
„Investície sú v tejto chvíli vo fáze finalizácie projekčných riešení. Po spustení projektov plánujeme pokračovať v investíciách do výroby ďalších produktov v oblasti plošných materiálov, hlavne priečne lepeného CLT. Našim zámerom je poskytnúť slovenskému spotrebiteľovi celú škálu drevených prvkov modernej architektúry a zároveň tým prispieť k znižovaniu environmentálnej záťaže, ktorú vytvára tradičné stavebníctvo,“ pokračuje Igor Sitár a dodáva: „Celodrevené domy sú ideálnym riešením pri celospoločenskej snahe o zmierňovanie vplyvov na životné prostredie. Plánované výrobné technológie majú dostatočnú kapacitu pokryť celú súčasnú potrebu slovenského trhu.“
Celková investícia má v krátkodobom investičnom horizonte hodnotu približne 35 mil. €., v strednodobom horizonte – pri doplnení výroby plošných materiálov – až 70 mil. €.
Toto sú len dva z príkladov, ako sa môže aj slovenský drevospracujúci priemysel transformovať do trvalo udržateľnej a ekologickej formy spracovania dreva. Stále však platí známy fakt, že drevo je strategická a obnoviteľná surovina, ktorej efektívne využívanie bude v blízkej budúcnosti viac ako potrebné. Nikto nespochybňuje fakt, že boj s klimatickou krízou vedie aj touto cestou, pretože, ako sme už nie raz v Drevárskom magazíne napísali, bez dreva to nepôjde. A aj to je jedna z tém, ktorej sa chceme intenzívnejšie venovať aj naďalej.
