Slovenčina
Ročnú kapacitu bohatstva planéty sme už vyčerpali. Od 22. augusta začíname žiť na dlh. Svetový fond na ochranu prírody upozorňuje najmä na nezdravé využívanie lesov, nadmerný rybolov a príliš vysoké emisie oxidu uhličitého. Vplyv na takéto „prešľapy“ majú politické rozhodnutia jednotlivých krajín. Aby bola na našej planéte udržateľnosť, musíme všetci prispieť k zmene spoločenskej vôle.
Deň ekologického dlhu potrebuje ľudstvo koordinovať. Tohtoročný prichádza o 3 týždne neskôr ako vlani. Pomohla k tomu pandémia Covid-19, lebo priniesla viacero obmedzení a uskromnení. Aj tak využívame o 60 % viac ako planéta umožňuje. Kým balík ekologickej kapacity v roku 1961 bol iba 73 %, tohto roku je to už 160 %.
Odborníci vyčíslili, že ekologická stopa potrebuje pokles o 9,3 %, ťažba dreva o 8,4 % a zníženie emisií o 14,5 %. Čo sa týka ťažby dreva – nerovnomerné je rozdelenie lokalít a zón. Vedie to k prestarnutiu porastov, nedokážeme zastaviť emisie a biologických škodcov. Nakoniec má vyťažené drevo nízku kvalitu. Veľké percento putuje na spaľovanie a nie na ďalšie priemyselné spracovanie. Drevo ako palivo vytvára ďalšie škodlivé emisie a ohrozuje kvalitu života na vidieku.
Ak celosvetovo vzniká ekologický dlh 131 dní pred koncom roka, Slovensko je na tom ešte horšie: ekologický dlh sme začali už 21. mája 2020, keď do konca roku zostávalo 222 dní. Európska únia na júlovom summite prijala plán obnovy a odolnosti v objeme 750 miliárd €.
