Do vlaňajšieho sochárskeho sympózia v Žiline sa zapojili iba 4 zruční remeselníci – spracovatelia dreva na umelecké stvárnenie. Opracovanie dreva malo tému „Drevo vo verejnom priestore“.
Zo sympózia každý deň vytvorili skulptúry z ohýbaného dreva: štyri drevené lavičky, jedna z nich je na rozhraní sochy a lavičky. Ich tvar symbolizuje vodu. Pripomínať majú pramene, z ktorých brávali Žilinčania v 18. a 19. storočí pitnú vodu a ženy k nim chodili prať bielizeň.
Tvar lavičiek predurčovalo ohýbané jaseňové a brestové drevo. Pedagógovia Školy umeleckého výtvarníctva v Ružomberku Mgr. art. Michal Hanula a Ing. Ľubomír Žila spolu s absolventom štúdia Bc. Jozefom Vaculom a žiačkou školy Danielou Lašútovou ohýbali drevo „na kolene“. Tradičný spôsob zminiaturizovali, aby princíp pochopili aj diváci sochárskeho sympózia. Hotové „vlnovky“ umiestnili na kovové podnože.
Kolektívnym úsilím vytvorili umelecké dielo – lavičky z ohýbaného dreva pre Sad na Studničkách. Žilina túto oddychovo-rekreačnú zónu v zanedbanom svahu pod Mestským úradom zväčšuje o 4200 m² na celkových 10 100 m². Projekt vrcholí až v týchto dňoch. Architekti a stavbári vytyčujú trasy chodníkov, priestor pre 12 lavičiek. Z nich 3 budú práve z vlaňajšieho sympózia. Parku bude dominovať kvetinová lúka, detské ihrisko, 2 šachové stolíky, 2 fontány s pitnou vodou.
Sochárske sympózium v Žiline 2013, kde lavičky vyrábali (foto: Anton Mrník)
Ohýbané lavičky z lamelového dreva budú umiestnené v žilinskom parku, jednu z nich predstavili na veľtrhu Nábytok a bývanie 2014 v Nitre – v časti Fórum dizajnu (foto: Anton Mrník)