Kto je les dnes?

Mäkké chrbty zelených ihličnatých plôch pôsobia upokojujúco, až odzbrojujúco. Pastva pre oči i uši, celého ducha! Živý organizmus, ktorý dokáže divy. Prichýli, pohladí, ukryje, ochráni, ozdraví, povzbudí. Keď sám je zdravý. Keď ho nič nekvári. Keď mu neubližujú zvnútra či zvonka. Prežije veky, dožije sa staroby i omladenia. Keď mu nepolámu ruky, nohy. Keď sa mu nezavŕtajú pod kožu, keď mu tak neprerušia tepny plné živice a života. Keď ho nezoderú, keď ho nepodpália, keď sa oň spoľahlivo a zodpovedne postarajú, ošetria, pofúkajú boliestku i priložia ochranný prostriedok na otvorenú ranu.

Dáte si plombovať zuby murárovi? (veď aj on sa vyzná vo výplniach)
Dovolíte, aby vám plastiku robil inštalatér? (pozná, ako idú vedenia a rúrky)
Aby vám zlomenú ruku ošetril – nebodaj – drevorubač? (čo ten sa už nalámal a narovnával…)
Aby vám slepé črevo operoval vrátnik, či spisovateľ? (to je také jednoduché, že to zvládnu)
A ak sa to nepodarí, bude vás posielať k odborníkovi s argumentom, že veď on chcel iba pomôcť a nevedel, že vám ublíži…

Absurdné! Alebo nie až tak celkom? Ospravedlňujem sa čitateľovi za podsúvanie intelektuálne zdanlivo nekompetentných tvrdení, ktoré môžu urážať jeho intelekt v tomto médiu. Nedá sa však inak, než expresívne a emotívne vybuchnúť pri téme, ktorá dnes mediálne masíruje odbornú – a čo horšie: laickú verejnosť všetkými možnými i nemožnými argumentmi a pseudoargumentmi. A pritom nám všetkým ide – vraj – o to isté. O zdravý a životaschopný les, ktorý dokáže všetko to, o čom hovorí úvod tohto písania. Argumentačné diskusie sa, žiaľ, zacyklili. Ako keby sa jedna i druhá strana barikády prestali navzájom počúvať. Utiahli sa do zákopov a odtiaľ vyťahujú zbrane ťažkého kalibru, ktorými protivníka zastrašujú, pália hlava-nehlava. A zákopy sú hlboké, dlhé, tiahnu sa od východu na západ, od severu na juh. V lese i mimo neho. Neberú ohľad na to jediné, čoho máme nedostatok – a to je čas. Čas, kedy je ešte možné čo-to zachrániť, ochrániť, ošetriť. Namiesto toho prijímajú okamžité riešenia, pripravujú dlho­dobé stratégie, fixujú zlé rozhodnutia, nezvratne likvidujú aj to, čo doteraz fungovalo. A čo je horšie – manipulujú emóciami, účelovo používajú čiastkové informácie. A koniec v nedohľadne.

Akurát koniec lesa sa blíži. Vďaka a aj napriek snahe zachrániť ho.

Autor sa snažil zosumarizovať niektoré stanoviská, ktoré mu boli dostupné (v čase uzávierky tohto vydania Drevárskeho magazínu) ako reakcia na snahu o novelizáciu pravidiel ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez nároku na hodnotenie ich správnosti a legitímnosti ich ponúka čitateľovi na vlastný úsudok. S plným vedomím tvrdenia, že je nevyhnutné sa vrátiť k triezvym a overeným argumentom bez emócií a efektívne spoločne uvažovať nad trvalo udržateľnými opatreniami, ktoré zvrátia likvidáciu stáročiami overených postupov pri hospodárení v lesoch na území Slovenska.

Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky (ZSD SR)

Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky (ZSD SR) ako legitímny zástupca záujmov drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu na Slovensku so znepokojením zaregistroval návrh novely zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny z dielna Ministerstva životného prostredia SR.

Vychádzajúc z poznatkov práce Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý významne zľahčuje dopady navrhovaných rozsahov bezzásahových chránených území, alebo prírode blízkym hospodárením na rozsiahlych plochách lesov Slovenska máme obavy, aby procesy posúdenia vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a verejné financie neboli formálne, povrchné. Obávame sa, že navrhovaná podoba novely zákona v žiadnom prípade neberie ohľad na všetky súvislosti pri využívaní obnoviteľnej suroviny – dreva.

Sme presvedčení, že pri dokonalej kontrole a prísnom dodržiavaní všetkým doteraz platných zákonných predpisov, ktorými sa má riadiť hospodárenie v lesoch na území SR dosiahneme úspešnú ochranu kvality životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj obnoviteľného hospodárenia v lesoch. Pripomíname, že Vláda SR 21. 8. 2013 prijala Národný program využitia poten­ciálu dreva v Slovenskej republike (NPVPD SR) a aj jeho Akčný plán. Dôsledné plnenie úloh z tohto plánu pomaly prináša prvé ovocie v dosiahnutí strategických cieľov NPVPD SR, ktoré jednoznačne napĺňajú zámer trvalo obnoviteľného hospodárenia v lesoch Slovenska v záujme ochrany prírody a krajiny. Podľa nášho názoru sa pripravovanou zmenou zákona okliešti právomoc doterajších hospodárov a vlastníkov lesov a tým sa podstatne zníži objem i dostupnosť obnoviteľnej strategickej suroviny – dreva pre slovenské drevo­spracujúce subjekty.

Vzhľadom na to, že predkladateľ návrhu zákona nekonzultoval predkladaný materiál so všetkými zainteresovanými subjektmi, ktoré pocítia dopad pripravovaných zmien, opierame našu argumentáciu len o nám dostupné podklady, ktoré sme čerpali z údajov Národného lesníckeho centra a Slovenskej lesníckej komory.

1 m³ spracovaného surového dreva predstavuje:

•    pre subjekty drevospracujúceho priemyslu tržby a výnosy vo výške 443,83 €/m³
•    pridanú hodnotu vo výške 160,28 €/m³ (hrubá pridaná hodnota), resp. 118,39 €/m³ (čistá pridaná hodnota)
•    zisk z hospodárenia vo výške 18,74 €/m³
•    pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce príjem 41,84 €/m³ na daniach,
•    sociálne a zdravotné odvody vo výške 31,34 €/m³
•    osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO vo výške 76,71 €/m³
•    vo vyjadrení pracovných miest to predstavuje 7,38 pracovníka na 1000 m³ spracovaného surového dreva, resp. 5,77 zamestnanca na 1000 m³ spracovaného surového dreva

Celková strata, ktorá postihne lesnícky a drevársky komplex na základe pripravovaných materiálov Ministerstva životného prostredia SR predstavuje:

•    Ročný výpadok 810 tis. m³ ťažby surového dreva
•    Dopady: zníženie výnosov LH o – 90 mil. eur a DSP o 325 mil. eur
•    Výpadok na daniach 36,3 mil. eur ročne, a sociálnych a zdravotných odvodoch 28,8 mil. eur,
•    Strata 7200 pracovných miest v lesnícko-drevárskom sektore
•    Náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania 15 mil. eur ročne a náklady na ochranné opatrenia cca 1,4 mil. eur
•    Ťažko vyčísliteľné straty vyplývajúce z rozšírenia kôrovcovej kalamity z navrhovaných bezzásahových území na hospodársky využívané lesy výrazným poklesom kvality, ktoré taktiež znemožní použitie v DSP.

Pripomíname, že v lesnícko-drevárskom komplexe pracuje na Slovensku priamo alebo nepriamo takmer 70 tisíc ľudí. Preto sa oprávnene obávame, že môže dôjsť k dramatickému ohrozeniu zamestnanosti v lesnícko-drevárskom sektore. Je to o to nebezpečnejšie, že sú takýmto spôsobom ohrozené pracovné miesta v prevažnej miere v odľahlých regiónoch Slovenska, kde je drevospracujúci priemysel primárne často jediným zdrojom obživy pre celé rodiny.

V ZSD SR sme presvedčení, že najprv je potrebné prehodnotiť existujúce územia v slovenských národných parkov podľa európskych kritérií a tak chrániť to, čo má skutočne význam.

Vyzývame preto všetky zodpovedné a kompetentné inštitúcie, aby k tejto téme najprv viedli poctivý dialóg a až po posúdení všetkých odborných argumentov predložili návrh, ktorý nebude odtrhnutý od reality a bude zohľadňovať nielen jednostranné ochranárske hľadisko.

Zväz celulózo-papierenského priemyslu (ZCPP)

Je potrebné skonštatovať, že návrh zákona o ochrane prírody sa spracovateľov dreva dotýka vo väčšine paragrafov nepriamo, cez jeho dodávateľov dreva a služieb a obmedzenia, ktoré pre nich z daného návrhu zákona vyplývajú.

Zo zákona sa zvyšujú právomoci organizácií ochrany prírody ako aj mimovládnych organizácii zaoberajúcich sa ochranou prírody čo za ZCPP predpokladáme, že bude mať za následok predlžovanie konaní pred orgánmi ochrany prírody a zároveň aj tieto budú pre žiadateľov posudzované jednostrannejšie.

Najväčšie nové obmedzenia sa týkajú spracovania kalamity, kde prednostné spracovanie kalamity zo zákona o lesoch bude aj v druhom a treťom stupni ochrany za stanovených podmienok podliehať oznamovaniu a schvaľovaniu zo strany orgánov ochrany prírody. Návrh zákona o ochrane prírody a krajiny hovorí, že orgány ochrany prírody týmto vlastne budú regulovať program starostlivosti o lesy, vypracované a schválené orgánmi na to určenými v zmysle znenia zákona o lese.

Obdobne obmedzenia vyplývajú z návrhu zákona v chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu, kde orgán ochrany prírody môže stanoviť podmienky v závislosti na potrebe ochrany toho ktorého druhu sa to týka, k všetkým projektom ktoré by mali byť realizované v daných územiach sa bude vyjadrovať orgán ochrany prírody.

V CHKO v zásade platí druhý stupeň ochrany v národných parkoch tretí stupeň ochrany, čo podlieha už hore uvedeným obmedzeniam, pričom v národných parkoch nemôžu mať lesy hospodársky charakter.

Všetky tieto obmedzenia budú mať vplyv na možnosti ťažby dreva ako takej či už úmyselnej alebo kalamitnej, nakoľko o nej budú v mnohých prípadoch rozhodovať a povoľovať ju orgány ochrany prírody. Táto skutočnosť ovplyvní výšku etátu a disponibilnej drevnej hmoty. V súčinnosti s mimovládnymi organizáciami môžu výrazne obmedziť už schválené resp. v budúcnosti obnovované programy starostlivosti o les. Obdobne môžu pôsobiť aj rozhodovacie a schvaľovacie procesy vo vzťahu k územiam NATURA 2000.

V návrhu zákona sa taktiež rieši spravovanie lesov v chránených územiach organizáciou ochrany prírody a zaznelo to aj vo vyhláseniach politikov. Táto skutočnosť sa týka novo vyhlásených národných parkov a území s piatym stupňom ochrany (po 1. 6. 2019) ako aj všetkých doterajších takýchto území, kde by sa mala zmeniť správa tohto majetku k 1. 1. 2022.

Táto skutočnosť spolu s už uvedenými rozpormi v zákone o lesoch by znamenala, že v ťažbových možnostiach Slovenska by nastal prepad, ktorý by negatívne zasiahol drevospracujúci priemysel a zrejme by výrazne ovplyvnil i štruktúru dodávateľov drevnej hmoty či už š. p. LESY SR resp. z privátneho sektora.

V tejto etape sa však nedá číselne vyjadriť dopad zmien v zákone o ochrane prírody na drevospracujúci priemysel resp. priamo na ZCPP, môžeme však skonštatovať, že znížením možností získať drevnú surovinu k výrobe budú ohrozené i pracovné miesta zamestnancov v rámci ZCPP.

Slovenská lesnícka komora (SLsK)

Pripomienky k doložke vybraných vplyvov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny: V bode 10 sa uvádza: „Vplyvy na podnikateľské prostredie v súčasnosti nie je možné presne vyčísliť, ani odhadnúť. Sprísnenie podmienok lesného hospodárstva v územiach s vyšším stupňom ochrany môže ovplyvniť spôsob hospodárenia v týchto lesoch. Prijatím návrhu však nedôjde k priamym, nepriamym ani administratívnym nákladom pre podnikateľské subjekty. Časť podnikateľov, ktorých sa tieto ustanovenia dotknú, už v súčasnosti hospodári podľa nových podmienok, takže zmeny nebudú systémového charakteru, ale skôr individuálne.“ Toto tvrdenie je mylné a zavádzajúce. Navrhnutý zákon obmedzuje lesné hospodárstvo v bezprecedentnom a nepredvídateľnom rozsahu a bude mať výrazne negatívny a celoplošný vplyv na celý lesnícko-drevársky komplex.

Ochrana prírody opomenula pri príprave novely zákona odkomunikovať s vlastníkmi, správcami, obhospodarovateľmi, štátnymi lesníckymi inštitúciami tak závažné kompetenčné skutočnosti. Naopak, spustila zavádzajúcu, klamlivú až štvavú kampaň proti lesníckemu sektoru, pričom dehonestuje postavenie lesníkov, vďaka ktorým máme závideniahodnú krajinu zo zvyšujúcim sa podielom druhovo bohatého lesa. Vďaka tomu bolo možné vyhlásiť na našom území 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 1097 maloplošných chránených území.

Regulácia činnosti v lese legislatívnymi opatreniami je v SR už dnes pri porovnaní štátov EÚ jedna z najvyšších. Tým sú vlastníci už v súčasnosti značne obmedzovaní, a to bez náhrady.

V dôsledku obmedzení v dnešnej dobe máme na Slovensku najviac mŕtveho dreva 42 m³ na ha nevyužitého pre hospodárstvo v rámci celej EÚ. Pre porovnanie bohaté škandinávske štáty majú 8 m³ na ha.

Nastavenie systémových opatrení formou novely Zákona 543 na navyšovanie negatív pri nie zvýšenej skutočnej ochrane prírody je hazard našej krajiny a dovolíme si tvrdiť, len pre malú skupinu nadšencov a zmanipulovanú verejnú mienku. Celé veky bol zdravý les pre spoločnosť istotou, zdrojom hodnôt a kvalitný les je rezervou na horšie časy, kríz, konfliktov.

Doložka vybraných vplyvov bez zdôvodnenia a finančného vyčíslenia nezohľadňuje medzinárodné a európske dokumenty v sektore lesníctva viď: drevo surovina 21. storočia, ministerské konferencie, Národný program využitia potenciálu dreva na Slovensku, bioekonomika, záväzky využívania zelenej energie a pod. Je zarážajúce, že pri predkladaní tak závažného materiálu, z ktorého vyplývajú významné kompetenčné zmeny pri správe významnej časti našej krajiny, neboli vypracované kompetentné analýzy reálnych dopadov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ani jeho odborné inštitúcie, nie sú oboznámení so žiadnou vedeckou prácou potvrdzujúcou tvrdenia Štátnej ochrany prírody SR: „Vedci vyvrátili tvrdenia niektorých lesníkov. Rezervácie nie sú zdrojom lykožrútovej kalamity“ a nezúčastnili sa, či už vo forme spolupráce alebo oponentúry, tvorby takéhoto materiálu. Národné lesnícke centrum vo Zvolene, vrátane Lesníckej ochranárskej služby, je národnou autoritou lesníckej vedy a výskumu, a táto práca nebola s jej odborníkmi konzultovaná, preto musíme pochybovať o jej objektívnosti.

Zároveň si dovoľujeme poukázať, že záujem zúčastniť sa na tlačovej besede mali napríklad aj vedúci Lesníckej ochranárskej služby a zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, avšak Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ich na tlačovú besedu za účasti troch mediálnych subjektov nepustila, čo je opäť jasným dôkazom tendenčnosti, účelovosti, obavy o preukázanie neobjektívnosti prezentovaných výsledkov a názorov a neochoty orgánov a organizácií ochrany prírody na vzájomnom odbornom dialógu s odbornou lesníckou verejnosťou.

Navyše ministerstvo, ani jeho odborné inštitúcie nikdy netvrdili, že chránené územia sú primárnym zdrojom šírenia lykožrútov, ale upozorňujú, že v prípade ich poškodenia a napadnutia sú bez vykonania potrebných opatrení zdrojom ďalšieho šírenia podkôrneho hmyzu do  okolitých lesov.

Viac reakcií sa do tohto materiálu nezmestilo.
Ale inak sme mali na Slovensku nádherné babie leto!

Autor: PhDr. Peter Zemaník
Generálny sekretár ZSD SR
Kontakt: peter.zemanik@zsdsr.sk