Slovenčina
Les je jedným z najcennejších bohatstiev, ktoré ľudstvo vďaka jeho obnoviteľným schopnostiam môže trvalo a nepretržite využívať. Taký je názov a úvod informačnej publikácie vydanej slovenským zastúpením certifikačnej organizácie Programme for the Edorsement of Forest Certifikation (PEFC). V júni 2020 sa v Banskej Bystrici konalo Valné zhromaždenie PEFC Slovensko, na ktorom bol do funkcie predsedu opätovne zvolený Ing. František Štulajter, CSc. Pri tejto príležitosti sme mu položili tri tradičné otázky DM.
DM: Na Slovensku prežívame názorovú a spoločenskú schizofréniu vo vzťahu k zelenému bohatstvu krajiny. Ako keby sme zrazu nevedeli ako pristupovať k tomu, čo máme všetci radi, čo nás stáročia sprevádzalo a robilo náš život krajším a príjemnejším. V čom vidíte príčiny tejto rozpoltenosti spoločnosti a možnosť eliminácie spoločenského a politického napätia?
F. Š.: Na začiatku treba skonštatovať, tento stav bol naštartovaný už pri vzniku Slovenskej republiky, keď sa zrušilo vtedajšie Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a lesné hospodárstvo sa dostalo pod ministerstvo pôdohospodárstva a vodné hospodárstvo pod novo vzniknuté ministerstvo životného prostredia, ktorého súčasťou sa stalo aj Ústredie štátnej ochrany prírody. Odvtedy na Slovensku už viac ako 20 rokov prebieha kontroverzný, konfrontačný a nič neriešiaci zápas medzi reprezentantmi lesníctva a reprezentantmi ochrany prírody. Tento konflikt sa ešte viac zdramatizoval po roku 2002 (po prijatí zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny), ale aj následne po vstupe SR do EÚ a vytvorení siete biotopov Natura 2000 a Chránených vtáčích území (CHVÚ), pričom na viac ako polovici územia bez súhlasu súkromných vlastníkov lesov.
Hlavnou príčinou tohto konfliktu je rozdielny názor na to, ako sa starať o lesy na Slovensku, ako ich obhospodarovať a čo sú prioritné ekosystémové služby, ktoré les poskytuje občianskej spoločnosti.
Ďalšiu eskaláciu konfliktu prinieslo súčasné Programové vyhlásenie vlády (PVV), v ktorom sú definované diametrálne odlišné prístupy rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia najmä v manažovaní chránených území. Aktuálne sa to ukazuje pri zonácii NP Muránska Planina, kde cieľom nie je prísne chrániť podrobným mapovaním zistené mimoriadne vzácne biotopy, ale vytvoriť bezzásahovú zónu na minimálne 50 % výmery NP.
Faktom je, že ochrana prírody pri získavaní verejnosti sa opiera o obrovskú podporu mimovládnych environmentálnych organizácií, profesionálneho aparátu WWF Slovensko a zastúpenia EK na Slovensku. Tieto, najmä prostredníctvom médií pomáhajú postupne preberať agendu ekosystémových a sociálnych služieb lesov pod gesciu ochrany prírody. Lesnícky stav na to nedokázal doteraz včas a najmä zrozumiteľne zareagovať.
Eliminácia tohto spoločenského a politického napätia je v rukách politikov. Krátko pred voľbami politický predstavitelia súčasnej koalície konštatovali, že na Slovensku nie je zadefinovaná spoločenská objednávka vo vzťahu k lesom. Očakávali sme, že jej príprava bude prebiehať za účasti čo najširšej verejnosti. Žiaľ, nesprávajú sa podľa toho, ale „spoločenskú objednávku“ určujú sami.
Je najvyšší čas žiadať od politikov zorganizovať spoločný stôl za účasti zástupcov samospráv, mimovládnych organizácií, vedecko-výskumnej sféry, vlastníkov lesa a spracovateľského reťazca a dosiahnuť celospoločenskú dohodu, ktorá nebude vyhranene ani ochranárska, ani lesnícka a ani drevárska. Dobrým vzorom a návodom pre ňu musí byť Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody.
Táto dohoda potvrdzuje, že lesy a lesníctvo nie je len továreň na výrobu dreva, ale spolu hrajú nezastupiteľnú úlohu pri riešení aktuálnych súčasných výziev ľudskej spoločnosti – postupujúcej zmene klímy.
DM: Nebude to určite jednoduché, ale pokúste sa niekoľkými vetami priblížiť doterajšiu činnosť združenia PEFC Slovensko a plány na najbližšie roky.
F. Š.: Združenie PEFC SK vzniklo 2. 10. 2002 na ustanovujúcom Valnom zhromaždení vo Zvolene. Zakladateľskú zmluvu podpísalo 13 zakladajúcich členov. V prostredí trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a spracovania dreva pôsobíme necelých 18 rokov. Členskú základňu tvorí 29 riadnych členov a 236 hosťujúcich. Podľa PEFC národnej a medzinárodne uznanej schémy certifikácie lesov je certifikovaných 60 % výmery lesov Slovenska, ktoré obhospodaruje 144 obhospodarovateľov. PEFC certifikát spotrebiteľského reťazca používa 128 spracovateľských a obchodných spoločností. Dvojitou certifikáciou PEFC a FSC je pokrytých 130 398 hektárov, čo predstavuje 62,5 % z FSC certifikovaných lesov a 10,7 % z PEFC certifikovaných lesov na Slovensku.
V súčasnosti prebieha v poradí tretia revízia dokumentov PEFC národnej schémy certifikácie lesov, ktorá svojim obsahom reaguje na najaktuálnejšie globálne výzvy súčasnosti – adaptáciu na klimatické zmeny. Preto v najbližších rokoch budeme venovať našu pozornosť najmä na:
• Zlepšenie informovanosti občanov Slovenskej republiky o princípoch zodpovedného dlhodobé a konsolidované využívanie lesného bohatstva Slovenska.
• Zvyšovanie povedomia obhospodarovateľov lesov o PBHL (prírode blízkom obhospodarovaní lesov) a zásadách jeho uplatňovania pri prispôsobovaní sa lesov klimatickým zmenám so zreteľom na ich trvalú udržateľnosť.
• Motivovanie vlastníkov a obhospodarovateľov z prostredia neštátnych lesov pre obhospodarovanie lesov v zmysle PEFC národného štandardu TUOL.
• Rozširovanie konceptu spoločenskej zodpovednosti firiem a nakupovania produktov, ktoré znižujú globálne otepľovanie.
• Pokračujúcu komunikáciu s Úradom pre verejné obstarávanie pri formulovaní verejných nákupných politík uprednostňujúcich drevo z trvalo udržateľných zdrojov pred substitučnými materiálmi.
DM: Drevársky magazín už niekoľkokrát informoval odbornú verejnosť v Čechách aj na Slovensku o aktivitách platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, ktorá je akcieschopná vďaka aktivite viacerých signatárov a hlavne podpory PEFC Slovensko. V čom vidíte opodstatnenie takejto platformy a aké by mali byť konkrétne kroky v roku 2020?
F. Š.: Necelý rok existencie platformy potvrdil správnosť jej vytvorenia. Platforma sa dostala do povedomia novinárskej obce, pravidelne vydáva tlačové správy a stanoviská k aktuálnemu dianiu. Komunikovali s ňou zástupcovia politických strán aj médií. Potvrdil sa fakt, že vzájomné spojenie sektorov využívajúcich jedinečné prírodné lesné bohatstvo Slovenska pri presadzovaní spoločných záujmov má svoju silu a opodstatnenie. Tým viac, že aj napriek sľubom odvetvových ministrov a ich ohlásenej snahe nájdenia zhody v pohľade lesníkov, ochranárov a drevárov pri strategickom obrate v postojoch štátu k lesnej krajine sa rozpory neriešia, ale prehlbujú.
Za najdôležitejší spoločný záujem považujem poskytovanie neodkladnej vládnej pomoci slovenským lesom ovplyvnených suchom s nastavením záchranných opatrení pre obhospodarovateľov tak, aby neboli v európskom lesníckom hospodárskom priestore v porovnaní s okolitými štátmi znevýhodňovaní.
Neobstojí argument, že na Slovensku sa neoplatí spracovať kalamitná ťažba kvôli nízkym cenám na trhu s drevom, lebo štáty, ktoré to so svojou krajinou myslia poctivo a úprimne (Nemecko, Rakúsko, Česko) vynakladajú už dnes rádovo desiatky miliónov eur na zvládnutie dôsledkov extrémneho sucha.
Treba spoločne trvať na stanovení postupnosti plnenia jednotlivých opatrení PVV z dielne dvoch rezortov, ktoré si ako samostatné navzájom protirečia, nemajú vnútornú logiku a spôsobujú veľa napätia.
Rovnako je veľmi dôležité sledovať vývoj implementácie Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a príprave osobitnej stratégiu EÚ v oblasti lesného hospodárstva v roku 2021.
K tomu sa ale neformálna Platforma musí pretransformovať na registrované združenie s dohodnutými cieľmi, stanovami, orgánmi, spôsobom financovania a profesionálnym aparátom.
DM: Ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám osobne, Vašej organizácii a našim lesom veľa šťastia a rozumných rozhodnutí zodpovedných. Na lesoch predsa nám všetkým záleží.
