školy

Interakcia človeka a dreva v interiéri, aj v experimentálnej stavbe

Nová profesorka dizajnu prof. Ing. Veronika Kotradyová, PhD.
Nová profesorka dizajnu prof. Ing. Veronika Kotradyová, PhD.
ŠPINAR SOFTWARE
ŠPINAR SOFTWARE
ŠPINAR SOFTWARE
Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Výrazne rozsiahly záber má vedecko-výskumná a pedagogická činnosť prof. Ing. Veroniky Kotradyovej, PhD. Jej takmer štvrťstoročné úsilie (od roku 1997) v tomto výraznom odbore je zamerané na dizajn.

Stručne objasňuje podstatný obsah náročného pôsobenia: „Každý materiál nesie v sebe symboliku a vyvoláva asociácie v danej kultúre. Tvary a materiály so svojimi povrchovými vlastnosťami – farbou, textúrou (štruktúrou), faktúrou hovoria pre členov každej kultúry jej vlastnou znakovou rečou. Pre dizajn je potrebná analýza jednotlivých bežných nábytkových a interiérových materiálov, ich štandardné aj inovatívne povrchové úpravy. Práve prítomnosť alebo absencia a tiež druh povrchovej úpravy (mechanickej a chemickej) sú strategické pre vizuálny, hmatový (haptický), teplotný, prevádzkový, somatický, akustický a čuchový (olfaktorický) komfort. Rozdielne pôsobí ten istý materiál pri vysokom lesku, v polo matnom alebo hlbokom mate, ale aj vo svojej rastlej podobe, jednoduchých doskách alebo nezvyčajne tvarované modernými technológiami.“

Materiálové inžinierstvo dnes prináša množstvo inovácií, čím sa posúvajú hranice poznania stále ďalej. Napriek tomu sú tradičné prírodné materiály v bytovej kultúre a produktovom dizajne stále príťažlivé a nadčasové. Majú nielen pozitívny vplyv na mikroklímu priestorov, ktorá je merateľná. Pre nervový systém človeka za normálnych okolností pôsobia regeneratívne. Užívateľov zároveň oslovujú ako súčasť našej remeselnej tradície a materiálnej kultúry.

Prírodné tradičné materiály – drevo, hlina, kameň, vlna, koža – sú esteticky atraktívne – tvarovateľnosťou a vlastnosťami povrchu. Dokážu zmäkčiť, zútulniť a „otepliť“ atmosféru a vedia ušľachtilo starnúť. Vo svojej pravdivej podobe sú nadčasové a medzi sebou dobre kombinovateľné. V závislosti od povrchovej mechanickej a chemickej úpravy možno najmä pri dreve a hline hovoriť o mnohých ďalších pozitívnych efektoch, zvlášť ako antimikróbne vlastnosti (z drevín je v tomto smere pozoruhodná jadrová borovica, smrekovec a dub), či schopnosť regulovať vlhkosť v interiéri.

Materiál je nevinný, má svoj charakter, charizmu a vlastný tvárny princíp aj svoje limity, ktoré je potrebné spoznať a rešpektovať. Žiaden materiál nie je „dobrý alebo zlý“, nesprávne môže byť len jeho použitie v danej situácii. Pri vytváraní optimálnej atmosféry, mikroklímy a prevádzky je ale potrebné vedieť materiály vhodne kombinovať a vytvárať medzi nimi komplementárnosť tak, aby navzájom nebojovali, ale sa podporovali. Tejto téme sa venovala so svojim tímom počas výskumného projektu APVV 0594-12 „Interakcia človeka a dreva“ v rokoch 2013 – 17, pričom prezentovala jeho výstupy na rôznych podujatiach pre odborníkov aj širokú verejnosť.

Dizajn 2.2.6

Pedagogickú činnosť Veronika Kotrady­ová systematicky vyprofilovala v nábytkovom dizajne. Štúdium na Drevárskej fakulte Technickej univerzity Zvolen (1992–97) zveľadila doktorandskou prácou „Ekologické aspekty tvorby individuálnych prvkov“ v odbore Konštrukcia a procesy drevárskych výrobkov získaním (PhD.) v roku 2001. Časť štúdia strávila v Nemecku na výskumných stážach na TU v Drážďanoch na Institüt für Holz und Papiertechnik v rokoch 1999–2001.

Od roku 2002 pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave na Ústave interiéru a výstavníctva, kde odovzdáva svoje skúsenosti z praxe a výskumu najmä študentom architektúry, interiérového a produktového dizajnu.

V roku 2010 habilitovala a bola vymenovaná za docentku v študijnom odbore 2.2.6 Dizajn. Tým sa mohla pedagogicky orientovať v oblasti interiérového dizajnu (cez hlavné ateliéry tohto odboru), nábytkového dizajnu (Mobiliár interiéru, Dizajn nábytku), náuke o materiáloch (Aplikácia dreva v dizajne), v oblasti sociálnych a aplikovaných vied navrhovaných pri tvorbe prostredia (Humanizácia mikroprostredia). Jej filozofiou je previesť študentov celým procesov tvorby nábytku a interiéru, preto študentom na väčšine prednášok prináša prepojenie na overenú prax.

V rokoch 2013–16 pôsobila ako docent na Mendelovej univerzite Brno v Ústave dizajnu, bývania a nábytku. Mimoriadne cenné výsledky sú založené na erudovaných teoretických a aplikovaných poznatkoch. V roku 2012 sa podieľala na založení BCDlab výskumno-vývojového centra Fakulty architektúry STU v Bratislave. Na jeho platforme uskutočňuje výskumné projekty v interdisciplinárnych tímoch.

Všetky tieto smery podrobne zhodnotila v roku 2019 v imatrikulačnej prednáške „Interdisciplinalita vo vývoji a výskume v oblasti dizajnu“. Preukázala v nej pedagogické majstrovstvo ako výsledok dlhoročného pôsobenia pri prepájaní vedy, umenia, pri dôraze na človeka a kultúru – kde dizajn tvorí syntézu týchto faktorov. Hodnotenie odborníkov odporučilo na získanie profesorského titulu.

Zavŕšenie celého imatrikulačného procesu analyzovali prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc. – Technická univerzita Zvolen, prof. Ing. Tibor Uhrín, ArtD. – Technická univerzita Košice a doc. Ing. Ľuboslav Dulina, PhD. – Žilinská univerzita. Všetky odborné posudky zosumarizoval do záverečného protokolu prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. – Fakulta architektúry STU Bratislava. Znamenalo to, že adeptka splnila podmienky na vymenovanie za profesorku. Toto najvyššie ocenenie a uznanie pedagogickej a vedecko-výskumnej práce prevzala 14. júla 2020 z rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Prínos aplikácie dreva v dizajne interiéru a nábytku

Výsledky výskumu sa snaží prezentovať na konkrétnych prípadových štúdiách. Takou bola aj realizácia revitalizácie čakárne vo vestibule pavilónu M na Národnom onkologickom ústave v Bra­tislave. Na návrhu sa podieľal jej doktorand Ing. arch. Martin Boleš a na testoch priamo v teréne a v laboratóriách celý tím odborníkov z rôznych oblastí (mikrobiologička Ing. Barbara Kaliňáková, PhD.), či odborníci na VOC emisie z WoodK plus z Viedne, bioinžinieri z FEI STU, fyziologička z LF UK v Bratislave). Cieľom štúdie a realizácie bolo dokázať, že drevo je vhodné do nemocničného prostredia.

Súhrnný článok z tejto štúdie je uverejnený pod názvom „Wood and Its Impact on Humans and Environment Quality in Health Care Facilities“ v tomto vedeckom časopise (pozri TU).

Výsledkom je, že drevený nábytok z brúseného masívneho dreva bez povrchovej úpravy má výraznejšie antibakteriálne vlastnosti. Je hygienickejší ako plastový. Priamo v nemocnici testovali všetky vlastnosti. Tento drevený nábytok umiestili na Klinike klinickej onkológie Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Inštalovali tu drevené lavičky a drevený obklad z borovice a smrekovca. Sedadlá sú z masívnych hranolov bez povrchovej úpravy. Údržba je možná technickým liehom prebrúsením. Takéto prostredie má aj regeneratívny účinok pre nervový systém vďaka svojim estetickým a haptickým vlastnostiam. Výskumníci a lekári zaznamenali merateľný pozitívny vplyv na mikroklímu. Pomáha tak vytvárať podporné prostredie pre liečbu.

Celý projekt sa stal laureátom Ceny Dušana Jurkoviča 2017.

Experimentálna stavba pozorovateľne vtáctva

Ďalším pozoruhodným projektom BCDlab bola interakcia človeka a dreva v študentskej experimentálnej stavbe „Pozorovateľňa vodného vtáctva na Dunaji“ – na Hrušovskej zdrži pri Kalinkove. Duna Bird Watching realizovali v rámci schémy EEA Grants EHP. K študentom a pedagógom bratislavskej Fakulty architektúry STU sa pridali študenti Bergen Architecture schol z Nórska. Spoločne postavený objekt sa stal vynikajúcou ukážkou umiestnenia drevenej konštrukcie priamo v prírodnom prostredí. Ukotvenie a postavenie lepených 4-vrstvých preglejkových nosníkov dlhých 13 m s hrúbkou 50 mm dokázali vlastnou silou študenti, výrobcovia a dopravcovia. Celkom sa na stavbe podieľalo 24 študentov a 7 pedagógov, aj viacero dobrovoľníkov. Pozorovateľňa je prístupná verejnosti, aby mohli pozorovať zimovisko pre viaceré druhy vodného vtáctva. Postavená je pri medzinárodnej cyklistickej trase popri Dunaji. Zimujú tu najmä chocholačky a čajky čiernohlavé a je najvýznamnejším zimoviskom vtáctva na území Európy.

Projekt pozorovateľne vodného vtáctva sme podrobne predstavili na stránkach Drevárskeho magazínu 10/2016.

Drevená stavba bola ocenená ako najlepší umelecký a architektonický výkon v rámci kľúčových vedeckých výstupov STU Bratislava. Stavba dostala aj ocenenie VISIO 2020 vydavateľstva Eurostav. Bola tiež zaradená medzi najlepšie projekty postavené študentmi vydavateľstvom ArchDaily roku 2016. Ocenili tak pôsobenie Veroniky Kotradyovej ako koordinátorky a odborného garanta projektu.

Dni interiérovej praxe

Nová profesorka dizajnu je v prvom rade vysokoškolská pedagogička. Uplatnila sa ako výskumníčka a manažérka projektov. Získané znalosti využila vo vlastnej nábytkárskej manufaktúre MAVEKO (2005–09), ako projektová manažérka Sekcie európskej integrácie Ministerstva školstva SR (2002), projektová asistentka Phare Bussines Support Programm pri Zväze spracovateľov dreva SR (2000–01).

Viac rokov organizovala konferencie Interiér a Zdravé domy – zdravý interiér (2009, 2011, 2013, 2015, 2017 a 2019), aj konferenciu Identita SK (2018 a 2019) s témou jej aktuálneho projektu APVV Identita Sk, ako spoločná platforma dizajnu a architektúry, kde skúma stratégie práce s regionálnou identitou v súčasnom dizajne. Jej iniciatívou sú aj „Dni interiérovej praxe“, ktoré začala organizovať v roku 2018. Študentom a praktizujúcim interiérovým dizajnérom a architektom v nich umožnila doplnkové vzdelávanie od špičkových odborníkov z rôznych oblastí na aktuálne témy ako sú formy prezentácie, komunikácie, psychohygieny, osobnostného rozvoja a doplnkové odborné témy. Študenti a absolventi sú vďační za to, že im pomáha vytvárať nový formát zamerania ich budúceho povolania.

Foto: archív V. Kotradyovej

Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Nastaviť odber noviniek

Please enable the javascript to submit this form

sk_SKSlovenčina
cs_CZČeština sk_SKSlovenčina