Slovenčina
Do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach umiestnili najväčší a najťažší exponát – funkčný drevený pohrebný koč. Múzeum je v staničnej budove a exponát museli po reštaurovaní preložiť v demontovanom stave. Jeho dĺžka presahuje 4 metre, výška takmer 3 m a jeho hmotnosť je 600 kg. Stal sa súčasťou stálej expozície histórie dopravy na Slovensku.
Exponát vo funkčnom, no opotrebovanom stave získalo Považské múzeum Žilina v roku 1985. Pre náročnosť technickej prípravy s reštaurovaním začali až v roku 2019. Pri obnove boli potrebné práce špecialistov. Museli vyhotoviť nielen nové konštrukčné prvky, ale aj repliky ozdobných častí. Potrebná bola zručnosť kolárov, kováčov, stolárov, čalúnnikov a krajčírov. Zväčša išlo o továrenskú výrobu pôvodných komponentov, hoci sa meno výrobcu neuvádza. Ani popis a datovanie čiastkových prvkov nie je zachovaný. Celkový vzhľad elegantného pohrebného koča patrí do obdobia secesie, ktorá sa uplatňovala v dizajne úžitkových predmetov a nábytku do konca 20-tich rokov 20. storočia. Vek koča odhadli reštaurátori na 100 až 120 rokov. Výroba osí náprav spadá do obdobia 1873 – 1924.
Vzácny secesný pohrebný koč sa pôvodne používal v obci Tešedíkovo v okrese Šaľa. Považskému múzeu Žilina ho v roku 1985 odpredal vtedajší administrátor farnosti Imrich Unger. Pohrebný koč bol symbolom elegancie a bohatstva pri sprevádzaní na poslednej ceste. Po zreštaurovaní koč pôvodne umiestnili v Drotárskom pavilóne pri Budatínskom hrade a až odtiaľ ho premiestnili do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach, ktorý je najmladšou časťou Považského múzea.
