Slovenčina
Ing. Michal Tomčík vyštudoval Lesnícku fakultu TU Zvolen a pôsobil ako lesník a riaditeľ Obecných lesov vo Veľkom Folkmari. Práve tu, v lesoch na bohato zalesnenom Spiši zaviedol lesné hospodárenie blízke prírode. S ďalšími desiatimi kolegami rovnakého zmýšľania sa v roku 2018 obrátili s výzvou s veľavravným názvom „Odmietame“ na prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Andreja Danka, premiéra Petra Pellegriniho a predsedov politických strán. Po voľbách v roku 2020 prijal ponuku ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského, aby prevzal vedenie Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva.
DM: Stali ste sa generálnym riaditeľom v čase, keď reputácia lesníkov a spracovateľov dreva klesá a verejná mienka je naklonená proti tzv. tradičnému hospodáreniu v lesoch. O príčinách tohto stavu by sa dali písať romány, ale aké riešenia ponúkate na to, aby sa lesnícky a drevársky sektor stal znovu rešpektovaným činiteľom v krajine?
M. T.: Reputácia klesá a dnes je v mimoriadne zložitej situácii. Je však treba priznať, že odzrkadľuje stav krajiny – najmä lesov. A lesy zasa odzrkadľujú stav spoločnosti, ktorej nároky sa dynamicky menia jasným a čitateľným smerom. Stav lesov je výsledkom manažmentu, dôsledkom klimatických zmien i následkom politík dvoch rezortov vrátane tretieho sektora. Často protichodných. Vrátiť reputáciu lesníkom a spracovateľom dreva nebude ľahké ani možné jej vnucovaním napriek tomu, že spoločnosť potrebuje rovnako lesníkov ako i spracovateľov dreva a ochranárov. Reakciou na zmeny v spoločnosti nemôže byť konzervovanie „tradičného lesníctva“ ale uprednostňovanie lesníckej modernizácie. Riešením tohto stavu je tzv. prírode blízke hospodárenie v lesoch (PBHL), ktoré možno považovať za funkčný model uplatniteľný v riešení mnohých problémov. Na základe analýz lesných majetkov, ktoré v tomto režime hospodária niekoľko desaťročí na Slovensku alebo v zahraničí, môžeme skonštatovať, že funguje. Zvyšuje stabilitu a životaschopnosť porastov (znižuje riziko kalamít), poskytuje dostatok suroviny, lepšie hospodári s vodou, pozitívne ovplyvňuje klímu, vytvára akceptovateľný obraz krajiny vrátane interiéru lesných ekosystémov, poskytuje možnosti pre zachovanie genetickej identity vhodných druhov drevín, chráni cennú lesnú pôdu atď…. Pojem PBHL je od roku 2019 už uzákonený v § 2, písm. x) zákona č. 326/2005 o lesoch. Pre jeho úspešnú implementáciu do lesníckej praxe je potrebné najprv identifikovať a následne začať využívať dostupné zdroje financovania. Súbežne s úpravou legislatívy, aktualizáciou postupov hospodárskej úpravy lesov je tiež potrebné začať uplatňovať hospodárske zásahy s cieľom dosiahnutia požadovanej štruktúry porastov. Napriek tomu, že ide o manažment, ktorého podpora silnie aj v európskych zelených politikách, v prechodnom období to nebude ľahký proces. Verím však, že úspešný.
DM: Takmer okamžite po vzniku Vlády SR vznikla na základe tzv. „Veľkonočnej dohody“ medzirezortná komisia MPRV SR a MŽP SR, ktorej úlohou je – stručne povedané – zlúčenie činností oboch rezortov. Aké vidíte možné scenáre pre vznik relevantného rezortného reprezentanta lesnícko-drevárskeho sektora voči alebo v kontexte ochrany prírody a životného prostredia?
M. T.: Od roku 1969 až do roku 1992 existovalo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, ktorého úlohu ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva prevzalo po roku 1992 Ministerstvo pôdohospodárstva. Súbežne vznikalo Ministerstvo životného prostredia. Oba ministerstvá prešli kus samostatnej cesty napriek tomu, že rôznymi kompetenciami ovplyvňovali tie isté lesy. Je poľutovania hodné, že napriek rozsiahlej konštrukcii štátnej správy, verejnej správe, inštitúciám, organizáciám… v lesníctve je stav a financovanie lesného hospodárstva nevyhovujúci.
Úlohou komisie je hľadanie a navrhovanie systémových opatrení zameraných na zrovnoprávnenie požiadaviek spoločnosti, elimináciu konfliktov pri presadzovaní záujmov využívania lesov, a minimalizáciu negatívnych civilizačných vplyvov na lesné ekosystémy. K dnešnému dňu komisia nezačala pracovať. Odhliadnuc od úloh a podstaty komisie je predikcia scenárov lesnícko-drevársko-ochranárskeho vývoja v rovine hypotetickej. Mojou snahou bude prispieť k tomu, aby sa všetky 3 segmenty navzájom viac akceptovali a spoločne hľadali ten najoptimálnejší model s vylúčením vzájomnej kompetície.
DM: Z odborných kruhov lesníkov i drevárov sa ozývajú hlasy po revízii legislatívy, ktorá sa týka hospodárenia v lesoch a ochrany prírody a krajiny. Je viac ako zrejmé, že niektoré platné zákony idú proti sebe a sú navzájom nevykonateľné. Aké pripravujete zásadné zmeny a v akom duchu?
M. T.: Populácia ľudstva celosvetovo vzrástla od roku 1850 z 1,2 na 7,4 miliardy. Dopyt po dreve globálne a dlhodobo rastie. Slovensko nevynímajúc. Súbežne však narastá aj dopyt po mimoprodukčných funkciách a tiež po totálnom vylúčení akejkoľvek hospodárskej lesníckej činnosti. Výmera lesov sa však zásadne nemení a úlohou štátu je nielen prostredníctvom legislatívy zladiť záujmy a ciele v oblasti využívania lesov. Modernizácia lesníckych postupov vrátane legislatívy je nevyhnutná.
Naše lesné hospodárstvo je z hľadiska financovania závislé viac ako 80 percentami na tržbách z predaja dreva. Tento stav nemožno považovať za ideálny rovnako ako istú formu štátnej „legislatívnej schizofrénie“. Zásadným spôsobom by tento stav mali pozitívne ovplyvniť nové zákony: o lesoch; o poľovníctve; o ochrane prírody a krajiny. Prispieť k zosúladeniu by mal tiež Národný lesnícky program a dôležité bude tiež nastavenie programu rozvoja vidieka a iných vhodných podporných mechanizmov pre lesné hospodárstvo.
Slovensko je krajina, ktorej 41% lesnatosť, druhová diverzita lesov a potenciál využitia drevnej suroviny i krajiny vytvárajú vhodné predpoklady pre rozvoj modernej civilizácie na ekologických základoch. Budeme ju schopní pochopiť a zrealizovať?
DM: Ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám mnoho múdrych rozhodnutí.
