Slovenčina
Slovensko vyčíslilo škody z veternej smršte v Tatrách na 8,7 mld. Sk (225 mil. €). Odpoveď Európskej komisie na žiadosť o pomoc prišla po 10 mesiacoch. Uznala škody vo výške 195 mil. €.
Veterná smršť premenila 19. novembra 2004 slovenské veľhory na mesačnú krajinu. Dnes je tomu presne 10 rokov! Vietor vyvrátil v Tatrách, na Horehroní, Orave, na Muránskej planine 5 mil. m³ dreva. Za niekoľko minút sa na zemi ocitol ročný objem ťažby drevnej hmoty. Iba v Tatrách to boli necelé 3 milióny m³ na ploche 9 tisíc hektárov. Takmer ⅓ plochy bola na chránenom území, kde práce postupovali opatrne, zdĺhavo a boli obmedzené. Zvyšok plochy (prevažne v hospodárení š.p. LESY SR) rozdelili lesníci na obchodné polia, ktoré predali ťažobným firmám vo verejných dražbách. To spôsobilo, že výrazný podiel na odstraňovaní kalamity mali zahraničné spoločnosti. Až príliš veľa lacnejšieho dreva sa vyviezlo do zahraničia a slovenskí spracovatelia guľatinu nedostali.
Kalamitná guľatina bola lacnejšia, lebo kmene boli výrazne poškodené a klesla výťažnosť zo 70 na 40 %. Štátne lesy TANAP pred kalamitou predávali guľatinu za 1530 Sk/m³ a po kalamite za 1150 Sk/m³. Určitá anarchia tam vládne aj v súčasnosti. Predaj dreva (31. 8. 2014) je bez verejnej súťaže v lukratívnej cene 25,66 €/m³ (priemerná cena na pni), na poľskej strane Tatier bola vtedy cena guľatiny 55 €/m³.
Zväz spracovateľov dreva SR už 22. 11. 2004 vyhlásil, že sa chce podieľať na spracovaní kalamitnej guľatiny. Ponúkol spracovateľské kapacity členských spoločností. Načrtnutá spolupráca sa však v plnej miere neuskutočnila. Čakalo sa, že nešťastie solidárne spojí všetkých zainteresovaných a vytvorí súhru medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom. Kalamitami vyčerpané lesy umožňujú nižšiu ťažbu aj v súčasnosti a piliarske prevádzky permanentne zápasia s nedostatkom guľatiny. Kalamita mohla byť impulzom pre rozvoj domáceho priemyslu spracovania dreva. Tento potenciál sme nevyužili.
