Slovenčina
Na Slovensku ich netreba predstavovať. V Európe i vo svete patria k špičke. Na prvý pohľad by jeden povedal, že sa nemusia ničoho obávať. No neľútostný drevený biznis prináša nemálo prekážok, s ktorými sa treba boriť každý deň. Málo dreva, veľa dreva, zlé drevo, dobré drevo, mäkké drevo, tvrdé drevo, mokré drevo, suché drevo… a to je len niekoľko atribútov suroviny, ktorú potrebujú. K tomu technológie, ľudia, plány rozvoja. Kolotoč povinností, o ktorých je potrebné rozhodnúť. A mať ich pod kontrolou. Ale to sa týka – zrejme – každej firmy. O to viac, ak je najväčšou. Každý sa na ňu díva, ako na tú, ktorá rozhodne, podľa ktorej krokov sa bude rozhodovať ten druhý. Aj preto sme pozornosť Drevárskeho magazínu zamerali na spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o., (RTT) ktorej sídlo je v Liptovskom Hrádku a šéfuje jej Ing. Ingrid Benčová.
DM: Vyštudovali ste Ekonomickú univerzitu v Bratislave, svoj profesijný život ste ale spojili s vaším rodným Liptovom. Aj to svedčí o tradičnom a silnom pute k regiónu, z ktorého pochádzate. Do akej miery vás Liptov inšpiruje vo vašom rozhodovaní?
I. B.: Nechcem sa štylizovať do polohy nekompromisne „roduvernej“ dcéry, pretože som prežila niekoľko zaujímavých a podnetných pobytov v zahraničí, no mám neustále pocit, že som svojmu regiónu niečo dlžná. Že ľudia i krajina, ktorú dôverne poznám, potrebujú moje skúsenosti a ja – naopak – potrebujem ich. Je to taký zvláštny pocit vzájomnej spolupatričnosti, ktorá dokáže človeka motivovať i uspokojovať zároveň. Prosto, tak to cítim a verím, že genetická výbava človeka môže byť doplnená aj o miesto, odkiaľ pochádza.
DM: Do RTT ste prišli z „jemnej elektroniky“ (telekomunikácie) do „tvrdého piliarskeho biznisu“. Je rozdiel manažovať fabriku na budovanie digitálnej telekomunikačnej siete a fabriku na spracovane dreva? V čom?
I. B.: V rámci môjho predchádzajúceho zamestnávateľa som prešla rôznymi pozíciami predovšetkým ekonomického zaradenia. Spoznala som učtáreň, kontroling, nákup, interný audit, ale aj plánovanie výroby a riadenie zásob. To mi dalo komplexný pohľad na fungovanie jednotlivých výrobných, logistických a finančných tokov. V RTT som začínala na pozícii finančnej riaditeľky, kde som sa snažila výrobu pochopiť hlavne cez čísla, čo dá síce istú predstavu, ale nie kompletný a komplexný pohľad. Riadenie firiem z rôznych odvetví, zjednodušene povedané, je veľmi podobné, ale každé odvetvie má svoje špecifiká. Postarať sa o dobré zásobovanie firmy surovinou, ktorú spracovávate je základ. V drevárskom priemysle to nie je vždy také jednoduché. Sú roky, kedy je jej prebytok, ale nemôžete si jej jednoducho nakúpiť viac, ako dovoľujú vaše skladové alebo finančné možnosti. A potom sú roky, kedy je jej nedostatok. Drevársky priemysel je závislý od matky prírody. Tá nám však poskytuje vzácnu a obnoviteľnú surovinu. Nie všetci z nás si však uvedomujú, čo máme. Mám pocit, že si ju ešte stále doma nevieme dostatočne vážiť.
DM: RTT je najväčší spracovateľ dreva v SR, navyše, umiestnený v tradičnom lesnícko-drevárskom prostredí, v Liptove. Má aj toto umiestnenie vplyv na rozhodovanie pri zvyšovaní kapacity spracovania, pri rozhodovaní o štruktúre výroby a pri plánovaní investícií do rozvoja technológií a firmy ako takej?
I. B.: Liptov je známy turistický región vďaka svojej nádhernej prírode. Turistika však nie je jediným odvetvím, ktoré živí miestnych obyvateľov. Dôležitou súčasťou Liptova sa už historicky stal drevospracujúci priemysel. Uprostred tohoto regiónu sa nachádza píla RTT…
