Slovenčina
Už v januárovej výplate môže mať práceneschopný zamestnanec nižší príjem ako kalkuloval. Sociálna poisťovňa chce zabrániť zneužívaniu poberania nemocenských dávok. Zmena platí od 1. januára 2015.
Pri výpočte sa berú do úvahy všetky vymeriavacie základy od vzniku nemocenského poistenia až do konca mesiaca predchádzajúcemu vzniku sociálnej udalosti, takže výška dávky sa bude odvíjať od príjmov dosiahnutých v celom predchádzajúcom období, nielen z príjmov za niekoľko dní predchádzajúceho roka. Niektorí zamestnávatelia neoprávnene neúmerne zvýšili zamestnancovi na „maródke“ plat na pár dní pred koncom roka a umožnili mu tak čerpať maródku vo vysokej sume. Po pár dňoch na začiatku ďalšieho roka mu potom plat znížili, platili nižšie poistné, lebo to obdobie už do výpočtu neplatilo.
Percentuálna sadzba nemocenského je prvé tri dni pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa je 55 % tohto denného vymeriavacieho základu. Začiatok poskytovania nemocenského je pre zamestnanca od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistená SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) má nárok už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Aj dobrovoľne nemocensky poistený človek má nárok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Rozmedzie nových súm nemocenských dávok – pri 31-dňovom mesiaci minimálne 234 €, maximálne 693 €, pri 30-dňovom mesiaci je „péenka“ od 227 € do 670 €.
Zabráneniu zneužívania práceneschopnosti zamestnancom posudkový lekár určí kontrolu liečebného režimu najmenej raz za 4 týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Sociálna poisťovňa vlani evidovala 650 tisíc novo nahlásených práceneschopných ľudí. Priemerná doba pracovnej neschopnosti bola 46,45 dňa. Najkratšie maródky boli v Bratislavskom kraji – 36 dní, najdlhšie v Prešovskom kraji – 56 dní. Uskutočnili 112 tisíc kontrol a porušenie liečebného režimu zistili v takmer tisícke prípadov.
