drevoservis

Tri otázky o drevospracujúcom sektore v Slovenskej republike

Tri otázky o drevospracujúcom sektore v Slovenskej republike

Súčasná koronakríza zasiahla všetky odvetvia národného hospodárstva, sektor spracovania dreva nevynímajúc. O tom, ako neľahkú situáciu zvládajú členské spoločnosti Zväzu spracovateľa dreva SR, sme sa opýtali generálneho sekretára ZSD SR PhDr. Petra Zemaníka.

DM: Aká je súčasná situácia v piliarskych firmách Zväzu spracovateľa dreva SR?
P. Z.: Podľa interného prieskumu ZSD SR, ktorý sa uskutočnil hneď po prvých opatreniach Vlády SR, t.j. 19. – 23. marca 2020, sa drvivá väčšina piliarskych prevádzok snaží v maximálnej miere zachovať zamestnanosť a fungovanie píl. Napriek tomu je situácia vnímaná ako veľmi kritická a ohrozujúca všetky hospodárske a obchodné vzťahy v spracovateľskom reťazci. Firmy fungujú zo zásob, ktoré mali na skladoch ešte z čias pred zavedením karanténnych opatrení a dodávky zo závodov štátneho podniku LESY SR, š.p. boli nútené kvôli obmedzeniu ťažby a vysokým cenám guľatiny obmedziť až zastaviť. Na vysoké ceny guľatiny ZSD SR dlhodobo upozorňoval už vlani, t.j. dlho pred vypuknutím koronakrízy. Aj z tohto dôvodu si členské spoločnosti ZSD SR museli poradiť individuálne, t.j. odoberali a aj dnes odoberajú guľatinu od súkromných – neštátnych – pestovateľov lesa. Nehovoriac o tom, že situáciu veľmi dramaticky ovplyvňuje prebytok drevnej hmoty, ktorý vznikol likvidáciou podkôrnikovej kalamity v Českej republike. Navyše, túto hmotu v nižších cenách oproti ponuke od domácich dodávateľov mohli spracovatelia – a v obmedzenej miere môžu aj dnes – získať spoza českej hranice. Rokovania o znížení cien guľatiny určite ZSD SR uvíta, musia byť však mienené seriózne a musia byť realizované okamžite, ak chceme situáciu a z nej prameniace komplikácie zmierniť. Spracovateľom dreva je zároveň jasné, že celá ťarcha ekonomických opatrení nesmie zostať iba na pleciach štátnych lesov a sú pripravení predostrieť vlastný návrh rozloženia nákladov na sanáciu situácie.

DM: Dá sa povedať, že pokles cien guľatiny by mohol byť pre výrobcov finálnych výrobkov z dreva výhodou?
P. Z.: Toto je skôr hypotetická otázka, pretože trh sa nielen u nás, ale v celej EÚ výrazne spomalil, ak nie celkom zastavil, a „drevené komodity“ (nábytok, drevostavby, veľkoplošné materiály, konštrukčné drevo, rezivo a pod.) cez hranice takmer nechodia. Dnes nie je prvoradou otázka, kto bude profitovať z nižšej ceny dreva, ale naším prvoradým cieľom je zachovať hospodárske vzťahy a zamestnanosť na čo najvyššej možnej úrovni, aj keď 100% to rozhodne nebude.

DM: Aké dosahy na tržby a zamestnanosť má a môže mať súčasná koronakríza na celý váš sektor?
P. Z.: Podľa výberového zisťovania pracovných síl v súlade so zisťovaním v EÚ je v odvetví lesníctvo, ťažba dreva a súvisiace služby na Slovensku počet pracovníkov na úrovni 23 000 zamestnancov, ďalších 18 000 ľudí je zamestnaných v odvetví drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu, pričom na tieto odvetvia je naviazaných ďalších takmer 40 000 pracovných miest v službách a podporných činnostiach. Spoločne celý reťazec lesnícko-drevárskeho sektora vytvára takmer 100 000 pracovných miest. Prevažná väčšina piliarskych drevospracujúcich podnikov pôsobí v regiónoch (Horehronie, Kysuce, Orava, Gemer, Spiš, Šariš a pod.), v ktorých sú často jedinými väčšími zamestnávateľmi s existenčným naviazaním celých skupín obyvateľstva. Navyše sú tieto pracovné miesta využívané aj ľuďmi s najnižšou kvalifikáciou, ktorých uplatnenie v iných priemyselných odvetviach je takmer nemožné. Za rok 2018 dosiahli výnosy v drevárskom priemysle 706 mil. € a v nábytkárskom priemysle 975 mil. €. V tom istom roku dosiahli výsledok pred zdanením spolu 25 mil. €. Aj z týchto niekoľkých ukazovateľov sa dá odvodiť a podčiarknuť význam celého sektora, ktorý pracuje s jedinou obnoviteľnou surovinou, ktorú SR má k dispozícii – drevom.

Aj z tohto dôvodu je potrebné zvýšiť pozornosť rozvoju využívania potenciálu dreva v domácich podmienkach, pretože drevo je nielen obnoviteľnou surovinou, ale jeho využitie v produktoch s vysokou pridanou hodnotou prispieva k zlepšeniu ekologických parametrov slovenského hospodárstva aj tým, že drevo počas svojho životného i užívateľského cyklu viaže v sebe CO2, čím prispieva k znižovaniu ekologickej stopy priemyslu. Navyše, domáci spracovatelia využívajú v maximálne možnej miere domácu priemyselnú infraštruktúru a sú v oveľa menšej miere odkázaní na dovoz zo zahraničia v porovnaní s inými odvetviami priemyslu. Preto sme presvedčení o tom, že drevospracujúci, nábytkársky a drevostavbársky priemysel sú možným potenciálnym pilierom slovenskej ekonomiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že predaj nábytku v Európe klesol takmer na nulu, odbyt stavebnostolárskych výrobkov z dreva je na najnižšej úrovni od roku 2008, nábytkársky priemysel a ani drevospracujúci a drevostavbársky priemysel nie je schopný vôbec, alebo len v obmedzenej miere, pokračovať vo výrobe. Vládne opatrenia na záchranu odvetvia sa preto musia vykonať okamžite. Je dôležité, aby sa pomoc vzťahovala na všetky subjekty – malé, stredné a veľké podniky, pretože veľké a stredné podniky v nábytkárskom priemysle generujú viac ako 75 % obratu celého odvetvia a zamestnávajú 75 % všetkých zamestnancov v nábytkárskom priemysle.

Obr.: Najväčšia piliarska fabrika na Slovensku, Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. v Liptovskom Hrádku

sk_SKSlovenčina
cs_CZČeština sk_SKSlovenčina