Slovenčina
Moje meno je Jana Kamenská a som študentkou 2. ročníka SOŠ drevárskej vo Zvolene, odbor Tvorba nábytku a interiéru. Výber strednej školy som dlho zvažovala. Nakoniec som rada, že som si vybrala práve túto školu. Štúdium v tomto odbore mi ponúka veľa nových možností, ako niečo vymýšľať a tvoriť. Jednou z príležitostí bol aj XIX. ročník súťaže „Etudy z dreva“, ktorej sa naša škola pravidelne zúčastňuje.
Keď nám oznámili tému súťaže „Úžitkový predmet a šperk“, popustila som uzdu fantázie a za objekt záujmu som si vybrala nohavicové traky. Začala som všade hľadať a zisťovať, či náhodou niečo také ako drevené traky existuje, ale nič som nenašla.
Tak som sa pustila do práce. Najprv som si prezerala rôzne obrázky a hľadala možnosť, ako zakomponovať drevo do mojich trakov. Našla som jeden obrázok náramku, ktorým som sa nechala inšpirovať pri tvorbe trakov. Tou inšpiráciou boli drevené koráliky, ktoré som chcela použiť na výrobu trakov. Farebnosť korálikov som vyberala tak, aby ich mohli využiť nielen muži. Ďalším rébusom, ktorý som musela vyriešiť, bolo, ako a čím budú koráliky prepletané. Najprv som sa zamýšľala nad nylonom, ale to by nebolo praktické ani estetické. Išla som preto do galantérie a hľadala vhodný materiál. Tam ma zaujala tenká koženka, ale mala som pochybnosti, či by bola dosť silná. Rozhodla som sa, že ju vyskúšam a otestujem so spolužiakmi, ktorí ju poriadne naťahovali. Koženka sa neroztrhla a tak som ju použila na výplet trakov. Keď som doplietla obidve časti trakov, začala som riešiť ich uchytenie o nohavice. Pán učiteľ mi poradil, že by mohlo byť zaujímavé dať na ne štipce na bielizeň. Tak sa začala tretia časť úlohy, ako uchytiť traky o štipce. Napadlo mi, že by som mohla štipce prevŕtať, čo vyzeralo byť najjednoduchším riešením. Poslednou a pre mňa najťažšie riešiteľnou súčasťou mojich trakov, aj keď sa to nezdá, bola práve guma, ktorá je umiestnená vzadu a má svoje praktické využitie. Problémy s ňou boli nesmierne vyčerpávajúce, keďže nebola farebne zladená s korálikmi. Netušila som, že je také ťažké zohnať práve dokonalú farebnosť. Obehala som všetky galantérie v meste, ale všade som počula to isté: „Máme len bielu alebo čiernu“. Rozmýšľala som, že ju zafarbím farbou na textil, nuž ani to som nemohla spraviť, lebo guma nesmie ísť do vriacej vody. Už som si myslela, že traky nikdy nedokončím a to len pre takú triviálnu vec. Potom mi však navrhla spolužiačka, aby som nechala vodu vychladnúť a až potom ponorila gumu do roztoku. A vyšlo to!
Po pospájaní boli traky hotové a už iba ostávalo ich nafotiť, spracovať poster, vyplniť prihlášku a poslať na súťaž. V škole mi oznámili, že vyhlásenie výsledkov bude 15. 2. 2018 v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Bola som rada už len z toho, že moje traky budú vystavené v múzeu. Vo sne by mi nenapadlo, že by som mohla vyhrať nejaké ocenenie. Keď som sa dozvedela výsledok, skoro som sa rozplakala. Cítila som nesmiernu radosť, že môj súťažný výrobok sa páčil. Cenu, ktorej súčasťou je aj ročné predplatné časopisu Drevársky magazín, mi udelil Zväz spracovateľov dreva SR.
Účasť v súťaži „Etudy z dreva“ bola neuveriteľným prínosom do môjho života. Oceňujem, že dáva priestor mladým ľuďom neskúseným v oblasti dizajnu. Presne tak ako ja. Veľké poďakovanie patrí môjmu učiteľovi, Mgr. Jiřímu Dvořáčkovi, ktorý mi bol poradcom na tejto mojej prvej „súťažnej“ ceste.
Ocenenie ma síce potešilo, ale rozhodne nechcem zaspať na vavrínoch. Už teraz rozmýšľam, ako moje drevené traky vylepšiť.
Autor: Jana Kamenská
SOŠ drevárska vo Zvolene
Foto: autorka a Dr. Anton Mrník
