Aj na Drevárskej fakulte TUZVO je snaha zviditeľniť a podporiť princípy cirkulárnej ekonomiky

Spotrebná spoločnosť, ktorej sme už desaťročia súčasťou, sa v tzv. lineárnom modeli ekonomiky riadi cyklom „vyťaž-vyrob-spotrebuj-vyhoď“. Tento model, je však neudržateľný k myšlienke závislosti spoľahnutia sa na množstve lacných, ľahko dostupných materiálov a energie. Míňanie obmedzených zdrojov a množstvo vyprodukovaného odpadu bez možnosti ďalšieho využitia sú tak ďalšou ranou pre životné prostredie, planétu a najmä budúce generácie. Alternatívou je model cirkulárnej ekonomiky (nazývaný aj ako obehové hospodárstvo), ktorý je založený na materiálovej efektivite, obmedzení plytvania zdrojmi a opätovnom využívaní odpadu v životnom cykle nového produktu.

Ako príklad využívania lineárneho verzus cirkulárneho modelu ekonomiky uvedieme nasledovný príklad:

• Lineárny model: produkt – jednorazová plastová lyžička, ktorej výhodou je nízka cena a ľahká dostupnosť. Nevýhodou je výroba z obmedzených zdrojov surovín (ropa), logistika zahŕňajúca tisíce kilometrov distribúcie, krátkodobé rýchle použitie, vznik plastového odpadu (skládky, mikroplasty, ktoré zaťažujú prírodu).
• Cirkulárny model: produkt – opakovane použiteľná lyžička z bio zdrojov (drevoplast, bioplast napr. s využitím kukurice, recyklovaný bioplast, drevo, bambus). Nevýhodou je vyššia cena a nižšia dostupnosť. Výhodou je naopak využívanie obnoviteľných surovín, skrátená logistická vzdialenosť, opakovaná použiteľnosť, recyklácia, prípadne kompostovateľnosť ako zdroj živín.

Cirkulárna ekonomika má teda snahu po vzore prírodných ekosystémov uzatvárať toky materiálov v dlhotrvajúcich funkčných cykloch, čerpanie energie z obnoviteľných zdrojov a vytváranie udržateľných produktov pri minimalizácii odpadu až do úrovne bezodpadového konceptu.

Materiálové toky: lineárna (hore) vs. cirkulárna ekonomika. Zdroj: Inštitút cirkulárnej ekonomiky (www.incien.sk/cirkularna-ekonomika/)

Už v roku 2018 prišla EÚ s návrhom štyroch smerníc k cirkulárnej ekonomike, ktoré mali ambíciu zlepšiť nariadenia týkajúce sa odpadov, obalov, skládkovania a špecifickej oblasti elektroodpadov. Iniciatívou tak bolo urobiť prvé kroky k transformácii z lineárneho na obehové hospodárstvo. Uvedenie do praxe v jednotlivých štátoch EÚ bolo však nedostatočné a aj preto prišla Európska komisia s nadväzujúcim akčným plánom, ktorý reflektuje ciele Európskych zelených dohôd. Aj ten však vplyvom nestabilnej geopolitickej situácie zatiaľ nie je implementovaný v požadovanej miere. Príspevkom SR k danej problematike je novelizácia zákona o dopadoch 1. januára 2023 – zákon č. 216/2021 Z. z.

Prax a mnoho podnikov sa zaujíma o cirkulárnu ekonomiku v čoraz väčšej miere aj v nadväznosti na jej globálny rozmer a nepísaný imidž podniku v očiach svojich zákazníkov. Celosvetovo sa podniky snažia aplikovať inovatívne technológie s možnosťou opakovaného využívania určitých komponentov alebo celých produktov na konci ich životného cyklu alebo ich spotrebovať energeticky. Je však preferovaná recyklácia pred spaľovaním, pretože spaľovaním dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov. Musíme konštatovať, že na Slovensku je zatiaľ aplikácia princípov cirkulárnej ekonomiky len v začiatkoch a máme pred sebou výzvu, s ktorou je určite nutné sa podrobnejšie zaoberať.

Predošlá riaditeľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Soňa Jonášová, uviedla, že „Cirkulárna ekonomika má pre firmy veľký obchodný potenciál, pričom firmy tak môžu znižovať svoje náklady na materiál a vytvoriť tak silnejšiu odolnosť voči zmenám na trhu a budovať novú komunitu lojálnych zákazníkov“ (lindstromgroup.com). Cirkulárna ekonomika by nemala byť len pokusom o niečo nové, ale dlhodobou stratégiou, ktorá má potenciál priniesť množstvo benefitov. Tie sa týkajú hlavne aspektov príspevku k ochrane životného prostredia a biodiverzity, ale aj využitia inovačných príležitostí, možnej úspory prevádzkových nákladov a z nich plynúceho efektu zvýšenia konkurencieschopnosti. Bližšie sa pokúsime špecifikovať aspoň jeden benefit.

Recykláciou odpadu a využívaním opráv sa minimalizuje potreba nákupu nových surovín a komponentov a znižujú sa tak ceny vstupov. Príkladom je francúzsky výrobca automobilov Renault, ktorý zaznamenal až o 85 % nižšiu spotrebu energie a vody pri oprave a následnom využití starých automobilových dielov namiesto vyrábania nových. Tým dokázal znížiť cenu produktov o výrazné percentá, čo malo vplyv na dopyt.

Samozrejme, že koncept cirkulárnej ekonomiky má aj svojich kritikov a určité riziká. Tie pramenia z požadovanej zmeny prístupu a myslenia. Ide o obavu z kontraproduktívnosti pohľadu očakávania prístupu ako všelieku na všetky druhy environmentálnych problémov a taktiež nejasných konceptov aplikácie a dôsledkoch v mnohých priemyselných odvetviach (napr. farmaceutický a chemický priemysel).

Je však zrejmé, že využívanie cirkulárnej ekonomiky je možné aplikovať v mnohých oblastiach priemyslu (výroba a spotreby potravín, plastov, oblečenia, či iných produktov) až po spôsob osobného nakladania s odpadom a jeho separáciou. Ide o čiastkové príspevky k tzv. udržateľnému rozvoju, ktorý je úzko spätý s cirkulárnou ekonomikou. Medzi reálne ciele udržateľného rozvoja v tomto kontexte možno zaradiť hľadanie úspor v množstve potrebných materiálov bez vplyvu na kvalitu výrobku, efektívne využitie materiálu vo výrobe bez veľkých odpadov a opätovné použitie materiálov pre výrobu niečoho iného, či snaha o opravu poškodených výrobkov.

Kaskádový princíp využívania dreva

Ako príklad je možné uviesť aj prax podnikov lesnícko-drevárskeho komplexu. Drevo je prírodnou, obnoviteľnou biosurovinou, ktorá má potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode na udržateľné obehové hospodárstvo. V komplexnom ponímaní je vzájomná spolupráca podnikov lesnícko-drevárskeho priemyslu založená na výrobe primárneho zdroja drevnej suroviny a jej priemyselného využitia v produktoch drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu. Z pohľadu posúdenia udržateľnosti by bolo vhodné prepojený životný cyklus hodnotiť od zberu semien drevín, pestovania sadeníc, zalesňovania, obhospodarovania lesa, lesnej ťažby, distribúcie surovín k spracovateľom a jej transformácie na hotové produkty (rezivo, nábytok, papier a iné).

Daný komplex má obrovskú výhodu v tom, že životný cyklus môže byť síce uzavretý rôznymi spôsobmi ako aj u iných produktov (odpadom, resp. spaľovaním), no možnosti recyklácie sú niekoľkonásobné. Hovoríme o tzv. kaskádovom princípe využívania dreva (napr. rastlé drevo, aglomerované materiály na báze dreva, vláknité materiály na báze dreva a papiera, zelená chémia). Ideálne je, keď je drevná surovina z lesa transformovaná na výstupy s vyššou pridanou hodnotou a čo najvyšším životným cyklom (drevodomy, nábytok) a možnosťou budúcej recyklácie, pretože tak sa zabezpečí jedinečný efekt dlhotrvajúcej pozitívnej bilancie CO₂.

Stromy a v nich viazaná drevná surovina počas svojho rastu procesom fotosyntézy pohltia z ovzdušia viac CO₂, ako sa vyprodukuje pri ich spracovaní a následnej distribúcii. Tento fakt je veľmi dôležitý pre zachovanie trvalej udržateľnosti a zdravého ovzdušia na našej planéte pre budúce generácie. Spaľovanie sa stáva už finálnou fázou využitia drevnej suroviny, ktorá opätovnou produkciou skleníkových plynov v podstate uzavrie slučku životného cyklu. Toto je však v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky nežiadúce a v podstate už finálne využitie v rámci kaskádového využitia drevnej suroviny a preto je snahou hľadanie riešení pre ďalšie možnosti opätovného využitia produktov na báze dreva.

Rozhodujúcim faktorom pre aplikáciu princípov cirkulárnej ekonomiky v praxi je pozitívny postoj a zmena myslenia najmä z pozície vrcholového vedenia. Dôležitým hľadiskom je aj spolupráca v rámci dodávateľského reťazca vrátane zákazníkov a nezanedbateľným faktorom je podpora zo strany štátu v podobe implementácie vhodnej legislatívy a možných stimulov.

Výskumný projekt na Drevárskej fakulte TUZVO

Súčasný výskum v danej oblasti je v širšom svetovom meradle zameraný napr. na posúdení možností nových materiálov na báze drevoplastov, v ktorých je drevná surovina podstatou substancie nových produktov a nedôjde tak k jej rozkladu a uvoľňovaniu skleníkových plynov. Príspevkom k riešeniu danej problematiky je aj aktuálny výskumný projekt na Drevárskej fakulte TUZVO (Vega 1/0093/23 “Výskum potenciálu cirkulárnej ekonomiky v slovenskom podnikateľskom prostredí pri výrobe inovovaných produktov na báze recyklovaných materiálov drevo-guma-plast“), ako aj parciálne aktivity v rámci konzorcia UNIVNET “University Research Association for Waste Recovery, especially from the Automotive Industry”, kde zameranie TUZVO v rámci konzorcia je oblasť skúmania využitia odpadových plastov a gumy z automobilového priemyslu do inovovaných produktov.

Naša spoločnosť je stále vo fáze hľadania a neustáleho dopĺňania teoretickej informačnej základne a praktickej úrovne znalostí k posúdeniu a využívaniu potenciálu aplikácie princípov cirkulárnej ekonomiky (Hájek, 2018). Veríme že výskumná orientácia a aktivity tímu na Drevárskej fakulte TUZVO taktiež svojím príspevkom pomôže k reálnemu posunutiu riešenia danej problematiky.

Použité zdroje:

1. Hájek, M. (2018). Bioekonomika a cirkulární ekonomika. Odpadové fórum, roč. 19, č. 10. str. 10-11. ISSN: 1212-7779
2. https://www.incien.sk/cirkularna-ekonomika/
3. https://lindstromgroup.com/sk/article/cirkularna-ekonomika-alebo-odpad-ako-hodnotny-zdroj-surovin/
4. https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104962/cirkularna-ekonomika-v-unii-je-este-len-v-plienkach-tvrdi-eea.aspx

Poďakovanie: Daný príspevok vznikol na základe podpory plnenia cieľov projektu Vega 1/0093/23 a projektu konzorcia UNIVNET.

Autori: doc. Ing. Marek Potkány, PhD.; Ing. Petra Lesníková, PhD.; Ing. Mária Osvaldová
Drevárska fakulta TU vo Zvolene
Kontakty: potkany@tuzvo.sk; lesnikova@tuzvo.sk; osvaldovamaria@gmail.com