Slovenčina
V poradí siedme spoločné zasadnutie vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky sa konalo 11. novembra 2019 vo Valticiach. Na záver rokovania prijali predsedovia vlád ČR a SR spoločné vyhlásenie. V preambule sa uvádza, že nadštandardné vzťahy medzi ČR a SR sú pre obidvoch predsedov vlád dostatočnou garanciou toho, že obidve krajiny budú čeliť novým výzvam koordinovane a konštruktívnym spôsobom. Využívať pri tom budú nielen svoje ukotvenie v európskych a transatlantických štruktúrach, ale aj svoje pôsobenie v stredoeurópskych regionálnych platformách.
Jednou zo strategických oblastí spolupráce uvedenou v časti vyhlásenia: Poľnohospodárstvo, životné prostredie a klimatická zmena je aj problematika obhospodarovania lesov. Citujem: „S ohľadom na súčasný nepriaznivý stav najmä ihličnatých lesov v ČR a SR v dôsledku ich poškodenia klimatickými činiteľmi, najmä suchom a vetrom, a biologickými činiteľmi sa vlády obidvoch krajín zhodli na nutnosti podporovať a vykonávať premeny lesov na druhovo a vekovo diverzifikované lesy a realizácii obranných a ozdravných opatrení, ktoré predovšetkým prostredníctvom realizácie postupov prírode blízkeho hospodárenia, ktoré sú adaptačným opatrením, v budúcnosti povedú k zníženiu výskytu kalamít veľkého rozsahu, prípadne k zmierneniu negatívnych dopadov týchto kalamít na životné prostredie a na sociálne a ekonomické funkcie lesov. Budú sa preto usilovať o obnovu a premenu lesných porastov v takom rozsahu, aby naše lesy aj naďalej dokázali plniť svoje celospoločenské úžitky a služby.“
Čo tomuto vyhláseniu predchádzalo? V obidvoch krajinách to boli novely príslušných zákonov.
V Českej republike
novela lesného zákona umožňuje stanovovať opatrenia podporujúce boj s podkôrnym hmyzom (po česky s kůrovcem) okrem Ministerstva pôdohospodárstva aj krajským úradom a obciam s rozšírenou pôsobnosťou. Opatrenia majú okamžitú platnosť, prejednávať sa budú následne. Novela rovnako stanovuje pravidlá pre finančné príspevky vlastníkom neštátnych lesov na riešenie dopadov podkôrnikovej kalamity.
A ako je to na Slovensku?
Novela lesného zákona síce ukladá obhospodarovateľovi lesa v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd, ale v chránených územiach má túto povinnosť len ak z osobitného predpisu (zákon 543/2002 Z.z.), všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe nevyplýva inak.
A tu je pes zakopaný. Podľa schválenej novely zákona o ochrane prírody a krajiny rozhoduje o rozsahu a podmienkach vykonania náhodnej ťažby orgán ochrany prírody, najneskoršie do 10 dní od oznámenia. Zároveň však môže z podnetu organizácie ochrany prírody začať konanie o podmienkach vykonania náhodnej ťažby, počas ktorého ju môže zo zákona obmedziť alebo zakázať predbežným opatrením, až kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie vo veci. Nechcem byť zlým prorokom, ale dodržanie limitu 10 dní na rozhodnutie o rozsahu a podmienkach vykonania náhodnej ťažby je ilúzia. Dokonca aj niektorí politici v parlamente sa vyjadrili, že prijaté novely zákonov o lesoch a o ochrane prírody a krajiny nie sú šťastné. Spôsobia chaos v aplikačnej praxi, pretože nie sme na to pripravení metodicky, organizačne, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR skolabuje.
Potvrdzuje to aj stanovisko organizácie VIA IURIS, ktorá konštatuje, že orgány životného prostredia a organizácie štátnej ochrany prírody sú personálne poddimenzované na konania v tom objeme, ako sa predpokladá. Z tohto stanoviska (pravdepodobne na tvorbe novely zákona spolupracujúcej) mimovládnej neziskovej organizácie vyplýva, že samotný zákonodarca dopredu predpokladá otváranie konaní o podmienkach vykonania náhodnej ťažby a tým aj predlžovanie doby na vydanie rozhodnutí. Zamestnanci orgánov a organizácií ŠOP SR miesto toho, aby upozorňovali obhospodarovateľov a vlastníkov lesov na zlý zdravotný stav lesov v chránených územiach a spolupracovali na jeho zlepšení, dostali právo ho konzervovať bez zodpovednosti za škody, ktoré tým vlastníkom a krajine spôsobia. Toto nepotrebuje osobitný komentár.
Dôležité si je uvedomiť, že tento postup sa týka lesov od druhého stupňa ochrany a vyššie a vtáčích území, čo predstavuje na Slovensku viac ako 800 tisíc ha prevažne horských lesov s vysokým zastúpením smreka. A čo je horšie, týka sa aj súkromných vlastníkov lesov, ktorým bráni v riadnej starostlivosti pri vykonávaní obranných a ozdravných opatrení a zlepšovaní stavu vlastných lesov prakticky bez náhrady.
Zdá sa, že terajší zákonodarcovia, vláda SR a aj prezidentka SR si neuvedomujú dramaticky nepriaznivý stav slovenských lesov a podľahli propagande a tlaku mimovládnych organizácií, rôznych analytických inštitútov a médií s čierno bielym videním, ktoré si osvojili právo rozhodovať o slovenskej krajine, vydávať súdy o postupoch hospodárenia bez poznania základných vzťahov existencie a fungovania lesných ekosystémov.
Je preto doslova záhadou, čo viedlo zodpovedné ministerstvá k príprave a predsedu vlády k podpisu tejto časti spoločného vyhlásenia predsedov vlády SR a ČR. Vedeli, že realita a legislatívna prax vyplývajúca z príslušných zákonov na Slovensku je úplne iná a nemôže viesť k účinnej realizácii obranných opatrení vedúcich k zachovaniu zdravej lesnej krajiny?
Nikto nie je doma prorokom!
Toto príslovie vychádzajúce z biblie je obrazom spoločenskej atmosféry voči lesníctvu na Slovensku. Od 1. januára 2016 Slovenská republika predsedá politickému procesu FOREST EUROPE (Ministerské konferencie o ochrane lesov v Európe). V roku 2020 sa na Slovensku uskutoční 8. Ministerská konferencia o „Ochrane lesov v Európe“. Zástupca Slovenska Ing. Boris Greguška, PhD. je predsedom Byra Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov. Ako tieto dve významné skutočnosti pomohli lesom a lesníctvu na Slovensku? Kto o nich vie, koná sa v zmysle ich programov a záverov?
Sotva. Vie o nich lesnícka komunita a pár zainteresovaných lesníckych organizácií a inštitúcií, ktoré nemajú silu a ani nástroje na ich aplikáciu v praxi. Vraj nie je zadefinovaná spoločenská objednávka a tým sa stráca aj politický záujem. A tak Slovenská republika ako predsedajúca krajina 8. Ministerskej konferencie o „Ochrane lesov v Európe“ jej v dobe rýchlo postupujúcej zmeny klímy dáva dar v podobe legislatívneho zakotvenia lesov ponechaných na rozpad a deštrukciu tzv. samovývoj.
Svitne na lepšie časy?
Verím, že áno. V európskom tuneli, zdá sa, že začalo svietiť dosť silné svetlo v prospech lesníctva.
Európska zelená dohoda (EUROPEAN GREEN DEAL) uvádza vo svojom návrhu transformačných politík v oblasti ochrany a obnovy ekosystémov a biodiverzity nasledovné opatrenie:
„Lesné ekosystémy sú v dôsledku zmeny klímy pod zvyšujúcim sa tlakom. Zalesnená výmera EÚ sa musí zlepšiť, pokiaľ ide o kvalitu aj kvantitu, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu a zdravé životné prostredie. Trvalo udržateľné zalesňovanie v lesoch a nelesných plôch a obnova degradovaných lesov môže zvýšiť absorpciu CO2, čím sa zlepší odolnosť lesov a podporí cirkulárna bioekonomika. Na základe stratégie biodiverzity do roku 2030 Komisia pripraví novú stratégiu EÚ v oblasti lesného hospodárstva, ktorá sa bude vzťahovať na celý lesný cyklus a bude podporovať množstvo služieb, ktoré lesy poskytujú.“
„Nová stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva bude mať ako kľúčové ciele účinné zalesňovanie nelesných pôd a ochranu a obnovu lesov v Európe, aby pomohla zvýšiť absorpciu CO2, znížiť výskyt a rozsah lesných požiarov a podporiť bioekonomiku pri rešpektovaní ekologických zásad priaznivých pre biodiverzitu. Národné strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali motivovať lesných hospodárov, aby lesy chránili, pestovali a hospodárili udržateľným spôsobom. Na základe oznámenia o zintenzívnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov Komisia prijme regulačné aj iné opatrenia na podporu dovážaných výrobkov a hodnotových reťazcov, ktoré nezahŕňajú odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov.“
Táto dohoda potvrdzuje, že lesy a lesníctvo nie je len továreň na výrobu dreva, ale spolu hrajú nezastupiteľnú úlohu pri riešení aktuálnych súčasných výziev ľudskej spoločnosti – postupujúcej zmene klímy. Dovolím si tvrdiť, že nami pripravený dokument „NOVÁ STRATÉGIA TRVALO UDRŽATEĽNÉHO VYUŽÍVANIA LESNÉHO BOHATSTVA SLOVENSKA“ predbehol dobu. Je racionálnym podkladom, pre dosiahnutie celospoločenskej dohody o lesoch, ktorá nebude vyhranene ani ochranárska, ani lesnícka a ani drevárska a poslúži na vypracovanie základného politického dokumentu (podľa EÚ „Národného strategického plánu“) – Štátnej politiky pre ochranu lesného bohatstva Slovenska s platnosťou do roku 2050.
Je na politikoch nového parlamentu a vlády ako s ním naložia!
Treba začať hneď a nečakať na Európskou komisiou schválenú novú stratégiu v oblasti lesného hospodárstva!
Autor: Ing. František Štulajter, CSc.
koordinátor platformy „Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska“
Kontakt: info@pefc.sk
Foto: archív DM
