Slovenčina
Výberové konanie na funkciu generálneho riaditeľa š.p. LESY SR konané 22. 6. 2020 určilo, že túto funkciu bude zastávať Ing. Matej Vigoda. Dovtedy bol poverený vedením podniku od 25. 3. 2020 po vymenovaní ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Jánom Mičovským, CSc. Nový generálny riaditeľ prišiel z pozície vedúceho Lesnej správy Závadka nad Hronom, ktorá je súčasťou š.p. LESY SR, odštepný závod Beňuš.
DM: Stali ste sa generálnym riaditeľom najväčšieho obhospodarovateľa lesov na Slovensku v čase, keď reputácia lesníkov klesá a verejná mienka je naklonená proti tzv. tradičnému hospodáreniu v lesoch. O príčinách tohto stavu by sa dali písať romány, ale aké riešenia ponúkate na to, aby sa lesník stal znovu rešpektovaným činiteľom hospodárenia v lese a tým aj v krajine?
M. V.: Vytvárať si obraz o lesníctve na základe veľkoplošného rozpadu smrečín je veľmi skresľujúce. Bohužiaľ, naši oponenti tento obraz veľmi radi používajú ako vzor lesníckej práce. Ak chceme tento pohľad zmeniť, musíme zásadným spôsobom zlepšiť komunikáciu s verejnosťou. Ak máme ľudí presvedčiť o tom, čo robíme, musíme im to ukázať. Sme štátny podnik, preto sa firma musí otvoriť smerom k verejnosti. Ukázať to dobré, ale aj to zlé. Vedieť sa pochváliť, ale aj poučiť.
DM: Patríte k tzv. „opozičnému“ krídlu lesníkov, ktorí predchádzajúcemu vedeniu LESY SR, š.p. vyčítali protekcionizmus, klientelizmus a nízku transparentnosť pri riadení lesníckych procesov i pri predaji dreva. Z krokov súčasného vedenia LESY SR, š.p. je zrejmé, že potrebuje v prvom rade sanovať zlú finančnú situáciu a naďalej sa vysporiadať s kalamitou. Aké kroky môžu pomôcť lesom a tým aj subjektu LESY SR, š.p.?
M. V.: Celý náš podnik bude musieť prejsť reštrukturalizáciou. Počítame so štíhlejšou organizačnou štruktúrou, ktorá prinesie úspory, a pracujeme na zefektívnení mnohých procesov. Dôležité bude dôsledne vyšetriť kauzy minulosti, aby sme za týmto obdobím mohli urobiť hrubú čiaru a pohli sa ďalej. Zavedieme prírode blízke obhospodarovanie lesa všade tam, kde to prírodné a technické podmienky dovoľujú. Chápem, že sa tomu mnohí kolegovia bránia, ale bolo tomu rovnako pri prechode z holorubného na podrastový hospodársky spôsob. Na druhej strane je nevyhnutné povedať, že lesníctvo roky trpí nedostatkom financií, čo sa zásadným spôsobom odzrkadľuje na stave lesa, krajiny. Ak spoločnosť nenájde zdroje pre správu lesnej krajiny, nedôjde k zásadným zmenám, ktoré verejnosť očakáva.
DM: Zväz spracovateľov dreva SR v minulosti už niekoľkokrát upozorňoval na to, že z reťazca obchodných vzťahov pri získavaní dreva ako strategickej suroviny od LESY SR, š.p. je nevyhnutné eliminovať tzv. „priekupníkov“ s drevom, aby sa zlikvidovali podmienky na korupčné prostredie a vývoz dreva zo Slovenska. Myslíte si, že to môže pomôcť zlepšiť vzťahy medzi lesníkmi a „drevármi“ a nastaviť transparentné podmienky pre trh? Podľa štatistiky NLC a Zelenej správy totiž na Slovensku ročne viac drevnej hmoty narastie ako ubudne a aj pri súčasnom stave ťažby dreva by ho tak malo byť pre každého domáceho spracovateľa dosť.
M. V.: Cenová politika štátneho podniku bude vždy podrobovaná kritike, keďže je tvorcom ceny pre celý lesnícko-drevársky sektor na Slovensku. Je pravdou, že prírastok je väčší ako úbytok, nič to však nehovorí o drevinovej a sortimentačnej skladbe. Na jednej strane štátny podnik podporuje domácich spracovateľov, na strane druhej je však hospodárskym subjektom, ktorý musí dosahovať zisk, pokiaľ štát tieto pravidlá nezmení. To znamená, že nemôže odmietať niekoho, kto je ochotný zaplatiť viac za drevnú hmotu. Samozrejme, je dôležité nastaviť jasné pravidlá a kritériá výberu, aby nevznikal priestor pre korupčné správanie.
