Drevo ako komodita alebo Drevené drevo

Na prelome „kovidových rokov“ prišli Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) s návrhom na konštituovanie Komoditnej rady pre drevo. Tak, po vzore ostatných komodít, ktoré MPRV SR kompetenčne zastrešuje, dostala aj jediná obnoviteľná strategická surovina na Slovensku šancu, aby sa na odbornej úrovni a kompetentne rozhodovalo o možnostiach jej ďalšieho rozvoja, ktorý je podmienený transparentným trhom a spravodlivou dostupnosťou pre jej spracovateľov.

Po schválení štatútov všetkých komoditných rád a ich zverejnení vo Vestníku sa začiatkom tohto roka konštituovala Komoditná rada pre drevo, ktorej predsedníčkou bola zvolená Ing. Ingrid Benčová, konateľka Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o., Liptovský Hrádok, ktorá bola nominovaná Zväzom spracovateľov dreva SR (ZSD SR). Predovšetkým kvôli turbulentnému obdobiu, ktorému vďaka rôznym objektívnym skutočnostiam čelíme (covid, finančná kríza, inflácia, agresia Ruska voči Ukrajine, energetická kríza…) sa komoditná rada zišla už dvakrát, aby sa pokúsila načrtnúť možné riešenia, ako pomôcť drevu a spracovateľom dreva na Slovensku. Na úvod tohto zamyslenia je, azda, vhodné, odcitovať zo štatútu poslanie komoditnej rady:

Komoditná rada

1. sleduje a hodnotí vývoj trhu s vybranou komoditou vrátane monitoringu cien vybranej komodity,
2. prerokúva informácie o produkcii, spracovaní a marketingu vybranej komodity,
3. prerokúva návrhy na uplatňovanie opatrení pre usmerňovanie vývoja situácie na trhu s vybranou komoditou,
4. prerokúva návrhy a podnety členov komoditnej rady a zabezpečuje plnenie úloh prijatých na zasadnutí,
5. plní úlohy, ktoré jej určí minister pôdohospodárstva.

Stojíme pred hroziacou krízou?

Zväz spracovateľov dreva SR, ktorý je jediným legitímnym reprezentantom spracovateľov dreva aj voči štátnym orgánom, vo svojej tlačovej správe z augusta tohto roka konštatoval, že:

„S poľutovaním sme zaregistrovali, že problém drevospracujúceho priemyslu na Slovensku sa v očiach laickej verejnosti redukuje na nedostatok palivového dreva. Áno, aj palivové drevo je drevo, ktoré podlieha vplyvu trhového mechanizmu, no je to marginálna časť výkonov drevospracujúcich firiem na Slovensku, hoci – z pohľadu bežného spotrebiteľa – nezanedbateľné. Treba si, však, uvedomiť, že nielen na Slovensku čelíme každoročnému znižovaniu ťažby, ktoré je do značnej miery ovplyvnené ochranárskymi opatreniami a zvyšovaním tzv. bezzásahových území v lesoch.

ZSD SR zastáva pozíciu, podľa ktorej by mala Vláda SR jasne deklarovať princíp, ktorý dovoľuje spaľovať iba to drevo, ktoré sa nedá mechanicky a ani chemicky spracovať. ZSD SR združuje iba spoločnosti, ktoré sa výrobou palivového dreva nezaoberajú, ale spracúvajú guľatinu na výrobky s vyššou pridanou hodnotou, napr. stavebné rezivo, lepené hranoly, drevotriesku, OSB dosky a pod.

Výkon slovenského drevospracujúceho priemyslu prináša ročne 2 % k HDP SR, no napriek tomu je jeho potenciál stále nie dostatočne využitý.

Problémy, ktorým musí počas vojnového konfliktu na Ukrajine čeliť, súvisia so všetkými sankčnými opatreniami a do značnej miery ovplyvňujú aj jeho výkonnosť.

Stúpa energetická náročnosť výroby, prejavuje sa cenová nestabilita na trhoch, nastáva rozvrat dodávateľských vzťahov a pociťujeme aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ceny suroviny – teda ihličnatej guľatiny sú na najvyššej úrovni za posledné tri roky (v priemere 130 eur/m³) oproti cenám produktov – teda reziva, ktoré sa počas júla prepadli o sto a viac eur (v priemere na 250 až 280 eur/m³) na domácom i zahraničných trhoch. Sme svedkami prudko nastupujúcej recesie stavebníctva, ktoré prestalo odoberať stavebné rezivo, čo ovplyvňuje aj odber guľatiny našich spracovateľov od dodávateľov – lesníkov – v štátnom i súkromnom sektore.“

Ako ďalej?

Aj preto sa Drevársky magazín obrátil na Ing. Ingrid Benčovú s otázkami o tom, či je možné prostredníctvom komoditnej rady vplývať na prípadný pozitívny vývoj na trhu s drevom na Slovensku a na posilnenie impulzov pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Veď lesníci i drevári sedia pod gesciou MPRV SR za jedným stolom.

I. B.: Vznik komoditnej rady vnímam ako veľmi dôležitý signál, pretože všetky ostatné potravinársko-poľnohospodárske komodity už svoje komoditné rady na MPRV SR mali a naďalej majú. Naša – Komoditná rada pre drevo – vznikla vlani a preto jej prvé dve zasadania som vnímala ako veľmi dôležité pre nastavenie spôsobu komunikácie i pochopenia problému, ktorému komodita drevo a tým všetci, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu, čelia. Som veľmi rada, že medzi členmi komoditnej rady sú zastúpení lesníci – a to štátni i neštátni – obhospodarovatelia a pestovatelia lesov na Slovensku, akademici, vedci i zástupcovia príbuzných ministerstiev hospodárstva a životného prostredia, ktorí zabezpečujú prenos informácií „z prvej ruky“. Považujem za veľmi dôležité, aby sme sa počúvali a rozprávali sa bezprostredne, lebo tak lepšie dokážeme pochopiť vzájomné problémy i postoje k nim.

V prvom rade som sa snažila nastoliť tému ceny guľatiny, ktorá nás momentálne trápi najviac a je to prioritná téma pre komoditnú radu. Nadobudla som dojem že napriek pálčivosti situácie i napriek vnímaniu komplexnosti tohto problému sa odporúčania drevárov voči lesníkom presadzujú ťažko a pomaly. A pritom máme potvrdené argumenty, ktoré sú platné nielen na Slovensku.

Kríza v stavebnom priemysle

• Komplikovaná ekonomická situácia, politická neistota
• Inflácia – vysoké ceny vstupov stavebných materiálov
• Vysoké úrokové sadzby hypotekárnych úverov
• Pokles realitných projektov (napr. v Nemecku zrušenie projektov o 50 %)

Nedostatok suroviny – piliarskej guľatiny

• Znižovanie ťažieb
• Prechod plôch NP pod správu MŽP SR, zvyšovanie bezzásahových území
• Pokles kalamitných ťažieb, zdĺhavý proces vybavovania žiadostí Štátnej ochrany prírody (ŠOP)

Cena piliarskej guľatiny

• Cena smreka dosiahla rekordnú úroveň 3x vyššiu ako priemerná cena z roku 2020
• Privátny sektor 90 eur/m³ vs štátny 130 eur/m³ v parite dodané v auguste 2022

DM: A ktoré opatrenia by z hľadiska komoditnej rady, resp. spracovateľov dreva mohli situáciu zlepšiť?
I. B.: Zrejme by momentálne najviac pomohlo, keby sme drevo ako komoditu začali vnímať komplexne, pretože mám dojem, že sa potvrdzuje to, že sa náš problém redukuje len na produkciu palivového dreva. Chápem, že je to téma, ktorá dnes zamestnáva predovšetkým občanov nielen Slovenska, ale redukovať existenciu drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu len na energetickú tému, považujem za nešťastné. Môže sa nám to v budúcnosti vypomstiť.

Ako vyzerá súčasná situácia?

Pochopiteľný tlak na energetické zhodnotenie dreva na Slovensku silnie. Prejavuje sa to výzvami výrobcov tepla, i neustále sa zvyšujúcim dopytom obyvateľov, ktorí sa rozhodli využiť drevo ako tradičný zdroj tepla a potrebujú si urobiť zásoby. No niektorí si zásoby robia dva, tri až štyrikrát väčšie, než obvykle, čo opäť tlačí na nedostatok palivového dreva a zvyšuje jeho cenu. Tá sa na Slovensku už dostala na úroveň, aká sa platila bežne za piliarsku guľatinu – 60 až 70 eur/m³. Veľkú úlohu v tomto probléme zohráva panika, ktorá je často vyvolávaná zo strany Ministerstva životného prostredia SR. Pritom výška ťažby je daná v Programe starostlivosti o les a upravovať sa dá len minimálne, pričom pripravovať palivové drevo na tohtoročnú zimu v októbri je už neskoro.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska poukazovala na tento problém už v marci 2022, no napriek tomu sa nič zásadného neurobilo, čo vyvoláva vysoký tlak na obhospodarovateľov lesov so žiadosťami o palivové drevo. Naopak štátne lesy zvýšili objem palivového dreva formou samovýroby pre obyvateľov o 61 tisíc m³. Podľa prezentovaných informácií, celkovo v úhrne sa na trh tento rok má dodať objem 300 tisíc m³ (palivové drevo + samovýroba), čo je navýšenie o viac ako 40 % v porovnaní s rokom 2021, kedy sa dodalo na trh 210 tisíc m³ palivového dreva.

A stále nereagujeme na ročný využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na tzv. bielych plochách, ktorý je v SR 0,76 mil. ton z celkovej zásoby 45,8 mil. m³ hrubiny bez kôry. S najväčšou pravdepodobnosťou je za tým fakt, že štát nemá prehľad o vlastníkoch pozemkov ani o zásobách palivového dreva a ťažba na bielych plochách je podmienená súhlasom orgánov ochrany prírody. A pritom, podľa odhadov MŽP SR, je dodatočná potreba palivového dreva pre trh od 500 tis. do 1 mil. ton, pričom v tomto odhade sú zarátané aj odrezky z drevospracujúceho priemyslu (DSP) aj pelety. A to sme ešte nespomenuli požiadavku, či potrebu výrobcov tepla z biomasy, pretože tej je na Slovensku absolútny nedostatok a jej produkcia sa znížila (ročná ťažba drevnej hmoty je 7,5 mil. m³), a odrezky z výroby v DSP nepokryjú potrebu teplární.

Vysoká je pritom aj cena guľatiny (drahšia ako v Nemecku alebo Rakúsku), v dôsledku čoho stavebný priemysel stagnuje a investície klesajú.

DM: Zdanlivo začarovaný kruh, z ktorého je ale nevyhnutné vyjsť von. Ako?
I. B.: Nuž, je to komplikovaná téma. Ja som presvedčená, že jedine v spoločnom postupe dokážeme nájsť riešenia, z ktorých niekoľko som navrhla aj na komoditnej rade:

1. Navýšenie ťažieb tak, aby sa neprevýšil prírastok drevnej hmoty (aktuálna ťažba v SR je 62 % z celkového prírastku dreva vs. 80–85 % v AT, DE, Škandinávii)
2. Zníženie cien suroviny (ihličnatej piliarskej guľatiny) u štátnych vlastníkov lesa
3. Zrýchlenie rozhodovania ŠOP v prípade kalamitných ťažieb
4. Poľavenie v ochranárskych požiadavkách na rozširovanie bezzásahových plôch
5. Štiepkovanie poťažbových zvyškov – využitie na energetické účely
6. Plne využiť energetický potenciál lesnej palivovej drevnej biomasy
7. Zníženie sadzby DPH na palivá (drevo, brikety, pelety,…)

To by malo za následok:

• zníženie cien suroviny,
• možnosť zníženia cien reziva,
• viac vedľajších produktov (štiepky, piliny, odrezky pre teplárne)
• upokojenie trhu, uspokojenie dopytu po palivovom dreve, štiepke

A možno by pomohlo aj trošku viac odvahy a tzv. sedliackeho rozumu. Veď aj naše predchádzajúce generácie čelili nemalým a často podobným problémom. Práve po sedliackom rozume volajú lesníci, drevospracujúce podniky a dnes aj rodiny žijúce na východnom, či strednom Slovensku, ktoré boli a sú závislé na okolitých lesoch. Nieto práce, nie je piliarskej suroviny, to znamená aj menej štiepky pre teplárne ale aj menej dreva do kozuba pre rodiny. Lesníci sa už hanbia priznať, že sú lesníkmi, lebo vraj nepoznajú nič len sekeru a píly. Drevári sa až boja vysloviť, koľko kubíkov spracujú.

Lenže my potrebujeme drevo. Sedíme na drevených stoličkách, máme drevený nábytok a páči sa nám to! Všetkým! Čítame noviny, knihy, používame papier. Na to treba celulózu. Používame froté uteráky z viskózy, myslíme si, že sú z bavlny. Nie, sú zo stromu, zo štiepky, ktorá je vedľajším produktom drevárskeho priemyslu. Všetko je z dreveného dreva.

Okrem tankov a panciera.