dřevoservis

Drevárska dilema dolieha

Drevoservis
Kronospan, s.r.o., Zvolen patrí s ročným objemom 650 000 m³ medzi 5 najväčších spracovateľov drevnej suroviny na Slovensku. Foto: archív DM
Sdílejte článek snadno se svými přáteli.

Vôbec nechcem robiť unáhlené závery, a už vôbec nie prirovnania, ktoré – ako všetky – krívajú na minimálne dve nohy, ale dilema dnešných drevárov spočíva v základnej otázke: Spracúvať, či nespracúvať? Bude surovina, či nebude surovina? Dokážem ju zaplatiť, či nedokážem ju zaplatiť? Vyrobím a predám, či vyrobím a nepredám? Investovať a rozvíjať, či neinvestovať a robiť na starej technológii? Prosto: byť, či nebyť?

Toto boli, zrejme, východiskové otázky pre zadávateľov úlohy, ktorej cieľom bolo analyzovať východiská a ciele momentálnej situácie, v ktorej sa slovenskí drevári nachádzajú a kam by sa evtl. mohli rozvíjať. Ak… A na toto „ak“ sa Dřevařský magazín pýtal jedného z riešiteľov, takmer som napísal leštiteľov (krištáľovej gule), úlohy, Ing. Martina Moravčíka, CSc. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

DM: Ako vzniklo zadanie a čo bolo úlohou riešiteľského kolektívu?
M. M.: Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) uložila Národnému lesníckemu centru (NLC) riešenie úlohy „Analýza udržateľnosti podnikateľských subjektov v primárnom spracovaní listnatej a ihličnatej drevnej hmoty v súvislosti s potenciálom zásob dreva po novej zonácii národných parkov SR s výhľadom do roku 2050“. Úloha sa riešila v rámci koncepčných prác pre MPRV SR v roku 2023. V rámci zadania sme sa v riešiteľskom kolektíve, v ktorom boli Martin Moravčík, Miroslav Kovalčík, Ivan Barka, Radovan Hladký, zamerali na to, aby sme:

  • identifikovali súčasné spracovateľské kapacity drevospracujúceho priemyslu (DSP) v SR – subjekty DSP.
  • definovali vývoj objemovej a kvalitatívnej spotreby sortimentov surového dreva a výrobkov z dreva v DSP SR a význam DSP v rámci národného hospodárstva SR.
  • zhodnotili udržateľnosť DSP SR s ohľadom na prognózu vývoja zásob a ťažby dreva s výhľadom do roku 2050 vypracovanú v spolupráci s riešením čiastkovej úlohy „Dopracovanie nového Národného lesníckeho programu (NLP) SR v zmysle pokynu ministra“.
  • posúdili „riziko“ udržateľnosti dodávok dreva vyplývajúceho z obmedzujúcich podmienok zonácie národných parkov (NP) v SR v zmysle cieľov envirostratégie „Zelenšie Slovensko“.
  • načrtli hlavné problémy podnikateľských subjektov v primárnom spracovaní listnatej a ihličnatej drevnej hmoty na základe dotazníkového prieskumu.

K uvedeným výstupom boli po kontrolnom dni doplnené (skonkretizované) tieto výstupy (zabezpečované v rámci riešenia projektu APVV-20-0294):

  • výpočet majetkovej ujmy (strata výnosu z dreva), spôsobenej prechodom správy pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve štátu v NP, do správy organizácie ochrany prírody a krajiny.
  • sociálno-ekonomické dopady nespracovania dreva (úmyselná, náhodná ťažba): vykalkulovanie hodnoty 1 m3 vykonanej ťažby, ako aj 1 m3 spracovaného surového dreva (mzdové náklady, odvod zamestnancov a zamestnávateľa, DPH).
  • zhrnutie dopadov pre DSP po zonácii NP: odporúčanie pre DSP k optimalizácii výrobných procesov vo vzťahu prognózy vývoja zásob dreva po zonácii NP.

DM: DSP na Slovensku (koniec-koncov i v ostatných postkomunistických krajinách) prešiel turbulentný obdobím privatizácie, rozpadu kombinátov i genézou vzniku nových subjektov a to počas kríz i počas období konjunktúry. Aký je jeho stav dnes?
M. M.: Po roku 1989 dochádza v drevospracujúcom odvetví na Slovensku k absolútnemu poklesu produkcie. V roku 1993 bola produkcia DSP len na úrovni 46 % výroby tovarov DSP v roku 1989. V poprivatizačnom období nastal úpadok mnohých firiem DSP. V tomto období začali vznikať nové subjekty – najmä obchodné spoločnosti. Ročne vzniklo v rokoch 1993 až 2000 zhruba 40 až 90 nových subjektov. V roku 2000 pôsobilo podľa obchodného registra v DSP 627 obchodných spoločností.

Od prelomu milénia až do nástupu svetovej finančnej a ekonomickej krízy v roku 2008 sektor DSP neustále rástol. Pričinili sa o to aj zahraničné investície ako napr. Kronospan vo Zvolene a Prešove, Rettenmeier v Liptovskom Hrádku, Mondi Business Paper SCP v Ružomberku, Smrečina Hofatex v Banskej Bystrici, Swedwood v Malackách, Amico Drevo v Oravskom Podzámku, Kappa v Štúrove a iné. Tržby najväčších drevospracujúcich firiem vzrástli medzi rokmi 2000 až 2007 dvojnásobne. V tomto období ročne vzniklo 100 až 150 nových subjektov zameraných na spracovanie surového dreva a v DSP pôsobilo 1591 obchodných spoločností.

Počas svetovej finančnej a ekonomickej krízy zaniklo niekoľko významných spracovateľov surového dreva, ako napr. Bonanza Žarnovica, závod Kronospanu v Prešove, celulózka v Štúrove, píla Fracho v Oščadnici, výroba preglejok vo Vranove nad Topľou, avšak najmä väčšina spracovateľov dreva znížila počet zamestnancov napr. Amico Drevo v Oravskom Podzámku, Doka Drevo v Banskej Bystrici a iné. Počas krízy výrazne klesli v DSP investície. V pokrízovom období sa situácia v DSP stabilizovala a mnoho spracovateľov zvýšilo svoju produkciu a taktiež sa zvýšili investície.

DSP v SR disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku. Ich štruktúra, veľkosť a rozmiestnenie je ovplyvnené vývojom pred rokom 1990 a budovaním nových podnikov v posledných dvoch desaťročiach. Spracovanie listnatej guľatiny bolo do roku 1990 koncentrované vo veľkých kombinátoch (Zvolen, Pezinok, Vranov nad Topľou, Žarnovica), ktoré boli zlikvidované alebo transformované na podstatne menšiu spracovateľskú kapacitu. Na Slovensku sú nedostatočné kapacity na výrobu drevárskych výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, konkrétne krájaná a lúpaná dyha, drevovláknité dosky, OSB dosky, obalový a špeciálny papier. V súčasnosti sa nespracovávajú najkvalitnejšie sortimenty guľatinových výrezov zvláštnej akosti na výrobu dyhy, ktoré môže odvetvie LH produkovať v objeme cca 120 tis. m3 ročne u ihličnatých drevín a cca 80 tis. m3 ročne u listnatých drevín.

Produkcia reziva na Slovensku bola v roku 2022 približne 1,8 mil. m3 (ihličnaté rezivo 1,4 mil. m3 a listnaté rezivo necelých 400 tis. m3). Z toho až 66 % sa zo Slovenska exportovalo, čo je negatívny jav, keďže sa jedná o produkciu s nižšou pridanou hodnotou a jej spracovanie na produkciu s vyššou pridanou hodnotou sa realizuje v zahraničí.

Charakteristickou črtou listnatých piliarskych prevádzok je ich pomerne úzka špecializácia na produkciu konkrétnych výrobkov s rôznou mierou pridanej hodnoty v závislosti od spracovávanej dreviny (dubové sudové prírezy, bukové železničné podvaly, topoľové rezivo, jaseňové násady a pod.).

Na Slovensku pôsobí niekoľko spoločností, ktoré sa orientujú na výrobu lepených kompozitných a konštrukčných materiálov a výrobu následne spracovaného reziva s vyššou pridanou hodnotou.

Produkcia dýh na Slovensku je na úrovni približne 21 tis. m3 ročne a v produkcii prevládajú listnaté dyhy. 60 až 70 % produkcie dýh sa vyváža, ale aj napriek tomu je obchodná bilancia záporná. Znamená to, že dovoz dýh je vyšší než vývoz dýh vyrobených na Slovensku. Spolu s dostupnými surovinovými zdrojmi to dáva priestor na ich vyššiu produkciu v SR. Produkcia preglejok na Slovensku v roku 2022 dosiahla 153 tis. m3. Aj po zohľadnení zahraničného obchodu sa väčšina produkcie preglejok spracuje na Slovensku.

Drevotrieskové dosky sa na Slovensku v roku 2022 vyrobili v objeme 676 tis. m3. V uvedenom roku sa vyviezlo 474 tis. m3. Na Slovensku chýba produkcia OSB dosiek. Obchodná bilancia aj napriek dovozu celej spotreby OSB dosiek je vysoko prebytková.

DM: Aj z tohto vyplýva, že nie nadarmo hovoríme o rastúcom význame DSP na Slovensku pre ekonomiku a hospodárstvo, aj keď, ešte stále musíme prízvukovať nedostatočné využitie potenciálu, ktorý sa skrýva v drevnej surovine u nás. Aká je výkonnosť slovenského DSP?
M. M.: V posledných dvoch rokoch dosiahli tržby a výnosy DSP hodnotu presahujúcu 4 miliardy eur, pričom viac ako 93 % tejto sumy predstavujú tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb. V rokoch 2010 a 2011 došlo k poklesu týchto hodnôt, čo bolo spôsobené dopadmi svetovej finančnej krízy. Od roku 2011 možno sledovať postupné zvyšovanie výroby, sprevádzané výkyvmi v možnostiach odbytu.

Výnosy DSP SR v rokoch 2010–2022 (v mil. eur)

DSP má významný vplyv na hospodársky rozvoj, najmä v rámci vidieckych oblastí, a tiež na zamestnanosť. V dôsledku reštrukturalizácie priemyslu však došlo aj v DSP k výraznému poklesu počtu zamestnancov a pracovníkov. V súčasnosti DSP na Slovensku zamestnáva približne 42 tisíc zamestnancov. Z tohto počtu je 21 tisíc zamestnancov v drevárskom priemysle, 7,7 tisíc v celulózo-papierenskom priemysle a 13 tisíc v nábytkárskom priemysle.

V budúcom vydaní Drevárskeho magazínu prinesieme prognózu vývoja ťažby dreva na Slovensku a predpokladané objemy disponibilného dreva pre spracovateľov po zonácii NP.

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.
Značky
cs_CZČeština