Slovenčina
Raz za čas sa stane, že trhom s čímkoľvek zatrasie neočakávaná udalosť. Trh sa (väčšinou) otrasie, vyčistí a obchod či podnikanie pokračuje ďalej. Ak sa však zbehne niekoľko neočakávaných (a často aj nepredvídateľných) udalostí naraz, trh sa „zblázni“ a trvá pomerne dlho, než sa po obrovských výkyvoch cien i nedostatku tovaru vráti do rovnomerných koľají. Zdá sa, že na trhu s drevom práve pozorujeme túto situáciu. Trh sa zbláznil a nie a nie sa upokojiť.
Začiatkom kalendárneho roka 2021 sa na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, začali postupne objavovať signály o tom, že stúpajú ceny guľatiny a tým aj reziva. Situácia, ktorá je, dá sa povedať, bežná a takmer očakávaná. S prekvapením ju však prijali spracovatelia dreva, pretože ešte na jeseň roku 2020 boli doslova zavalení kalamitným drevom a pestovatelia (štátni ale i súkromní) im guľatinu ponúkali div že nie zadarmo.
Nastal však náhly obrat a dnes sa na Slovensku cena guľatiny triedy IIIA postupne blíži k hodnote 100 €/m3. (To bolo v čase prípravy tohto článku, v čase jeho publikovania už – možno – túto hranicu dosiahla.) Tomu zodpovedá aj trend cien v nižších akostných triedach a dá sa povedať, že kým IIIA atakuje netušené ceny, nižšie triedy sa posunuli o úroveň vyššie. A k tejto lavíne a cenovej kalamite sa prispôsobujú aj ceny produktov z dreva vyrábaných. A to v rôznych kategóriách rôznym pomerom.
Pokúsme sa na to pozrieť trochu podrobnejšie a rovnako tak sa pokúsme vysvetliť, súhra ktorých okolností viedla k rozkrúteniu takejto – možno až smrteľnej – špirály zdražovania a nedostatku.
Čo tomu predchádzalo?
Na úvod treba skonštatovať, že podľa údajov Európskej hospodárskej služby (EUWID) v roku 2020 krajiny v Európe zápasili so spracovaním kalamitného dreva, a to vďaka podkôrnikovej i veternej kalamite, ktorá postihla všetky lesnaté krajiny produkujúce drevo na spracovateľský trh.
Objemy kalamitného dreva v rokoch 2017–2020 v mil. m3 (rok 2020 odhad). Zdroj: EUWID
V roku 2021 sa však toto obrovské množstvo dreva stratilo? Nie, spracovalo sa na výrobky o.i. na rezivo a prevažne pre stavebný priemysel moderných drevostavieb.
Lenže trh sa zbláznil a obrovské množstvo dreva i výrobkov z neho opustil územie EÚ. Navyše, jednotlivé krajiny a ich pestovatelia lesa, začali postupne znižovať plánovanú ťažbu. LESY SR, š.p. pre rok 2021 znížil ťažbu o viac ako tretinu pôvodného objemu a domáci spracovatelia sa nemôžu spoľahnúť ani na dodávky z okolitých krajín, pretože ani tam drevo a guľatina nie sú k dispozícii. Navyše, toto zníženie je podmienené postupnou klimatickou zmenou, rozpadom smrečín v našich zemepisných šírkach a „sťahovaním sa“ smrekových porastov do odolnejších, vyšších nadmorských výšok.
Kalamity však nespôsobili len rozpad lesných porastov, spôsobili rozpad trhu a cien na ňom, ktorý sa odzrkadlil v tom, že kvôli lepšiemu speňaženiu a vyšším ziskom, začali producenti dreva, reziva i výrobkov z dreva počúvať vyššie cenové ponuky zo severnej Ameriky a Číny.
Celá situácia sa vyhrotila na prelome rokov 2020 a 2021, keď sa potvrdili prognózy, že globálny dopyt po ihličnatom rezive bude vyšší než jeho celková výroba. Po prvýkrát v histórii by mohol presiahnuť hranicu 350 miliónov m3. Predchádzal tomu nárast vývozu ihličnatého reziva do USA v roku 2020. Len v Nemecku stúpol o 54 % na necelé 2 milióny m3, celá Európa vyviezla do USA takmer 3,5 milióna m3.
Export ihličnatého reziva do USA v mil. m3 (rok 2020 odhad). Zdroj: EUWID
Po šoku spôsobenom pandémiou Covid-19 v 1. kvartáli 2020 došlo na konci 3. štvrťroku celosvetovo ku skokovému oživeniu dopytu. Aj toto oživenie malo svoje dôvody, ktoré sa dajú hľadať v enormnom oživení stavebného trhu v USA a Kanade, ktoré však medzi sebou – vďaka opatreniam ešte Trumpovej administratívy – viedli cenovú vojnu v segmente spracovania dreva a výrobkov pre drevostavbársky priemysel. A preto začali vo zvýšenej miere vysávať drevo z Európy, dnes ho dokážu preplatiť na trhu troj- až štvornásobne oproti bežným európskym cenám. Podľa štatistických údajov EUWID, narástla cena za kubík reziva v USA oproti roku 2010 do roku 2021 o 230 %.
A dovoz ihličnatého reziva z EÚ do USA kopíruje krivku z roku 2006, keď bola na maxime a po poklese záujmu v postupných rokoch sa opäť dvíha k maximálnym hodnotám k 4 miliónom m3 za rok. Európski piliari – predovšetkým zo Škandinávie – našli pre svoje výrobky v USA a v Číne lukratívnejšie odbytište než v Strednej Európe. Tým dochádza k výpadku suroviny pre ďalšie spracovanie na stavebné drevo.
Keď k tomu prirátame fakt, že staré zavedené toky dreva ovplyvní prijatý zákaz vývozu guľatiny z Ruska – najviac to zasiahne Čínu, Fínsko a Pobaltské štáty. A preto aj Čína hľadá na uskutočnenie svojho ambiciózneho plánu „zelenej zimnej olympiády“ v roku 2022 dostatok zdrojov dreva na výstavbu moderných „drevených“ športovísk a zariadení pre olympionikov.
Situácia na trhu s drevom i výrobkami z neho sa v celej Európe mimoriadne vyhrotila. Ceny materiálov pre drevostavby (KVH hranoly, CLT panely, DHF dosky a pod.) sa za posledných pár mesiacov vyšplhali do astronomických a nepredvídateľných výšok. Narástli o 30 až 50 % a viac.
Navyše sa neúmerne, až na niekoľko mesiacov, predĺžila dodacia lehota od inokedy spoľahlivých partnerov. Nezriedka sa stretávame s tým, že slovenskí drevostavbári sa zúfalo snažia objednať akékoľvek množstvo KVH s vidinou dodávky o 3 až 6 mesiacov bez možnosti fixovania ceny v zmluve.
Istý podiel viny na takomto chaose priznávajú aj samotní obchodníci a distribútori materiálov pre drevostavby, keď naobjednávali väčšie množstvá sortimentov, než obvykle, aby mali aspoň nejakú istotu, že niektorá z objednávok sa zrealizuje. Navyše, prestali rešpektovať nepísané „zlaté pravidlo“ trhu, podľa ktorého mali overení dlhoroční zákazníci vždy na prelome rokov garantované aspoň minimálne množstvo (objem z predchádzajúceho roka) tovaru pre svoje pôsobenie.
Dnes je situácia taká dramatická, že cenové ponuky sa menia z týždňa na týždeň a o garancii objemov nemôže byť ani reči. Na ilustráciu ponúkame cenové tabuľky s anonymizovanými ponukami (mená však redakcia má k dispozícii) pre jedného z popredných slovenských drevostavbárov.
Nárast cien materiálov na drevostavby k 9. 4. 2021 v percentách
Je preto ťažké vysvetľovať zákazníkom, prečo v podstate zo dňa na deň stúpli ceny už podpísaných zmlúv na drevodomy na Slovensku o 10 až 20 %. A pritom, podľa štatistických údajov Národného lesníckeho centra, ročne narastie na Slovensku o 15 až 20 % dreva viac, než sa ho vyťaží. Podľa údajov Forest Europe je takýto trend badateľný v celej Európe.
Kam sa potom drevo stráca?
V roku 2020 vyprodukovali piliarske fabriky v Nemecku 25,2 milióna m3 ihličnatého reziva, čo je najviac v ich doterajšej histórii, čo by malo bohato stačiť na priemernú spotrebu, ktorá sa pohybuje na úrovni 21 milióna m3 reziva ročne. (Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung, 11. apríl 2021) Realita je však iná. Až 9 miliónov m3 reziva sa vlani z Nemecka vyviezlo na medzinárodné trhy. To len ilustruje príklad a prax aj zo Slovenska, ktoré ročne vyvezie viac reziva, než by ho domáci trh mohol spotrebovať.
Tendencia upokojiť rozkolísaný trh je (zatiaľ) v nedohľadne. Aspoň to tvrdia renomované zdroje v Nemecku, Rakúsku i u nás doma. Napríklad rakúsky Holzkurier predpokladá, že rast cien guľatiny sa postupne zastaví až na jeseň tohto roka a dodávky materiálov a výrobkov z dreva sa ustália (možno) v lete 2021. Ak by autor tohto článku dokázal presne predpokladať vývoj cien i situáciu na trhu, zrejme by sa tým uživil lepšie, než písaním podobných článkov.
Ak by sme sa mali orientovať – podobne, ako v iných prípadoch kalamít – podľa vývoja na nemeckom trhu, tak prognóza nebude ružová. Ako píše už spomínaný Frankfurter Allgemeine Zeitung (11. apríl 2021), podľa údajov Centrálneho zväzu nemeckých stavbárov, len 16 % nemeckých stavebných firiem predpokladá bezproblémový prístup k materiálom a dodávkam dreva na rok 2021. A k tomu sa pridáva problém nielen s drevom, ale aj s nárastom cien ostatných stavebných materiálov.
A tento trend badať už aj na Slovensku. Je nedostatok izolačných materiálov, železa, ocele, polystyrénu, prosto – všetkého, čo súvisí s výstavbou. Dve tretiny nemeckých firiem už teraz avizujú obrovské problémy s dodávkami materiálu, čo predlžuje termíny dokončenia stavieb.
A sme doma!
Ani na Slovensku nie sme horší ako Nemci, povedal by si neprekonateľný optimista. Ale opak je pravdou. A keď aj teraz sa ukazuje, že neštandardné situácie si žiadajú neštandardné riešenia. A slovenská vynaliezavosť je povestná. Oživiť tradíciu malých, lokálnych píl, vytvoriť si spoľahlivých regionálnych dodávateľov, navzájom si vypomôcť.
Podobnú iniciatívu naštartovali aj drevostavbári združení v Sekcii drevostavieb ZSD SR, ktorí v spolupráci so slovenskými piliarmi hľadajú vhodné náhradné riešenia. Nedá sa to aplikovať na akýkoľvek materiál, ale zdravý sedliacky rozum môže byť inšpiratívny aj v tejto situácii. Treba sa pripraviť aj na horšie časy, pretože nedávno sme zachytili informáciu z európskeho kongresu lesníkov, ktoré prognózujú úbytok disponibilného dreva v EÚ do roku 2030 o mínus 30 %.
Chcelo by sa nám veriť, že sú to len čierno-čierne pesimistické prognózy, ale postupne sa meniaca drevinová skladba aj v slovenských lesoch, obrovské výkyvy trhu okolo nás, nenásytnosť spomínaných globálnych „hráčov“ na trhu s drevom a jeho výrobkami, ako aj nezanedbateľný zelený benefit ekologickej výstavby a tým jej zvyšujúca sa popularita dávajú tušiť, že aj na Slovensku sa bude musieť presadiť princíp efektivity, efektívnosti, solidarity a poctivej kvality.
A keďže sa nemôžeme spoľahnúť na akékoľvek ústretovosti zo strany štátu a vlády (akejkoľvek, za takmer 30 rokov slovenskej štátnosti) musíme sa zobudiť a konať sami. Ale to je už téma, ktorá vôbec nesúvisí s momentálnou cenovou kalamitou.
Milí čitatelia Drevárskeho magazínu a priatelia dreva!
Dovolíme si upriamiť vašu pozornosť na vysielanie Rádia Slovensko (Slovensko 1), ktoré odvysielalo publicistickú reláciu KONTAKTY vo štvrtok 29. 4. 2021 v čase od 20:05 do 21:00 hod. Témou bola situácia so spracovaním dreva na Slovensku v súvislosti s jeho celosvetovým nedostatkom s podtitulom: „Kde končí drevo zo slovenských lesov?“
V relácii zazneli názory od renomovaných odborníkov:
- Ing. Karol Vinš, ekonomický riaditeľ LESY SR, š.p.
- Ing. Milan Dolňan, predseda Slovenskej lesníckej komory
- Ing. Ingrid Benčová, konateľka Rettemeier Tatra Timber, s.r.o., Liptovský Hrádok
- Ing. Róbert Lukáč, konateľ WHC, s.r.o., Bratislava
- Erik Baláž, environmentalista, aktivista
- Ing. Igor Patráš, predseda Dozornej rady ZSD SR
Túto reláciu si môžete z archívu RTVS vypočuť TU.
