19 alebo bez 1, 20… (pokračovanie)

Napriek tomu, že v predchádzajúcom dvojčísle Drevárskeho magazínu som konštatoval, že to nie je matematická úloha na úvod, aj keď – zdá sa – jednoduchá, vraciam sa k tomu pripodobneniu, pretože je stále aktuálne. Dvaja sa dívajú na tú istú vec – z iného uhla pohľadu, ale tá vec – zostáva rovnaká. Dvaja sa dívajú na tú istú vec – a každý má svoju pravdu, ktorá je rovnaká. Dvaja sa dívajú na tú istú vec – a myslia si, že sú iní, ale nie sú. A stále hovoríme o tzv. reforme národných parkov na Slovensku, pretože o tie ide. Vraj, v prvom rade.

Prečo?

Aktuálny návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 591), prešiel v NR SR prvým čítaním a leto si poslanci i všetci tí, ktorých sa týka, vyčlenili na argumentovanie pre i proti. Udialo sa toho mnoho a s rôznym výsledkom. Každopádne – pochybností o vykonateľnosti návrhu novely pribúda a „zákopová vojna“ medzi lesníkmi a ochranármi pokračuje. Ba dokonca – zákopy sa azda aj prehĺbili.

O čo ide?

Samotná predkladaná novela je veľmi krátka a jej účelom je prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho ostatného nehnuteľného a hnuteľného majetku štátu na organizáciu ochrany prírody, resp. prechod zriaďovateľskej pôsobnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku a štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia. Na prvý pohľad jednoduché a účelné riešenie, ktoré – zdanlivo – iba napĺňa zámer z Programového vyhlásenia Vlády SR, citujem: „Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“

Potiaľ, v poriadku. Lenže, ako vo väčšine komplikovaných prípadov – a takým tento zámer určite je – prichádza ALE. Pretože diabol sa skrýva v detaile.

LESY SR, š.p. patria pod ministerstvo pôdohospodárstva. To sa voči návrhu ostro ohradilo. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zásadne odmieta rozčlenenie lesov na chránené a ostatné, pretože všetky lesy sú hodné mimoriadnej ochrany.”

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že ministerstvo životného prostredia presadzuje nátlakové riešenia, vlastné názory a ignoruje nielen programové vyhlásenie vlády, ale aj potrebu konštruktívnej diskusie a odborných argumentov.

Programové vyhlásenie Vlády SR na roky 2021–2024 hovorí: „Navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu s ohľadom na medzinárodné kritériá IUCN. Rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť najmenej 50 % rozlohy územia.“

Kritériá a podmienky IUCN, ktoré majú byť pri vyhlasovaní národného parku zabezpečené:

• územie musí byť dostatočne veľké na to, aby obsahovalo jeden alebo viacero ucelených ekosystémov, ktoré neboli podstatne zmenené prebiehajúcim nevhodným alebo nadmerným využívaním;
• trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzickogeografických regiónov, biocenóz, genetických zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave, pričom je súčasne zaručená ekologická stabilita a rozmanitosť;
• také usmerňovanie duševných, výchovných, kultúrnych a rekreačných záujmov návštevníkov, pri ktorom sa územie zachováva v prírodnom alebo takmer prírodnom stave. Oddych sa v týchto územiach zakladá predovšetkým na zážitku z vnímania nedotknutej prírody.
• plánovanie a manažment chránených území zakomponovať do regionálnych plánov a okrem toho byť v súlade aj s plánovaním na miestnej úrovni;
• ohľad na potreby domácich obyvateľov, vrátane ich využívania dostupných zdrojov na uspokojovanie ich životných potrieb v takej miere, ktorá nemá žiadne škodlivé účinky na ostatné manažmentové ciele;
• ukončenie a vylúčenie ďalšieho nevhodného alebo nadmerného využívania, ktoré je v rozpore s účelom vyhlásenia. Pritom „využívanie“ zahŕňa poľovanie a rybárstvo.

Diabol sa – ako vždy – opäť skrýva v detaile

Určite netreba nikomu pripomínať, že máme na Slovensku 9 národných parkov.

Tabuľka 1: Prehľad výmer v národných parkoch (v ha) v súčasnosti. Zdroj: IEP podľa ŠOP SR, Kataster

Všetky vznikli za socializmu, teda doby, kedy sa pozemky a lesy, prípadne nelesné kultúry považovali za verejné vlastníctvo. Touto filozofiou a na základe nej vznikali národné parky, ktorých hlavnou funkciou bolo plnenie širokospektrálnych funkcií pre občanov. Vzhľadom na preurbanizovanosť a plošné využívanie jedinej obnoviteľnej suroviny Slovenska, nebolo možné takto výmerou veľkoryso navrhnuté národné parky vyhlásiť bez toho, aby v nich neboli sídla, dediny a dokonca aj mestá. Aby sa nezastavil život v týchto regiónoch, boli účelovo stanovené obmedzenia a zákazy, ktoré majú regulovať všetku ľudskú činnosť, ktorá by mohla ohroziť plnenie funkcií, pre ktoré boli zriadené. V čase, kedy sa vyhlasovali národné parky na Slovensku, neexistovala žiadna kategorizácia IUCN, na ktorú sa dnes ochranári odvolávajú. Prvá oficiálna kategorizácia IUCN bola zverejnená v roku 1978, to je v čase, keď všetky národné parky (vyjmúc NP Poloniny) boli už vyhlásené. Národné parky, ktoré sa vyhlasujú podľa kategorizácie IUCN kategórie II, majú úplne iné postupy vyhlasovania, ako tomu bolo u nás. Ak by sme národné parky vyhlasovali podľa IUCN kategorizácie, určite by vyzerali ináč.

Mapa chránených krajinných oblastí a národných parkov Slovenska

Do roku 2002, t.j. doby nadobudnutia účinnosti zákona o ochrane prírody č. 543, sa vykonával osobitný manažment realizovaný aktívnu ochranou, ktorou sa malo zabezpečiť plnenie všetkých funkcií, ktoré národný park poskytoval. Okrem iného sa v prípade vzniku mimoriadnej udalosti museli okamžite sanovať dôsledky rôznych živelných prírodných udalostí a to aj v územiach s 5. (teda najprísnejším) stupňom ochrany. Po roku 2002 sa začal zákonom prísne regulovať aktívny manažment v 5. stupni ochrany prírody. Z počiatku štátna správa životného prostredia v niektorých ojedinelých prípadoch umožnila spracovať aspoň časť kalamity. Dnes sa dávajú výnimky už iba na prípadné uvoľnenie turistických chodníkov.

A tak sa stalo, že povinnosti (okamžité spracovanie kalamity) dovtedy prísne sledované a sankcionované, sa v územiach s 5. stupňom ochrany prírody nesmeli realizovať. Mimochodom, na Slovensku máme 1092 maloplošných chránených území, z ktorých cca ⅔ sú vyhlásené v 5. stupni ochrany.

Graf 1: Podiel rozlohy národných parkov v členských krajinách EÚ k celkovej rozlohe krajín (stav v roku 2018). Poznámka: Francúzsko – suchozemské NP 0,72 %, zvyšok morské; Veľká Británia – všetky NP v kategórii IUCN prírodné parky. Zdroj: IEP, Koľko stojí divočina, marec 2020

Inšpiratívnym hnacím motorom ochranárskej filozofie na zmenu prístupu bol čiastočne prevzatý model NP Bavorský les. Preto čiastočne, lebo bola prevzatá iba jednoduchšia časť systému, ktorá si nevyžaduje „žiadne odborné“, technické ale hlavne finančné nároky (vyjmúc ujmu za znemožnené využívanie pozemkov v prípade neštátnych subjektov). Touto „jednoduchšou časťou“ je vyčlenenie územia, v ktorom sa „nerobí nič“. Tá druhá, dôležitejšia – odborne, technicky a finančne náročnejšia časť – nebola aplikovaná. Touto podstatnou časťou, ktorú mali v Nemeckom Bavorskom lese vyriešenú a plnohodnotne zabezpečenú ešte pred vyhlásením bezzásahového územia, bola a je dôsledná ochrana okolitých území pred šíriacim sa škodlivým činiteľom z vlastného bezzásahového územia, ako aj tlmenie prípadných negatívnych (hlavne antropogénnych) vplyvov z okolia do vlastného bezzásahového územia. Opatrenia sa vykonávajú dôslednou sanačnou ťažbou v dostatočne širokom ochrannom pásme (spravidla 800 až 1300 m).

Aby sme neboli neobjektívni, aj v našej legislatíve je uvedená povinnosť ŠOP SR vykonať opatrenia v ochrannom pásme (max. však do 100 m) v prípade, ak orgán štátnej správy životného prostredia neumožní spracovať kalamitu v území s 5. stupňom ochrany. Tento systém je však nepružný, neoperatívny a navyše v absolútne nepostačujúcom rozsahu ochranného pásma. ŠOP SR, spravidla, len ex post preplatí časť finančných prostriedkov (ak preplatí), reálne vynaložených na realizáciu ochranných opatrení. Zvyšok opatrení vykonávaných v plnej šírke potrebných opatrení znáša užívateľ z vlastných nákladov.

Práve tu tkvie podstata enormného rozšírenia škodcov do väčšiny smrekových lesoch na Slovensku. Situácia je taká dramatická, že pri najväčšom úsilí pri využití všetkých disponibilných prostriedkov užívateľov pozemkov (vyjmúc chémiu), dnes už nie sú schopní efektívne zastaviť šírenie podkôrneho škodcu. Opatreniami si len kupujeme čas, ktorý dávame zdravým stromom na to, aby sme predĺžili ich život a na druhej strane čas pre potrebnú revitalizáciu poškodených území. Vykonávať tieto opatrenia musia vlastníci lesov nielen z dôvodu legislatívnych povinností, ale aj z reálnej potreby ochrániť ostatné slovenské lesy (hospodárske), nakoľko nie celé územie SR sú chránené územia.

Tabuľka 2: Národné parky Slovenska zaberajú v porovnaní s geograficky blízkymi krajinami omnoho významnejšiu časť územia – až 7,5 %. Zdroj: IEP, Ako fungujú NP v Európe, apríl 2020

Aj preto je životne dôležité a pre férovosť diskusie nevyhnutné pripomenúť predbežnú analýzu socio-ekonomických dopadov predpokladaného legislatívneho zámeru tak, ako ho spracovalo Národné lesnícke centrum, inštitúcia na to povolaná:

• zníženie disponibilnej ťažby dreva v len na kmeňových štátnych pozemkoch, ak sa vyhlási 50 % bezzásahovosť o 400 tis. m³, aj s podielmi štátnych pozemkov v spoločných nehnuteľnostiach o 495 tis. m³, po roku 2030 (75 % bezzásahových zón) ďalších 211 tis. m³ dreva, spolu 706 tis. m³ dreva.
• zníženie ťažby o 400 tis. m³ s dopadom na drevospracujúci priemysel v nezamestnanosti cca 1460 ľudí (o tom sa zatiaľ nikde verejne nehovorilo) s výpadkom verejných financií (odvody, dane) 15 mil. €
• zníženie zamestnanosti v lesnom hospodárstve o 225 THZ, 132 v kategórii R a 568 dodávateľov prác v lesníckych činnostiach, spolu 925 ľudí s výpadkom verejných financií (odvody, dane) 7,5 mil. €. Prevzatie zamestnancov je len deklarované, nie garantované, načo by im boli zamestnanci ústredí 4 zanikajúcich závodov a 9 lesných správ?
• výpadok daní z nehnuteľností (po zohľadnení súčasnej výmery ochranných lesov a lesov osobitného určenia) možno očakávať na úrovni -977 tis. € ročne a výpadok podielových daní na úrovni -965 tis. € ročne.

(Zdroj: Analýzy dopadov prevodu š. p. LESY SR Banská Bystrica)

Nuž a ŠOP SR uvádza nasledovné údaje, ako dopady aplikácie novely zákona:

• Prebratie zamestnancov od LESY SR, š.p. – 204 THZ, 164 R (len odhad). Rozdiel oproti analýze LESY SR, š.p. je 557 ľudí menej, najmä dodávateľov prác, ktorých vo svojich analýzach MŽP nikde neuvádza, len verbálne deklaruje.
• Údaje o dopade na zamestnanosť v drevospracujúcom priemysle ŠOP SR nerieši, pritom ide o úbytok 1460 pracovných miest.
• V uvedenom materiáli sa údaj o znížení ťažby dreva neuvádza. Na diskusiách sa zmieňovali o tom, že sa ťažba zníži o 50 tis. m³, a to bez akýchkoľvek analýz. Analýza LESY SR, š.p. dopadu zníženia ťažby dreva vychádza z platných programov starostlivosti o lesy, ktoré boli schválené aj so zapracovanými požiadavkami ŠOP SR a dnes obmedzujú ťažby – lebo hlucháň… Rozdiel oproti tvrdeniam ŠOP SR je zvýšenie výpadku ťažby dreva do roku 2025 o 350 tis. m³ a do roku 2030 až o 650 tis. m³.

(Zdroj: Národné parky a ich budúcnosť, MŽP SR a ŠOP SR, máj 2021)

Zdá sa, že matematická úloha z úvodu zostáva stále nevyriešená. Počúvajme sa už konečne!