Slovenčina
Slovensko si pripomína Rok Ľudovíta Štúra (200. výročie narodenia). Spomedzi množstva kultúrnych a spoločenských podujatí vyniká významný počin ľudového rezbára Jaroslava Velčického z Uhrovca.
Až do roku 1984 nemal rezbár Jaroslav Velčický ani potuchy o tomto nádhernom remesle. V tom roku bol obeťou banského nešťastia v Ostrave a prišiel o ruku. Lekári to označili ako smrteľný úraz a zavolali manželku, aby sa s ním rozlúčila. Za štyri dni už spieval a vracal sa do života. Vykonával všetky práce pri stavbe zničeného rodinného domu.
Očarilo ho rezbárstvo. Drevo potreboval mať počas práce pevne uchytené, a tak si kúpil sústruh na drevo. Trvalo mu 10 rokov, pokiaľ zvládol bezproblémové upnutie materiálu. Sám si preštudoval rôzne technológie, aby dokázal vytvoriť pozoruhodné diela. Doteraz vyrobil viac ako 350 reliéfov. Zúčastnil sa množstva výstav v Európe, Austrálii, Japonsku, Indii. Unikátne plastiky sú aj v prezidentskom paláci v Bratislave a na viacerých miestach vo svete.
Pred desiatimi rokmi dokončil 2-metrový reliéf Ľudovíta Štúra, vyrezaný z 300-ročnej lipy. Rád stvárňuje svojich rodákov Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Tie najkrajšie daroval Domu kultúry v Uhrovci. Popri práci stíha aj vyučovať o umeleckom tvárnení dreva a vedie krúžok detských rezbárov na ZŠ v Uhrovci.
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Na zámku grófa Zaya získal prvé vedomosti a pracovné zručnosti. S vtedajším majiteľom Imrichom Zayom sa rozprával iba po nemecky. Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave a germanistiky v Jene vstúpil do politického života: bol poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen, spolu s evanjelickými vzdelancami (Hurban, Hodža) sa stal kodifikátorom slovenského jazyka, účastníkom revolučného povstania 1848-49, patril k zakladateľom Slovenskej národnej rady, patrí k priekopníkom slovenského novinárstva.
Foto: TASR
