Slovenčina
Priemerný Slovák použije až 55 % výdavkov na základné potreby. V rámci EÚ sú Slováci národom, ktorý na bývanie, energie, jedlo, nápoje a cigarety dáva najvyššiu časť výdavkov. Dáta Eurostatu z roku 2021 ukázali, že priemerný Slovák použije až 55 % výdavkov na zaobstaranie týchto potrieb. Je to suverénne najviac zo všetkých krajín. Európsky priemer je pritom o dvanásť percentuálnych bodov nižší. (Zdroj: Trend)
Počet Slovákov s digitálnymi zručnosťami je nízky. Aj napriek tomu, že sa na IT trhu rozvíja niekoľko úspešných firiem, stále patríme medzi krajiny s najväčším ohrozením pracovných miest automatizáciou. Podľa prieskumu je slovenský index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022 pod priemerom EÚ. (Zdroj: Trend)
Námorná doprava trpí nízkym dopytom po kapacitách. Nedostatok prepravných kapacít na hlavných námorných obchodných trasách je z dôvodu ekonomickej stagnácie minulosťou. Navyše postupne prichádzajú na trh nové veľkokapacitné lode, ktoré boli objednané pred pandémiou Covidu19. Na druhej strane biznis ohrozuje prudký pokles dopytu. Objem prepravovaného tovaru od januára postupne klesá. Týka sa to hlavne bežného spotrebného tovaru a stavebných materiálov. Menšie sú poklesy v automobilovom sektore. (Zdroj: Trend)
Východ SR získal ďalšieho významného investora. Na východ Slovenska prichádza ďalší významný investor. Výrobca zásobníkov teplej vody z nehrdzavejúcej ocele DEJONG plánuje v Prešove postaviť svoj nový závod. Ten by mal priniesť 500 nových pracovných miest a uspokojiť rastúci dopyt zásobníkov teplej vody v celej Európe. (Zdroj: SITA)
Náklady na dlh do roku 2027 výrazne vzrastú. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva v najbližších rokoch prudký rast nákladov na obsluhu verejného dlhu, a to aj pri ročnej konsolidácii na úrovni 0,5 % HDP. Zatiaľ čo tento rok vynaloží SR na splátky úrokov 1,2 mld. €, v roku 2027 to môže byť až 2,5 mld. €. (Zdroj: Denník N)
Dôvera v slovenskú ekonomiku sa medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi v novembri 2023 medzimesačne zvýšila. Pri raste o 4,3 bodu dosiahol sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu úroveň 95,9. V porovnaní s minulým rokom bola ekonomická nálada priaznivejšia o 8,3 bodu. (Zdroj: ŠÚ SR)
Ikea v uplynulom roku päťnásobne zvýšila zisk. Švédsky nábytkársky gigant Ikea v uplynulom finančnom roku výrazne zvýšil svoje tržby a jeho zisk vzrástol až päťnásobne. Čistý zisk vo finančnom roku 2022/2023, ktorý skončil v auguste, dosiahol 1,5 mld. €. Oznámila to holdingová spoločnosť Ingka, ktorá prevádzkuje väčšinu obchodov Ikey a tvorí viac ako 90 % jej celkových tržieb. (Zdroj: AFP)
Bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) a taliansky expremiér Mario Draghi má veľké obavy o budúcnosť Európskej únie (EÚ). Riešenie vidí v jej premene na jednotný štát. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. EÚ sa nachádza v kritickej chvíli, jej predchádzajúci model rastu sa rozpadol, povedal Draghi v stredu (29. 11.) na knižnej prezentácii v Ríme. “Musíme vymyslieť nový druh rastu, ale na to sa musíme stať jednotným štátom. Európsky trh je príliš malý, je tu veľa trhov, a preto sa malé spoločnosti, ktoré začínajú v Európe, často hneď, ako začnú rásť, presúvajú do USA, alebo skončia,” vysvetlil Draghi. EÚ podľa neho urobila “kolosálnu chybu” v 90. rokoch minulého storočia, keď nezmenila pravidlá svojho fungovania a všetko zostalo po starom ako v čase, keď ju ešte tvorilo dvanásť členských štátov. “Všetko v Európe je príliš roztrieštené. Dokonca aj veľmi jednoduché veci – a dokonca aj regulácia vnútorného trhu je roztrieštená,” kritizoval Draghi. Ako príklad spomenul farmaceutický trh, pričom poukázal na to, že v USA existuje jediný regulačný orgán a v Únii ich je 27, rovnako ako členských štátov. Európa trpí “paralýzou rozhodovania”, sťažoval sa bývalý šéf ECB, ktorý bol od februára 2021 do októbra 2022 predsedom talianskej vlády. Túto paralýzu podľa neho ešte zhoršili nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa uskutočnia na jar budúceho roka. “Najdôležitejšie je teraz zistiť, ako môžeme vytvoriť európske fondy na financovanie obrany a boja proti zmene klímy. Potom potrebujeme koordinovanú zahraničnú politiku, pretože hoci sa ministri zahraničných vecí stretávajú, nie sú v zhode. Musíme sa zamyslieť nad väčšou politickou integráciou, nad skutočným Európskym parlamentom,” zdôraznil 76-ročný politik. (Zdroj: TASR)
Mimoriadna výzva Obnov dom je spustená. Alokáciu výzvy zvýšili z pôvodných 15 mil. € na 27 mil. €. Majitelia rodinných domov zasiahnutých zemetrasením a krupobitím tak môžu od piatka 08.12.2023 požiadať o finančný príspevok na rekonštrukciu. (Zdroj: Trend)
Pokles aktivity vo výrobnom sektore eurozóny sa v novembri spomalil viac, ako naznačoval rýchly odhad. Podľa konečných údajov S&P Global index nákupných manažérov z výrobného sektora eurozóny, po očistení od sezónnych vplyvov sa v novembri 2023 zvýšil na 44,2 bodu z októbrových 43,1 bodu. (Zdroj: Reuters)
Eurozóna nad infláciou nevyhrala. Inflácia v eurozóne sa bude zmierňovať aj v nasledujúcich mesiacoch, tempo jej spomaľovania však bude slabšie. Miera inflácie v eurozóne sa v novembri spomalila na 2,4 % z októbrovej úrovne 2,9 %. Zmiernila sa tak tretí mesiac po sebe, pričom údaje prekvapili ekonómov, ktorí počítali so spomalením inflácie na 2,7 %. (Zdroj: Reuters)
Česká ekonomika v 3. štvrťroku 2023 klesla, prvýkrát od začiatku roka 2021 a viac, ako naznačil rýchly odhad. Podľa druhého odhadu Českého štatistického úradu sa HDP Česka za tri mesiace do konca septembra 2022 znížil o 0,5 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku, keď medzi kvartálne vzrástol o 0,5 %. Bol to jeho prvý pokles od 1. štvrťroka 2021. (Zdroj: Trend)
Maďarská ekonomika v 3. štvrťroku 2023 medziročne klesla, už tretí kvartál po sebe. Podľa najnovších štatistík sa HDP Maďarska za tri mesiace do konca septembra 2023 znížil medziročne o 0,4 % po poklese o 2,4 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. (Zdroj: TASR)
