Slovenčina
Hovoríme o ňom často. A často aj bez toho, aby sme o ňom čokoľvek vedeli. Napriek tomu nás obklopuje. Milosrdný k našim (ne)vedomostiam. Vzniká nenápadne, akoby mimovoľne a práve v jeho ľahkosti sa skrýva to povestné čaro. Nemôže ho vidieť každý, napriek tomu, že každý s ním prichádza do styku. Jeho vznik je dopriaty len niektorým z nás (nie más), a aj medzi mini je veľa povolaných a málo vyvolených. Reč je o dizajne. Preto som sa vybral za jedným z tých, ktorí o dizajne nielen niečo vedia, ale ho aj „vyučujú“ – skôr: pomáhajú sa jeho budúcim tvorcom pomôcť sa zorientovať. V dizajne i sebe.
Stojí na čele Katedry dizajnu nábytku a interiéru (KDNI) na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Doc. akad. soch. René Baďura, ktorý sa v mene katedry snaží jej pôsobenie (citát): „špecifikovať v oblasti dizajnu nábytku a dizajnu interiéru. Zameriava sa na výskum nových zákonitostí a vzťahov v oblasti tvorby obytného prostredia a ich aplikáciu v dizajne nábytku a interiérových prvkov, optimalizáciu obytného prostredia pre hendikepovaných – nové koncepcie dizajnu nábytkových prvkov, generovanie špecifických vlastností dreva do novej kvality dizajnu obytného prostredia a výskum historických aspektov nábytkovej a interiérovej tvorby. Ponúkame študijné témy orientované na problematiku vzťahu prvku a prostredia, v ktorom je prvok alokovaný. Interpretácia vzniknutých vzťahov a ich ďalšia transformácia. Tvorba dizajnu, prvku alebo prvkov a ich koreláciou vytváranie vzťahov priestoru resp. prostredia s jedinečnou hodnotou, emóciou, estetikou a pod.“ (koniec citátu) – toľko sa dočíta návštevník oficiálnej stránky katedry.
Keď si to rozmeníme na drobné, je treba sa pýtať na pôvod toho, prečo sa dizajn stal súčasťou nielen našich životov, ale aj súčasťou Drevárskej fakulty.
DM: Ako sa akademický sochár, ako v tvojom prípade, dostane k dizajnu? Keď som nad tým rozmýšľal, tak som dospel k môjmu laickému vysvetleniu. Dizajn je pre mňa, ako laika, pekné a účelné spracovanie nejakého materiálu, ktoré má byť aj užitočné. Čiže ten materiál a jeho spracovanie sa mi spája so sochárstvom. Alebo sa mýlim?
R. B.: V zásade sa mýliš, ale myslím to v dobrom. Ideš na to správne, pretože naozaj ide o hmotu a priestor. Ja ale nie som sochár v tom pravom slova zmysle, pretože v mojich časoch sa dizajn volal Priemyselné tvarovanie no a na vysokej škole sa vtedy udeľovali iba tituly akademický maliar, akademický sochár a akademický architekt. Čiže všetky „priestorové disciplíny“ – a na to si išiel dobre – skončili ako akademickí sochári. Do roku 1989 všetci dizajnéri boli ako sochári a ja to označenie mám veľmi rád, lebo, ako si na začiatku naznačil, skoro každý dizajn môže byť peknou sochou. Samozrejme nie v tom doslovnom význame, že je to objekt, na ktorý sa dívame, že z neho máme estetický zážitok, ale vždy musí byť spojený s funkciou,…
