Slovenčina
Drevorezba je charakterizovaná ako rozšírená ľudová ozdobná technika, pri ktorej sa výraznejšie narušuje povrch dreva nožom alebo dlátom za vzniku odpadu vo forme triesok. Jej jednoduchý technologický princíp výraznou mierou prispel k bohatstvu foriem nielen ľudového nábytku, ale i pracovných predmetov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou prirodzeného životného prostredia dedinského človeka.
V príspevku je prezentovaná na konkrétnom príklade praslice z Liptovskej Lúžnej. Definuje jej význam v technologickom procese spracovania ľanu a výroby plátna, vysvetľuje symboliku rezbárskych detailov a popisuje materiál a konštrukciu praslice. Jeho obsah je doplnený o príklady aplikácií drevorezby v nábytku a ďalších prvkoch ľudového interiéru z iných regiónov Slovenska.
Praslica z Liptovskej Lúžnej
Liptovská Lúžna je obec nachádzajúca sa na dolnom Liptove v malebnom prostredí Nízkych Tatier. Bola založená 5. augusta 1670 Štefanom Thökölym ml., hlavným županom Oravskej župy a držiteľom hradu Likava, ktorý nechal pôvodnú pustú lúžňanskú dolinu osídliť kolonistami z Oravy. Živili sa obrábaním pôdy a pastierstvom. Svojimi schopnosťami, pracovitosťou dokázali aj v tomto horskom prostredí prosperovať a zanechať jedinečný kultúrny odkaz v oblasti architektúry, kultúry odievania a ľudovej slovesnosti.
Súčasťou ich jednoduchých funkčne zariadených interiérov sa okrem základných typov nábytku na spanie, sedenie, stolovanie a ukladanie vecí stávali aj technologické zariadenia na spracovanie ľanu, ovčej vlny,… Bolo to hlavne v zimných mesiacoch, keď sa nepracovalo na poli. V interiéroch sa priadli ľanové nite, tkalo sa plátno, koberce,… Takým technologickým nástrojom bola aj praslica, ktorá je v príspevku analyzovaná. Slúžila na upevnenie kúdele (spracovaných ľanových vlákien, ovčej vlny) pri jej spriadaní do nití.
Jej príbeh sa začal v roku 1935, kedy bola zhotovená zručným a esteticky cítiacim mládencom a podarovaná 15 ročnej dievčine Kataríne Chlepkovej na tzv. priadkach. Boli to pravidelné stretnutia dievčat, ktoré trvali od novembra do jari obvykle po fašiangy. Na celú dobu si prenajali jeden dom, v ktorom sa stretávali, priadli nite z ľanu, ale i vzájomne spoznávali s chlapcami. Tí ich mohli navštevovať v utorok, štvrtok a posledný deň v týždni. Osobitne v takýchto skupinách priadli aj ženy, ktoré sa striedavo navštevovali.
Zdobenie praslice
Zhotoviteľ pri tvorbe praslice prejavil nielen svoju technickú zručnosť a znalosť materiálov, ale i zmysel pre krásu, kompozíciu a rezbársky cit. Najjednoduchším nástrojom, ktorý bol vo výbave každého dedinského chlapa a chlapca – vreckovým nožíkom, dokázal vytvoriť artefakt, ktorý nezaujal len mladé dievča, ktorému ho daroval, ale vzbudzoval a vzbudzuje obdiv dodnes. Základný symbolický znak, ktorý je na praslici vo forme srdca, (obr. 2, 3a, 3b) je odkazom lásky pre obdarované dievča. Iniciály vo vnútri srdca na spodnej viditeľnej časti jednoznačne hovoria, komu je darovaná a komu bude patriť. Veľmi obľúbeným motívom nielen v rezbárstve, ale i ďalších ozdobných technikách bol „kvet lásky“. Objavuje sa aj na praslici v dvoch štylizáciách (4-lupeňový a 8-lupeňový), ktoré sú dokomponované vruborezom (obr. 3c, 3d). Pre vruborez sú charakteristické trojuholníkové klinové zárezy dlátom alebo nožom zoradené jeden za druhým tak, že tvoria línie. Vyskytuje sa spravidla v kombinácii s technikami plochej rezby. Ďalší znak „strom života“ (obr. 3e, 3f) je na praslici taktiež v dvoch tvarových prevedeniach. V prvom variante základnú ornamentálnu kompozíciu tvoria tri listy koruny stromu a dva plody vo forme jabĺčok, v druhom prípade jednoduchú geometrickú kompozíciu tvorí centrálna os, ku ktorej sa symetricky zbiehajú vetvy. Na praslici sa objavuje aj geometrická kompozícia diagonálne predeleného štvorca vyplneného vruborezom (obr. 3g). Čisto geometrická kompozícia vruborezom je na obr. 3h. Premyslený je i celkový koncept umiestnenia znakov na praslici. Zvislá časť praslice je členená do 17-tich na výšku praslice zdobiacich polí na každej strane jej štvorcového profilu. V jednotlivých poliach sú v rovnakej výške praslice umiestnené rovnaké znaky zo všetkých štyroch strán profilu.
Materiál a konštrukcia praslice
Konštrukčným základom praslice je bukové a javorové masívne drevo. Horizontálna časť praslice, na ktorej priadka sedela, je zhotovená z bukového dreva. Je upravená do optimálneho konštrukčného ale i ergonomického tvaru. V miestach spoja zvislej časti praslice ma zosilnenú hrúbku, ostatná časť je opracovaná do subtílneho kónicky sa zužujúceho prierezu, aby sa priadke na nej dobre sedelo. Zvislá javorová časť praslice je štvorcového prierezu na hornom konci zužujúceho sa do kruhového profilu. Navzájom sú spojené priebežným čapom a dlabom vystužené dvomi bukovými klinmi. To, že tuhosť spoja aj po viac ako 80 rokoch vykazuje vysokú kvalitu, hovorí nielen o technickej zručnosti zhotoviteľa, ale aj o tradičnom, časom overenom konštrukčnom koncepte. V hornej časti praslice je vytvorený otvorený rozčap, do ktorého je zafixovaný kovový úchyt na povrázok. Ten slúžil na uchytenie nariasenej ľanovej kúdele, ktorá bola spriadaná na kolovrátku do nití.
Drevorezba nábytku a interiérových prvkov
Táto časť príspevku je čiastočným výstupom výskumu historického nábytku zhotoveného na európskom kultúrnom území nachádzajúceho sa v slovenských zbierkach. Jeho súčasťou bol aj nábytok a interiérové prvky z historického prostredia slovenskej dediny.
Ich tvarové a funkčné riešenie záviselo od materiálovej dostupnosti, úrovne technologického vybavenia majstra a v neposlednom rade od jeho schopností, zručností a výtvarného cítenia. Jednou zo zdobiacich techník týchto majstrov bola plošná rezba a jej najjednoduchšia technologická forma vruborez. Túto techniku vidíme napr. na predných plochách dvojdverovej skrine na potraviny (obr. 6) z regiónu Šariš. Je obľúbená i na ďalších interiérových prvkoch akým bol lyžičník – odkladná polička na kuchynské náradie na varenie a jedenie (obr. 5). Najčastejšie sa uplatňovala na stropných trámoch, portáloch. Na obr. 7 je prezentované zdobenie portálu vstupných dverí zrubovej technickej stavby na výrobu rastlinného oleja z regiónu Orava.
Záver
Drevorezba ako silný výrazový prostriedok v tvorbe životného prostredia slovenskej historickej dediny je zastúpená vo všetkých regiónoch Slovenska. Z uvedeného príspevku je vidieť, že túto techniku zdobenia charakterizujú:
- jednoduchá technológia,
- premyslený štylizovaný prejav,
- dokonalá znalosť vlastností dreva.
Záverom môžeme konštatovať, že technológia ľudového zdobenia predstavuje bohatý inšpiračný zdroj aj pre súčasných dizajnérov a tvorcov nábytku a interiérových doplnkov. Je to kultúrne dedičstvo, ktoré môže podporiť kontinuitu tvorby tradičných prvkov slovenského ľudového remesla a umenia v novej transformovanej kvalite.
Autor: prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc.
Drevárska fakulta TU vo Zvolene
Kontakt: veselovsky@tuzvo.sk
Fotografie, akvarel a kresba: autor článku
