Slovenčina
Smrekové drevo vďaka jeho univerzálnej hospodárskej využiteľnosti je najžiadanejším sortimentom drevospracujúceho priemyslu nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách s vyspelým využívaním dreva. A to nielen v tých, kde sú dostupné smrekové porasty a tým aj ich ťažba. Smreková guľatina, ako aj rezivo z nej, sú významným artiklom na obchodovanie a aj export. A práve domáce zhodnocovanie dreva s vysokou pridanou hodnotou by malo byť ambicióznym cieľom pre slovenských spracovateľov dreva. Na to však treba vedieť zabezpečiť aj dostatok suroviny, ktorú možno spracovať.
A tu nastáva problém. Už niekoľko rokov badáme na Slovensku – a to nielen tam – ústup smrekových porastov a znižovanie podielu tejto dreviny v hospodárskych lesoch. Aj preto je dôležité poznať skutočný stav i predpokladaný vývoj zásob v smrekových porastoch na Slovensku. Tejto téme sa už niekoľko rokov systematicky venuje Ing. Martin Moravčík, CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene, a aj preto sme sa v Drevárskom magazíne – s jeho dovolením – bližšie pozreli na jeho príspevok, ktorý prezentoval na tradičnej konferencii Financovanie – Lesy – Drevo. Vlani to bol už 27. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie zameranej na manažment a financovanie producentov a spracovateľov dreva, ktorú organizuje Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Smrekových porastov ubúda
Vo svojej práci sa Ing. Moravčík zaoberal identifikáciou dlhodobého potenciálu pestovania lesných porastov so zastúpením smreka a pripravil (zjednodušenú) prognózu vývoja zásob smrekového dreva a jeho ťažbových možností do roku 2050. Z analýzy doterajšieho vývoja za ostatných desať rokov sa potvrdilo zníženie plošného zastúpenia smreka od roku 2010 o 13,2 % a zásoby smrekového dreva o 16,4 % za rovnaké obdobie. Uvedené vývojové trendy indikujú zníženie možností ťažby smrekového dreva v nasledujúcich desaťročiach. Z analýzy ťažby smrekového dreva od roku 2012 vyplynulo vysoké prekročenie objemu plánovanej ťažby o 11,3 mil. m3, t. j. každý rok v priemere viac o 1,25 mil. m3. Situáciu spôsobili kalamitné ťažby dreva, ktorých podiel na celkovej ťažbe bol v priemere 84 %.
Smrek obyčajný (SM) je naša najrozšírenejšia a hospodársky najvýznamnejšia ihličnatá drevina. Rastie v zmiešaných lesoch aj v monokultúrach až po hornú hranicu lesa vo výškach 1500 až 1550 m. n. m. V súčasnosti má SM zastúpenie v lesoch Slovenska 21,8 %. Z toho v národných parkoch až 38,5 %, t. j. dvakrát viac ako v ostatných lesoch (19,1 %). SM často poškodzujú abiotické škodlivé činitele (najmä vietor) a v prípade nedostatočnej ochrany aj biotickí škodcovia (najmä podkôrny hmyz). V dôsledku dlhodobého pôsobenia škodlivých činiteľov sa zastúpenie SM znížilo od roku 1980 o 4,6 %. SM produkuje vysoký objem kvalitnej guľatiny, ktorá patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva v SR. Smrekové drevo je všestranne využiteľné v stavebníctve, stolárstve, nábytkárstve, celulózovo-papierenskom, v chemickom priemysle a na energetické účely. Aj preto je udržanie optimálneho zastúpenia SM v lesoch Slovenska nanajvýš žiadúce.
Analýza vývoja plošného zastúpenia a zásoby smreka
Z analýzy doterajšieho vývoja (za obdobie rokov 2010–2020) sa potvrdilo zníženie zastúpenia SM od roku 2010 o 13,2 %, t. j. z približne 445 tis. ha na 385 tis. ha v roku 2020 (graf 1).
Graf 1: Vývoj plochy smreka v slovenských lesoch v období rokov 2010–2020
Zásoba SM dreva sa za rovnaké obdobie znížila o 16,4 %, z približne 137 mil. m3 na súčasných 115 mil. m3 (graf 2). Podľa Ing. Moravčíka je zastúpenie SM vo vekových stupňoch nerovnomerné s každoročne klesajúcim zastúpením v starších 61–110 ročných porastoch (vekové stupne 7–11) a s približne vyrovnaným zastúpením v najstarších porastoch nad 111 rokov (vekové stupne 12–15+). Zastúpenie SM sa zvyšuje najmä v mladších vekových stupňoch 1, 2, 5 a 6. Približne rovnaké trendy vo vekových stupňoch možno pozorovať aj vo vývoji zásob SM dreva. Uvedené vývojové trendy plošného zastúpenia a zásoby SM s výrazným poklesom v stredných a starších vekových stupňoch indikujú zníženie možností ťažby SM dreva v nasledujúcich desaťročiach.
Graf 2: Vývoj zásoby smreka v slovenských lesoch v období rokov 2010–2020
Z analýzy ťažby SM dreva od roku 2012 vyplýva každoročné vysoké prekračovanie objemu ročnej plánovanej ťažby (graf 3). Za uvedených deväť rokov sa vyťažilo o 11,3 mil. m3 viac oproti plánovanej ťažbe, t. j. každý rok v priemere viac o 1,25 mil. m3.
Graf 3: Porovnanie plánovanej a skutočnej (úmyselnej a náhodnej) ťažby smrekového dreva v období rokov 2010–2020
Ako ukazuje štatistika a čísla (graf 4) viac sa ťažilo predovšetkým vďaka náhodným (kalamitným) ťažbám dreva, ktorých podiel na celkovej ťažbe bol v priemere 84 %. Úmyselnými výchovnými a obnovnými ťažbami sa priemerne ročne vyťažilo len necelých 650 tis. m3. Z týchto dát vyplýva, že priemerné ročné ťažbové percentá, t. j. percentá odčerpania zásoby smrekového dreva z lesných porastov pri skutočnej ťažbe, ako aj plánované ťažbové percentá, boli najmä v 5–9. vekom stupni kvôli náhodným ťažbám vysoko prekročené.
Graf 4: Objem ťažieb smrekového dreva od roku 2012 do roku 2020
Prognóza vývoja zásoby a ťažby smrekového dreva do roku 2050
Pri svojej prognóze vychádzal Ing. Moravčík z dvoch alternatív. Pri alternatíve A predpokladá, že kvôli klimatickej zmene a obmedzovaniu bežného hospodárenia bude pokračovať doterajší rozsah poškodzovania SM. A to predovšetkým pôsobením škodlivých činiteľov približne v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcom decéniu. V tomto prípade by došlo k výraznému zníženiu zásob smrekového dreva zo súčasných 114,8 mil. m3 na 86,9 mil. m3 (o 24 %) v roku 2030 a na 74,3 mil. m3 (o 36 %) v roku 2040.
V prípade alternatívy B, pri ktorej vychádzal Ing. Moravčík z predpokladu, že predpokladaná ťažba dreva bude zodpovedajúca objemu plánovanej ťažby a z nej vyplývajúcich ťažbových percent, by bol pokles zásob dreva miernejší, a to o 10,6 % (na 102,6 mil. m3) za prvé, resp. o 15,5 % (na 96,9 mil. m3) za druhé decénium (graf 5).
Graf 5: Porovnanie prognózy vývoja zásob smreka pri alternatívach A a B
Desaťročná ťažba SM dreva by sa v prípade alternatívy A v rokoch 2021–2030 realizovala v objeme 42,6 mil. m3, potom by klesla na 32,0 mil. m3 v rokoch 2031 –2040 a na 25,7 mil. m3 v rokoch 2041 –2050. V prípade alternatívy B by bol objem ťažby smrekového dreva v nasledujúcich troch decéniách nižší: 29,3 mil. m3, 26,0 mil. m3 a 23,8 mil. m3 (graf 6).
Graf 6: Porovnanie prognózy vývoja ťažby smreka pri alternatívach A a B
Odporúčania
Ing. Moravčík ponúkol svoje odporúčania, v ktorých konštatuje, že z hľadiska udržateľnosti dreviny SM v lesných porastoch sa na prvý pohľad javí ako výhodnejšia alternatíva B v porovnaní s alternatívou A. Skúsenosti a prax z minulých rokov však ukazujú, že je vysoko pravdepodobné, a možno to predpokladať, aj ďalšie pôsobenie škodlivých činiteľov. Preto je alternatíva B – a teda hospodárene v lesoch len podľa plánovaných ťažieb – málo pravdepodobná. Súčasný stav a vývoj lesných porastov so zastúpením SM ukazuje, že lesné hospodárstvo nie je v súčasných podmienkach schopné dopestovať túto drevinu do jej rubnej doby, a tak efektívne zužitkovať jej produkčný objemový a kvalitatívny potenciál. O ťažbe SM dreva rozhodujú stále viac prírodné a klimatické faktory, ako aj obmedzujúce podmienky ochrany prírody, než cieľavedomé plánované opatrenia. Kvôli tomu dochádza k značným ekonomickým stratám, keďže drevo z kalamitných (asanačných) ťažieb má nižšiu kvalitu, jeho spracovanie a využitie je limitované a jeho hodnota je niekoľkonásobne nižšia oproti drevu vyťaženému úmyselnými plánovanými ťažbami. Dá sa napriek nepriaznivému stavu a prognóze ešte so smrekovými porastmi niečo robiť?
Na záver svojej prezentácie Ing. Moravčík odporúča ako nevyhnutné prijať a realizovať účinné opatrenia na zásadnú zmenu manažmentu SM porastov využiteľných na produkciu dreva. V územiach s pôvodným zastúpením smreka možno v dlhodobej prognóze uvažovať so smerovaním k prírode blízkemu obhospodarovaniu SM porastov s diverzifikovanou štruktúrou a obvykle v zmesi s inými drevinami. Na ostatných plochách súčasných porastov s prevahou SM treba manažment smerovať k zlepšeniu využitia ich produkčného potenciálu (t. j. zníženiu znehodnotenia kalamitnými udalosťami) prostredníctvom výrazného skrátenia rubných dôb, rekonštrukcie a postupného prebudovania ich štruktúry na prírode bližšie typy lesa.
Znižovanie zásoby a ťažby ekonomicky najvýhodnejšieho SM dreva v nadchádzajúcich decéniách bude mať negatívne dopady na ekonomiku obhospodarovateľov lesa. Tieto dopady sa prehĺbia ešte výraznejšie v prípade implementácie Envirostratégie 2030 (Zelenšie Slovensko), podľa ktorej by sa mala zvýšiť plocha bezzásahových území (5. stupňa ochrany (SO)) v národných parkoch na 50 % do roku 2025 a na 75 % do roku 2030. Súčasné plošné zastúpenie dreviny SM v národných parkoch (bez 5. SO) je 101,9 tis. ha (38,5 %), t. j. dvakrát viac ako v ostatných lesoch (18,1 %) a zásoba SM dreva je 28,3 mil. m3. Ak by sa do roku 2030 presunulo do 5. (bezzásahového) SO 75 % porastovej pôdy, potom by sa jednalo (zatiaľ len ako matematický výpočet) o 76,4 tisíc ha a 21,2 mil. m3 dreviny SM.
V smrekových porastoch je vložená stáročná investícia do ich zakladania a pestovania; sú v nich tiež naakumulované vysoké zásoby oxidu uhličitého, preto by nemalo byť spoločensky akceptovateľné, aby tieto porasty (najmä v zbytočne rozsiahlych sústavách chránených území) nekontrolovane a bez využitia odumierali, čím by sa ich biomasa premieňala na skleníkové plyny. Takto nevyužitá vzácna obnoviteľná surovina môže byť vo výrobnom procese nahradená len neobnoviteľnými surovinami s oveľa väčšou uhlíkovou stopou a so všetkými negatívnymi dopadmi na zmenu klímy.
Grafy: Ing. Martin Moravčík, CSc.
