aktuality

Minister Richard Takáč: Som zástancom lepšieho využívania drevnej suroviny

Dni lesa23
Minister Richard Takáč (v strede) na Dňoch zeleného lesa 2023 v Belej pri Varíne. Foto: FB MPaRV SR
Sdílejte článek snadno se svými přáteli.

Prinášame rozhovor s novým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richardom Takáčom, ktorý bol uverejnený v decembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy.

S ministrom životného prostredia SR Tomášom Tarabom ste niekoľko dní po uvedení do funkcií na spoločnom stretnutí verejne deklarovali záujem „zakopať vojnovú sekeru“ medzi oboma rezortami a efektívne spolupracovať napríklad pri prehodnotení sústavy národných parkov podľa medzinárodných štandardov a aktívnom manažovaní populácie medveďa hnedého a vlka dravého. Ako si predstavujete konkrétne túto spoluprácu, po ktorej volá odborná verejnosť márne už niekoľko rokov?

Myslím, že verejnosť si už všimla prvé hmatateľné výsledky našej vzájomnej spolupráce s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Áno, je pravda, že týždeň po tom, ako sme sa ujali svojich funkcií, sme mali rokovanie na ministerstve a deklarovali spoluprácu, ktorá môže byť po tridsiatich rokoch štandardnou vo forme akejsi symbiózy medzi ministrom pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia. Môžem povedať, že s ministrom Tomášom Tarabom máme na gro vecí rovnaký názor a to môže účinne pomôcť celému Slovensku i nášmu vidieku, pretože Slovensko je vidiecka krajina. Naša spolupráca teda môže pomôcť poľnohospodárstvu aj lesníctvu a celkove normálnemu pohľadu na život na vidieku. Samozrejme, sme si plne vedomí, že lesníctvo aj poľnohospodárstvo na vidiek jednoducho patria.

S tým súvisí aj prehodnotenie národných parkov. Obaja tvrdíme, že všetky národné parky na Slovensku by sme mali prehodnotiť podľa medzinárodných kritérií. Až po takomto posúdení a získaní objektívnych informácií môžeme pristúpiť k zonáciám, ktoré predchádzajúca vláda cielene schvaľovala, dokonca dva či tri dni pred parlamentnými voľbami. Procesy v národných parkoch a iných chránených územiach európskeho významu treba nastavovať tak, aby sme sa správali racionálne so zdravým sedliackym rozumom a zachovali vidiecky život. Myslím, že každý chce chrániť prírodu, aj lesník či poľovník, veď ak by nebola v poriadku, tak lesník by nemal kde robiť a poľovník by nemal kde poľovať. Mali by sme prestať pozerať sa na ochranu prírody jednostranne, ako to vidíme zo strany mimovládnych organizácií a tretieho sektora.

Spomenuli ste problematiku početnosti medveďa a vlka. Myslím, že je evidentné, že sme po našom nástupe na oba rezortu už spravili spoločne napríklad v prípade vlka prvé kroky na nápravu súčasného stavu. V gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme schválili kvótu na lov vlka dravého 60 jedincov ročne. Pokiaľ mám dobré informácie, ministerstvo životného prostredia už toto opatrenie vo forme zmeny vyhlášky dostalo do legislatívneho procesu, aby bolo čo najskôr implementované do praxe. Vychádzali sme z aktuálnej početnosti populácie vlka a z toho, aké sú jeho stavy v niektorých lokalitách Slovenska. Je skutočne evidentné, že v niektorých častiach našej krajiny je vlk naozaj premnožený, čo potvrdzujú reálne dáta. Nikto z nás nechce zničiť populáciu vlka na Slovensku, pretože ročná kvóta lovu predstavuje iba jednu tretinu z ročného prírastku tejto dravej šelmy.

Či chceme alebo nechceme, medveď hnedý je u nás takisto premnožený. Sám žijem v lokalite, kde je enormná jeho početnosť a v obci, v ktorej bývam, zhodou okolností pred týždňom napadol medveď poľovníka na spoločnej poľovačke. Nemôže sa následne stať, že po tom, ako poľovník v sebaobrane na útočiaceho medveďa vystrelil, ho vypočúvala sedem hodín environmentálna polícia ako nejakého zločinca. Túto problematiku teda musíme komplexne riešiť a som veľmi rád, že s ministrom životného prostredia máme na ňu takmer totožný pohľad.

Azda najvážnejším problémom súčasného lesného hospodárstva na Slovensku sú škody spôsobené zverou na mladých lesných porastoch. V niektorých oblastiach Slovenska nadobudol také rozmery, že reálne ohrozujú pestovanie budúcich lesov. Ako vnímate túto problematiku a kde vidíte „svetielko na konci tunela“?

Súhlasím, že je to veľmi vážny problém. Riešenie vidíme v novelizácii zákona o poľovníctve, pretože jeho súčasné znenie je zastarané a neprispôsobuje sa súčasnému stavu. Budeme hu musieť novelizovať najmä z pohľadu škôd spôsobených premnoženou poľovnou zverou, ale aj v inom kontexte. Osobne som presvedčený o tom, že ak je korektný, vyvážený vzťah medzi vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov a užívateľmi poľovných revírov, tak to môže medzi nimi fungovať na prospech lesa aj poľovníctva, pretože dokážu stavy zveri dostatočne korigovať. Musíme eliminovať to, čo je v niektorých poľovných združeniach verejným tajomstvom, že vykazujú fiktívny lov holej zveri a zaujíma ich iba trofejová zver. Vieme sa pritom inšpirovať riešeniami reálneho preukazovania odlovenej zveri z iných krajín, napríklad zo susedného Maďarska. Na druhej strane bude potrebné, aby aj vlastníci a obhospodarovatelia lesov prijímali vo väčšej miere účinné opatrenia na ochranu mladých lesných porastov pred škodami zverou, napríklad budovaním oplôtkov.

Prírode blízke obhospodarovanie lesov (PBOL) má za cieľ vypestovať trvaloetážové, druhovo a vekovo pestré, stabilné a odolné lesné porasty, ktoré sa lepšie vysporiadajú s klimatickou zmenou ako smrekové monokultúry alebo porasty vekových tried. Niektorí lesníci ale upozorňujú na to, že zásady PBOL nemožno uplatňovať celoplošne, schematicky (napríklad v bučinách) a že štátna ochrana prírody neoprávnene trvá na ich uplatňovaní vo všetkých stupňoch ochrany vo veľkoplošných chránených územiach. Budete venovať pozornosť aj vhodnej implementácii zásad PBOL?

Prírode blízke obhospodarovanie lesov má svoj význam, ale podľa môjho názoru len v niektorých častiach Slovenska. Slovensko je síce malá, ale veľmi rozmanitá krajina a preto aj keby sme chceli, jednoducho nevieme všade hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Vedeniu štátneho podniku LESY SR preto budem odporúčať, aby sa maximálne venovalo prírode blízkemu hospodáreniu v lesoch, ale len tam, kde to má význam a kde je to možné. Teda v lesných porastoch, spĺňajúcich požadované kritériá, napríklad dostupnosť lesnou cestnou sieťou a rozčlenenie približovacími linkami. Musíme mať na pamäti, že les produkuje drevo ako jedinú obnoviteľnú surovinu a čím lepšie sa budeme o naše lesy starať, tým viac kvalitnej drevnej hmoty získame. Pre mňa ako ministra je osobitne dôležité, že v našich lesoch prirastá ročne viac drevnej hmoty, ako v nich každý rok vyťažíme. Preto nikto ani z mimovládnych organizácií nemôže lesníkov obviňovať z toho, že by drancovali lesy a ničili lesné porasty.

Potenciálnych predkladateľov žiadosti o poskytnutie nenávratných finančných príspevkov z výziev Pôdohospodárskej platobnej agentúry odrádza v lesnom hospodárstve zložitá administrácia celého procesu a kritériá nastavené bez konzultácií s odborníkmi z lesníckej praxe a možných prijímateľov dotácií v pestovnej a ťažbovej činnosti. Pokúsite sa túto situáciu zmeniť, máte už aj predstavu ako?

V tomto roku začal platiť nový Program rozvoja vidieka. Posledné platby pre úspešných žiadateľov o podporu z pôvodného Programu rozvoja vidieka by im mali byť uhradené v polovici roka 2025. Sme v situácii, že Pôdohospodárska platobná agentúra nemá ešte vyhodnotené projekty v hodnote 400 miliónov eur. A ostáva nám ešte 170 miliónov eur, ku ktorými do konca tohto roka budeme musieť vyhlásiť nové výzvy. Pozitívnou správou je, že pripravujeme výzvu na kúpu novej modernej lesnej techniky. Ak budeme vedieť, že bude zo strany obhospodarovateľov lesov záujem, bude k dispozícii dostatok lesnej techniky, ktorú nebude potrebné získavať cez verejné obstarávania, ale prostredníctvom existujúceho katalógu. Takže Pôdohospodárska platobná agentúra dokáže podané žiadosti o nenávratné finančné príspevky na nákup lesnej techniky rýchlo sprocesovať.

Čo sa týka žiadosti o podporu budovania lesných ciest, zalesňovania, budovania oplôtkov a podobne priznávam, že administrovanie týchto žiadostí je veľmi náročné a súhlasím s vami, že to odrádza potenciálnych žiadateľov. Výsledkom je, že do týchto otvorených výziev sa takmer nikto neprihlasuje. Problémom je, že v pôvodnom Programe rozvoja vidieka boli takto nastavené veci a my ich v ňom už nemôžeme zmeniť. Mojou úlohou ako ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je spraviť všetko preto, aby sme z pôvodného Programu rozvoja vidieka vyčerpali všetky finančné prostriedky. Ak teda bude záujem o nákup novej a modernej lesnej techniky, pokojne aj navýšime disponibilný balík finančných prostriedkov v tejto výzve, aby sme tak prispeli ku kvalitnejšiemu obhospodarovaniu našich lesov.

Drevo je jedinou obnoviteľnou surovinou, ktorej význam narastá aj v súvislosti so snahou nahradiť plasty materiálmi vyrobenými na báze dreva. V protiklade s týmto trendom ochrancovia prírody príkazmi, zákazmi a obmedzeniami spôsobujú znehodnocovanie miliónov kubíkov kvalitnej drevnej hmoty v mene bezzásahu, ničnerobenia a samovývoja. Ako vnímate tento vážny a principiálny rozpor?

Ako som už povedal, rovnaký a spoločný pohľad ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministra životného prostredia má vplyv aj na vnímanie tohto problému. Som zástancom toho, aby sme na Slovensku vo väčšej miere využívali potenciál drevnej suroviny. Ak mi to umožní naša legislatíva a Európska komisia v Bruseli výzvami v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, viem si predstaviť a bral by som všetkými desiatimi, aby sme významne podporili spracovateľov dreva na Slovensku. Chceme vytvoriť podmienky na to, aby drevo vyťažené na Slovensku bolo u nás aj spracované a zhodnotené. Myslím, že to je úlohou nášho ministerstva – dosiahnuť, aby naše drevo ostalo na Slovensku a výrobky z dreva boli slovenské. Aby sme sami dokázali dať drevu pridanú hodnotu, aby v drevospracujúcom priemysle pracovalo viac ľudí a mal vyšší podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu.

Aj v rámci fungovania štátneho podniku LESY SR mám záujem na tom, aby boli vzťahy v sektore nastavené transparentne a aby domáci spracovatelia dreva netrpeli nedostatkom drevnej hmoty. Máme tu napríklad človeka, ktorý zamestnáva 80 ľudí a vyrábané dubové sudy vyváža do Francúzska. Zo štátnych lesov ale dostáva iba malú časť z objemu dreva, ktoré potrebuje. To nemôže takto pokračovať, veď tento človek zamestnáva ľudí a prezentuje Slovensko kvalitnými výrobkami v zahraničí. My by sme mali takýchto ľudí na rukách nosiť, a nie im hádzať polená pod nohy.

Jednou z téz Programového vyhlásenia vlády je aj deklarovaný zámer Vlády SR obmedziť vývoz drevnej hmoty zo Slovenska. V prostredí voľného trhu a obchodu v rámci štátov Európskej únie je to zámer, ktorý sa dá ťažko realizovať obchodnými obmedzeniami. Aké nástroje chcete využiť?

Všetky, ktoré nájdem a ktoré mi legislatíva umožní využiť. Za podstatné teraz považujem, že chceme do toho ísť. Je to náš cieľ a bude na tíme kompetentných ľudí na agrorezorte a v štátnom podniku LESY SR, ktorí vedia, že pre mňa slovné spojenie „nedá sa“ neexistuje. Vždy sa dá, keď sa chce, treba hľadať cesty a riešenia. Verím, že sa nám to podarí. Sme si totiž vedomí toho, že dôvodom vývozu dreva zo Slovenska je nízka pridaná hodnota produkcie drevospracujúceho priemyslu, spôsobená tým, že spracovatelia dreva nemajú istotu v tuzemských dodávkach dreva. Ročný kontrakt im jednoducho neumožňuje investovať do moderných technológií, pretože ich návratnosť je 5–10 rokov. Takže toto by mohol byť ten správny nástroj na zníženie vývozu drevnej hmoty zo Slovenska – podpora pridanej hodnoty a využitie moderných technológií pri spracovaní a zhodnocovaní dreva.

Ďakujeme za rozhovor.

Otázky kládli: Peter Gogola, Peter Zemaník a Jozef Marko

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.
cs_CZČeština