dřevoservis

Drevená strategická zmena?

Drevoservis
Aby drevo a výrobky na báze dreva mohli dlhodobo zohrávať dôležitú úlohu v stratégii biohospodárstva krajiny, je potrebná dôsledná premena lesov na klimaticky stabilné zmiešané lesy. Ilustračné foto: Internet
ohra_728x90px
ohra_350x90px
ohra_728x90px
Sdílejte článek snadno se svými přáteli.

Pre osvieženie pamäti si dovolím pripomenúť niekoľko aspektov z prezentácie Ing. Martina Moravčíka z Národného lesníckeho centra vo Zvolene o prognóze vývoja zásoby a ťažby smrekového dreva do roku 2050 (pozri eDM 1-2/2022). Tie jednoznačne preukazujú už roky tušený a teraz potvrdený fakt, že smrekovej dreviny, ktorá by bola vhodná na spracovanie, na Slovensku ubúda. Príčin je niekoľko a nie sú predmetom tohto pokusu o zamyslenie sa nad tým, či a čím sa smrek dá nahradiť.

Z analýzy doterajšieho vývoja (za obdobie rokov 2010–2020) sa potvrdilo zníženie zastúpenia SM od roku 2010 o 13,2 %, t. j. z približne 445 tis. ha na 385 tis. ha v roku 2020 (graf 1).

Drevoservis_Smrek

Graf 1: Vývoj plochy smreka v slovenských lesoch v období rokov 2010–2020

Zásoba SM dreva sa za rovnaké obdobie znížila o 16,4 %, z približne 137 mil. m3 na súčasných 115 mil. m3 (graf 2).

Drevoservis_Smrek

Graf 2: Vývoj zásoby smreka v slovenských lesoch v období rokov 2010–2020

Zastúpenie SM vo vekových stupňoch je nerovnomerné s každoročne klesajúcim zastúpením v starších 61 až 110 ročných porastoch (vekové stupne 7–11) a s približne vyrovnaným zastúpením v najstarších porastoch nad 111 rokov (vekové stupne 12–15+). Zastúpenie SM sa zvyšuje najmä v mladších vekových stupňoch 1, 2, 5 a 6. Približne rovnaké trendy vo vekových stupňoch možno pozorovať aj vo vývoji zásob SM dreva. Uvedené vývojové trendy plošného zastúpenia a zásoby SM s výrazným poklesom v stredných a starších vekových stupňoch indikujú zníženie možností ťažby SM dreva v nasledujúcich desaťročiach.

Z analýzy ťažby SM dreva od roku 2012 vyplýva každoročné vysoké prekračovanie objemu ročnej plánovanej ťažby (graf 3).

Drevoservis_Smrek

Graf 3: Porovnanie plánovanej a skutočnej (úmyselnej a náhodnej) ťažby smrekového dreva v období rokov 2010–2020

Za uvedených deväť rokov sa vyťažilo o 11,3 mil. m3 viac oproti plánovanej ťažbe, t. j. každý rok v priemere viac o 1,25 mil. m3. Uvedené preťažby (graf 4) boli spôsobené náhodnými (kalamitnými) ťažbami dreva, ktorých podiel na celkovej ťažbe bol v priemere 84 %. Úmyselnými výchovnými a obnovnými ťažbami sa priemerne ročne vyťažilo len necelých 650 tis. m3. Najvyššie priemerné ročné preťažby boli v stredných vekových stupňoch 5–9, t. j. v lesných porastoch 41–90 ročných, z toho najviac vo 8. vekovom stupni 369 tis. m3 a v 7. vekovom stupni 302 tis. m3.

Drevoservis_Smrek

Graf 4: Objem ťažieb smrekového dreva od roku 2012 do roku 2020

A čo s tým?

Evidentne sa tento problém netýka len Slovenska, ale aj iné drevárske európske veľmoci sa nad podobnými aspektami zamýšľajú. Kontext sa však dramaticky mení. Kým do 24. 2. 2022 boli á priori preferované princípy prísnejšej a plošnej ochrany lesov, zvyšovanie bezzásahových území (strategické materiály Európskej únie „Fit for 55“ a „Europe forest strategy“) a prejavili sa síce v deklarovaní ušľachtilých cieľov: „Stratégia prispeje k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti biodiverzity, ako aj cieľa v podobe zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a klimatickej neutrality do roku 2050. Uznáva ústrednú a multifunkčnú úlohu lesov a príspevok lesníkov a celého lesníckeho hodnotového reťazca pri dosahovaní udržateľného a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 a pri zachovaní živých a prosperujúcich vidieckych oblastí.“ – citát zo stránky Európske komisie.

Dnes, v čase bezprostrednej agresie Ruska na Ukrajine a ohrození všetkých doteraz známych istôt, prameniacich z povojnového usporiadania sveta v 20. storočí, zrazu čelíme hospodárskej, sociálnej i energetickej kríze a hľadáme cestu, ako ju aspoň zmierniť, ak nie eliminovať. A – paradoxne – riešenie sa skrýva aj v spochybňovaní predchádzajúcich – a treba napísať, že niekedy aj oprávnených – rozhodnutí, chrániť, chrániť, chrániť… všetko a akýmkoľvek spôsobom i prostriedkami.

Ako to súvisí so smrekom?

Nuž, stačí sa pozrieť na prognózy a predikcie, ktoré hovoria o tom, že na prelome milénia (ktoré už máme za sebou) sa prelomí aj krivka percentuálneho podielu zásob ihličnatého a listnatého dreva na Slovensku. V prospech listnatého. Áno, máme ho už viac, než doteraz preferovanej ihličnatej suroviny.

Nuž, stačí sa pozrieť laickým okom do našich lesov, aby sme (zrazu) zistili, že občan (ale i združenia občanov) pod hrozbou sociálnej a energetickej chudoby, vezme sekeru na plece a zásobí sa palivovým drevom na obdobie niekoľkonásobne prekračujúce jeho osobnú potrebu. Istota je istota. A nepýta sa, či je to drevo vhodnejšie na mechanické alebo chemické spracovanie.

Nuž, stačí sa pozrieť laickým okom návštevníka našich lesov, a niekedy naďabíme na pripravené, vyťažené „gelby“ smrekového dreva na odvoznom mieste, ktoré z večera do rána zmiznú ukradnuté (údajne) cudzími kamionistami, alebo inými invazívnymi návštevníkmi.

Prípady, zatiaľ, sporadické, no zdokumentované, zverejnené ako možné ohrozenie, ktoré prichádza nenápadne a plazivo.

Príklad z Nemecka

Nedávno som v tlači zaregistroval informáciu o tom, že rastúci význam listnatého dreva sa snažia riešiť aj v Nemecku. Tak, ako by sa riešiť mal. Analýzou, návrhom riešenia, diskusiou – a riešením.

Tu je výňatok z tlačovej správy z 19. mája 2022: „V máji sa AG Rundholz (Združenie spracovateľov guľatiny) stretlo s predstaviteľmi svojich krajinských rezortných ministerstiev, aby varovalo pred narastajúcimi prekážkami v dodávkach listnatého dreva. Združenie AG Rohholz z Brandenburska žiada obrat v surovinovej politike v Nemecku. Počas tejto návštevy prezentovali názor, že mnohé píly na výrobu tvrdého dreva v Nemecku čelia stále väčším problémom v dôsledku čoraz náročnejších dodávok surovín. Niektoré z týchto problémov sú dočasného charakteru, ako napríklad viazanie pracovnej sily pri kalamite s mäkkým drevom, aby bolo možné vyťažiť menej tvrdého dreva. Okrem toho pandémia Covid-19 prispela k nedostatku personálu a napokon aj veľká časť zimy bola príliš vlhká na ťažbu dreva.

To, čo priemysel znepokojuje a ohrozuje budúcnosť spracovania listnatého dreva z dlhodobého hľadiska, sú požiadavky na väčšie zrieknutie sa využívania potenciálu listnatých lesov, napríklad v starých bukových lesoch, ako to požaduje nedávno zverejnený akčný plán na ochranu prirodzenej klímy Spolkového ministerstva životného prostredia. Výsledok sa zdá byť paradoxný: Hoci v lesoch existuje dokonca potenciál na zvýšenie trvalo udržateľného využívania a existuje silný globálny dopyt po produktoch, množstvo dostupnej suroviny neustále klesá. Priebežná správa o „Brandenburskom klimatickom pláne“ okrem iného ukazuje klesajúcu kapacitu skladovania starších zásob uhlíka a zároveň odporúča rozšírenie využívania dreva.

„Klimatický plán pre Brandenbursko má veľa dobrých prístupov, ale dôsledná implementácia si vyžaduje aj dôsledné využívanie miestnych surovín,“ komentuje generálny riaditeľ AG Rundholz Lukas Freise. Štátna tajomníčka Anja Boudonová potvrdila využívanie dreva ako udržateľnej a obnoviteľnej suroviny. Používanie regionálnych a ekologických materiálov dlhodobo chráni zdroje, znižuje emisie škodlivé pre životné prostredie, šetrí energiu a posilňuje regionálnu obehovú ekonomiku. Štátny stavebný poriadok novelizovaný vládou štátu v tejto súvislosti uvoľnil cestu pre zvýšenie podielu drevostavieb na trhu, dohodnutú v koaličnej zmluve. (Tomu sa hovorí koaličná zmluva, ktorá rieši aj rozvoj drevostavieb! – poznámka autora)

Drevo zohráva dôležitú úlohu aj ako surovina v stratégii biohospodárstva krajiny. Aby sa trvalo udržateľne zachovala základňa pre surovinu, je potrebná dôsledná premena lesa na klimaticky stabilné zmiešané lesy. Tým je dlhodobo zabezpečená funkcia lesa nielen ako hospodárskeho územia, ale aj ako zásobárne CO2 a vody. Lesné hospodárstvo na využitie obnoviteľnej suroviny drevo a ochrana prírody sa navzájom nevylučujú. Skôr je tu potrebná konštruktívna spolupráca namiesto ideologických sporov.“ (koniec citátu)

Zdá sa, že spory je naozaj potrebné urovnať, zabudnúť, odložiť a v mene budúcnosti našich lesov i drevospracujúceho priemyslu definitívne rozmýšľať o využití potenciálu slovenského dreva doma. Listnaté drevo bude čoraz dominantnejšie a určiť ho „len“ na polienka, metrovice a spáliť v kotloch – to nikam nevedie. Akurát ku krátkodobému zohriatiu si starých kostí…

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.
Značky

Nastavit odběr novinek

Please enable the javascript to submit this form

cs_CZČeština