Slovenčina
Reč bude o Banskej Štiavnici…len, aby ste vedeli. Jedno z najkrajších stredovekých banských miest na Slovensku…len, aby ste vedeli. Zapísané aj so svojimi technickými pamiatkami na zoznam svetového historického dedičstva UNESCO…len, aby ste vedeli. V Českej republike ho prirovnávajú k Českému Krumlovu, no partnerským mestom je Moravská Třebová…len, aby ste vedeli. Ročne ho navštívia desiatky tisíc turistov z celého sveta. Aby videli aj jeho sedem divov.
Drevený betlehem
Banská Štiavnica má svojich sedem divov a nie je vylúčené, že ich môže byť viac a súvisia priamo s obľúbeným mestom. Vidieť ich možno dokonca aj naživo. Sú totiž súčasťou obrovského pohyblivého dreveného betlehema, ktorý je najväčším svojho druhu na svete.
- vežové hodiny s ručičkami opačne
- pasúce sa kozy, ktoré sú uviazané o komín
- na Petra a Pavla každý rok padá sneh
- na streche domčeka je studňa
- z cesty či chodníka sa vstúpi do domu najskôr na prvé či druhé poschodie a až potom po schodoch zídeme na prízemie
- do komína spadol býk a nič sa mu nestalo
- štiavnické živé hodiny, ktoré každú štvrť hodinu z veže Nového zámku ohlasovali čas
Myšlienka na zostrojenie pohyblivého dreveného betlehemu skrsla v hlave architekta Ing. Petra Chovana, ktorého sme navštívili v súvislosti aj s jeho najnovšou „zábavkou“, o ktorej sa tiež dočítate v týchto riadkoch a súvisí s jeho milovanou Banskou Štiavnicou.
„Myšlienka vznikla presne 1. 7. 2007, keď vznikla prvá figúrka. Je to permoník, ktorý aj teraz stojí pri rumpáli. A vtedy som si povedal, že postavím krajší a väčší betlehem, než ten v Rajeckej Lesnej. Poznal som ten betlehem a chýba v ňom Banská Štiavnica, tak sme si s mojím synovcom povedali, že ho spravíme u nás a bude najväčší,“ začína svoje rozprávanie Peter Chovan.
„Rád som rezbárčil a rád si dávam pred seba dlhodobé ciele, také maratónske. Tak som sa pustil do roboty. K rezbárstvu som pričuchol už ako chlapec, a viete, keď na dedine niekto opraví, či vystrúha hrable, alebo vidly z dreva, aj to je kumšt,“ dodáva s úsmevom.
Mal aj pomocníkov, svojho synovca dvoch mladých chlapcov, ktorí sa ale neodvážili pustiť do figúrok, tak vyrezávali budovy, objekty, náradie, stroje. Celý betlehem je pohyblivý, má viac ako 21 metrov dĺžky a je na ňom umiestnených takmer tisíc postáv, ktoré sú typickými reprezentantmi Banskej Štiavnice. Betlehem vznikal sedem rokov a má byť ešte doplnený aj o tajchy, t.j. vodné nádrže z okolia Banskej Štiavnice, ktoré sú unikátnymi technickými pamiatkami, pretože pôvodne slúžili ako vodná sústava na zadržiavanie technickej vody na pohon banských vodostĺpcových strojov a na čerpanie vody z bane i dopravu baníkov na šichtu. Tie drevené budú tiež naplnené vodou a – možno – budú aj poháňať stroje. Zatiaľ betlehemské figúrky poháňa jeden stroj s kladkovým hriadeľovým mechanizmom, ktorý zabezpečuje život a pohyb dreva.
„Figúrky som strúhal aj s mojím synovcom z lipového dreva, ale na stavbu som použil aj čerešňu, alebo orech,“ vysvetľuje P. Chovan: „Pôvodne som bol majiteľom píly, tak všetci moji kamaráti, ktorí vedeli, do čoho som sa pustil, mi z času na čas doviezli potrebné kmene stromov, takže o materiál som nemal núdzu.“
Miništiavnica
Po dokončení prvej etapy prišlo akési vyhorenie a strata motivácie, ale tú rýchlo našiel v inom projekte, ktorým tiež obohatil turistické atraktivity mesta. Pustil sa do stavby zmenšeného modelu historického jadra mesta Banská Štiavnica, ktorý vychádzal z podoby, akú malo mesto pred prvou svetovou vojnou.
„Je to model v mierke 1:150 a topografia a profil krajiny a výška budov je presná na 96 %. Som architekt a bez toho vzdelania by som si na presné proporcie a umiestnenie budov, zrejme, netrúfol. Zručnosť získaš raz-dva, ale celkovú kompozíciu a skladbu, to treba vedieť. Vychádzam zo starých katastrálnych máp, pretože budovy sa vo svojich základoch nepohli, menili sa akurát fasády, detaily, strechy, nadstavby. Potom používam dobové fotografie, ktoré zachytávajú budovy, ako vtedy vyzerali,“ dodáva a pokračuje:
„Inšpiroval som sa v zahraničí, kde som videl množstvo zmenšených modelov miest, obcí, situácií. No všetko to boli tzv. nemé, tiché modely a preto som si povedal, že môjmu modelu musím pridať príbeh. Príbeh mesta, života ľudí v ňom, a tak pracujem nielen s modelmi, ale aj so svetlom a zvukmi, ktoré sú pre Banskú Štiavnicu typické. Legendárna banská klopačka, ktorá svojím klopaním zvolávala baníkov do šichty, alebo ich sprevádzala na svadbách či pohreboch – všetko má svoj zvuk. Alebo živé hodiny na Novom zámku, či zvuk hrkotajúcich kolies rebrinákov a vozov na mestskej dlažbe. Zostáva mi toho urobiť ešte veľa, napríklad vojsko či furmanov, aby aj ulice ožili. Celý model bude mať veľkosť 6 krát 5 metrov. Okrem šepsovej lepenky rôznych hrúbok používam kvalitné lepidlo na papier, orezávadlo, pravítka a ako podklad na rezanie klasické palety. Pripravujem aj časť, ktorá sa bude venovať akademickej štvrti – teda štyrom legendárnym školským budovám aj s priľahlou botanickou záhradou a chýbať nebude ani baroková Kalvária. A samozrejme aj Glanzenberg – tzv. staré mesto, kde sa robia vykopávky pôvodného osídlenia, a ktoré už neexistuje. Niečo, ako Pustý hrad pri Zvolene. Musím sa pochváliť, že každá jedna budova sa mi podarila na prvú dobrú, ako sa hovorí, nič som nemusel opravovať.“
Táto záľuba sa od betlehemu, ktorý možno nazvať skôr insitnou replikou s umiestnením historických artefaktov, líši svojou akurátnosťou a presnými detailmi a rozmermi budov v mierke 1:150. Materiál je pôvodom tiež z dreva, ak vezmeme do úvahy chemické spracovanie dreva na celulózu, z ktorej sa vyrába šepsová lepenka, ktorú kupuje v obchode s umeleckými potrebami.
Neponáhľa sa. Vie, že miništiavnica si vyžaduje maxisrdce, ktoré jej venuje v plnej miere. Aby mohol povedať, že turisti ju budú obdivovať aj do budúcnosti. Najviac ich prišlo 27 tisíc ročne. Navyše, po ničivom požiari môže povedať, že u neho sa dajú vidieť zhorené strechy v pôvodnom tvare. Ale to len, aby ste vedeli…
Mimochodom: Schemnitz – Selmecbánya – Banská Štiavnica. Tak sa mesto letiacimi vekmi volalo…len, aby ste vedeli.☺
Foto: autor
