Slovenčina
Detskú kolísku v historickom kontexte môžeme charakterizovať ako jednu z najdôležitejších častí inventára ľudských obydlí. Vznikla skôr než posteľ a jej pôvod, podmienený prírodným zákonom starostlivosti matky o svoje dieťa, siaha do predhistorického obdobia. Tvorila neoddeliteľnú súčasť aj obydlí slovenského vidieka.
Typologicky ju zaraďujeme medzi ľudový nábytok vyznačujúci sa bohatstvom foriem s vysokou národopisnou a umeleckou hodnotou, ktoré sa zvlášť prejavujú na predmetoch vytvorených pre deti.
Z bohatého zastúpenia kolísok v reálnom prostredí slovenského vidieka sa do dnešného obdobia zachovala len časť. Príspevok si kladie za cieľ predstaviť časť výskumu, ktorý v rámci projektu KEGA analyzoval tvary, materiály a konštrukcie zachovaných kolísok v slovenských zbierkach historického nábytku.
Typológia
Podľa STN 91 0000 je kolíska detská postieľka umožňujúca kývavý pohyb v smere kolmom na jej pozdĺžnu os. Patrí medzi detský nábytok, ktorý je určený na spánok a odpočívanie dieťaťa. Je používaná na položenie detí (dojčiat), kým nie sú schopné sedieť, kľaknúť si, alebo sa samy postaviť; vnútorná dĺžka lôžkovej plochy je maximálne 900 mm (STN EN 1130-01).
V kontexte s historickým vývojom tvaru a konštrukcie môžeme kolísky typologicky rozdeliť na závesné, podstavcové (stojanové) a podnožné (obr. 1).
Závesné kolísky boli jednoduchej konštrukcie, ktorá sa fixovala v interiéri na strop alebo v exteriéri o vhodnú vegetáciu. Podstavcové kolísky majú otočný korpus kolísky zavesený na pevnom (interiérové) alebo skladacom podstavci (exteriérové). Podnožné kolísky boli najpoužívanejším druhom a majú aj najväčšie zastúpenie v skúmaných expozíciách nábytku. Spolu s pevnými podstavcovými kolískami sa v interiéri používajú dodnes. Ich špecifikom je zakrivený tvar podnoží pevne spojených s korpusom kolísky, umožňujúci jej kyvný pohyb pomocou nohy matky dieťaťa.
Kinematika detských kolísok
Špecifikom detských kolísok je ich kinematický mechanizmus nakláňania korpusu v smere kolmom na jej pozdĺžnu os, ktorému sa pripisuje pohoda dieťaťa pri odpočívaní a zaspávaní. V zásade rozoznávame dva princípy nakláňania ložnej plochy korpusu postieľky voči horizontálnej rovine:
- konvexný – korpus je fixovaný kĺbovo v dvoch otočných bodoch nad kolískou – jednoduchý kyvný mechanizmus (obr. 2A)
- konkávny – korpus kolísky je zavesený v štyroch otočných bodoch na podstavci kolísky a štyroch na korpuse kolísky – dvojvahadlový kyvný mechanizmus (obr. 2B), alebo je korpus kolísky pevne spojený so zakrivenými podnožami (obr. 2C)
Tvaroslovie a konštrukcia
Závesné kolísky
Považujú sa za najstaršie typy, ktoré charakterizuje jednoduchý tvar, konštrukcia a funkčnosť. Najjednoduchšie kolísky sú plachtové (obr. 3A). Korpus kolísky tvorila tzv. trávna plachta z konopného alebo ľanového plátna štvorcového tvaru, na ktorú boli v rohoch prišité spletené povrazy z rovnakého materiálu. Tie boli uviazané o stropnú konštrukciu interiéru ľudového domu obyčajne pri posteli matky. Tá mala dieťa vo svojej blízkosti i v noci a mohla ho ležiac pokolísať a uspať. Záchytné uzly tvorili hrady stropu, drevené tyče, závesné alebo samorastlé drevené háky, kovové krúžky,… Podobne boli uchytené aj závesné kolísky s pevným korpusom. Ten bol vytvorený vo variantných riešeniach ako:
- drevený rám s plachtovou výplňou (obr. 4A)
- korpus vytvorený z oblúkovitých čiel a lieskových palíc (obr. 4B)
- prenosný korpus vypletený zo štiepaných liesok (obr. 3B)
- drevené korýtko,…
Plachtová kolíska bola využívaná aj v exteriéri. Mladé matky sa starali o svoje deti aj pri prácach na poli a plachtová kolíska vhodne uviazaná o strom v blízkosti slúžila na spanie dieťaťa.
Podstavcové kolísky
Pre podstavcové kolísky je charakteristická pevná alebo skladacia konštrukcia podstavca, na ktorú je kĺbovo zavesený korpus kolísky. V súčasnosti najčastejšie používaným typom je kolíska s pevným podstavcom, na ktorý je otočne v dvoch kĺboch zavesený korpus kolísky (obr. 5A). Ložná plocha kolísky je voči rovine podlahy naklápaná konvexne. Pri našom výskume sme objavili aj kolísku, ktorej korpus je zavesený na štyri otočné kĺby. V tomto prípade je ložná plocha voči rovine podlahy naklápaná konkávne (obr. 5B).
Kolíska s demontovateľným podstavcom, nazývaná aj poľná kolíska, bola využívaná pri práci matky dieťaťa na poli. Podstavec, ktorý mal buď tri (obr. 6B), alebo štyri nohy (obr. 6A), sa dal jednoduchým spôsobom rozložiť tak, aby sa naň dala zavesiť jednoduchá plachta, alebo spevnená rámová konštrukcia ložnej plochy kolísky. Najčastejšie používaný bol typ trojnohej kolísky. Jej základ tvorili tri silnejšie lieskové tyče v hornej časti voľne spojené povrázkom, remeňom alebo drôtom. Tie sa postavili do tvaru trojhranu, na dve palice sa priviazala trávna plachta obyčajne z konopného alebo ľanového plátna a tretia palica sa zaryla do zeme, aby sa nosná konštrukcia kolísky stabilizovala.
Podnožné kolísky
Sú najčastejšie vyskytujúcim sa typologickým druhom kolísky, ktorý sa používal v interiéroch slovenského vidieka. Na jej zhotovenie sa používalo masívne drevo z miestnych zdrojov. Korpus kolísky je pevne spojený s nosnou konštrukciou zaobleného tvaru podnoží. Kolísavý pohyb kolísky vytvárala matka dieťaťa nohou.
Záver
Kolíska ako typologický druh tvorila jednu z najdôležitejších častí inventára ľudských obydlí. Vyznačuje sa bohatstvom foriem s vysokou národopisnou a umeleckou hodnotou. Z predloženého výskumu je vidieť, že detská kolíska má svoje opodstatnenie aj v dnešnej dobe. Skúmané tvarové, kinematické a konštrukčné princípy overené časom môžu byť v mnohom inšpiratívne aj pre súčasnú nábytkovú tvorbu.
Autor: prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc.
Drevárska fakulta TU vo Zvolene
Kontakt: veselovsky@tuzvo.sk
Fotografie, kresby: autor článku
