Slovenčina
Šikovné ruky, odvaha experimentovať, remeselná zručnosť a nízke náklady. Alebo túžba obklopiť sa vecami, na ktorých je vlastná pečať práce, rukopis autora, jeho túžba po jedinečnom a neopakovateľnom kúsku. Aj s prípadnými chybičkami, nedostatkami, ktoré – často – povýši na princíp: Takto to malo byť! Tak nejak sa to začalo a takto sa to dnes rozvíja.
Slovné spojenie „urob si sám“ (skrátene „DIY“ z anglického Do It Yourself1) označuje spôsob výroby, úpravy či opravy vecí vlastnou rukou bez priamej pomoci odborníkov alebo profesionálov. Tento prístup dominoval v predindustriálnych ekonomikách a v období industrializácie bol nahradený priemyselnou výrobou. Súčasná DIY produkcia v porovnaní s nedávnou minulosťou nadobúda úplne nový rozmer vďaka digitalizácii, širokej škále dostupných materiálov, demokratizácii výrobných prostriedkov i vďaka závratnému tempu ich vývoja.
Nárast záujmu o DIY-výrobný prístup dokazuje aj množstvo DIY-manuálov zverejnených v poslednom období v popularizačných a dokonca aj vedeckých zdrojoch2. Príznačný je tiež zjednodušený prístup laikov k takmer profesionálnym výrobným možnostiam, na čom sa podpisuje digitalizácia a sociálne siete. Od počiatku nového milénia na túto situáciu postupne reaguje čoraz viac profesionálnych tvorcov.
V súčasnosti už nie je výnimočným javom, ak tvorca/realizátor/dizajnér (či už s motiváciou tvoriť osobne, alebo s ambíciou podieľať sa na úsilí rekultivovať výrobu) vyrába vlastné dizajnérske produkty a verejne ich zdieľa na digitálnych platformách ako voľne dostupné návrhy (dizajny, montážne návody či osvedčené postupy). Tento stav podnietila väčšia dostupnosť lacných malých výrobných nástrojov (napríklad aditívne technológie vrátane 3D tlačiarní) v kombinácii s možnosťou rýchleho zdieľania informácií cez internet. Hoci DIY spôsob komunikácie a realizácie diel bol pôvodne záležitosťou voľnočasového zamestnania a majstrovania, dnes už môže ísť ruka v ruke aj so serióznejšími a profesionálnejšími postupmi.
Postindustriálni vizionári v súvislosti s týmto narastajúcim trendom hovoria o globálnom navrhovaní pre lokálnu výrobu3 o „vzájomnej komunitnej výrobe (založenej na spoločenstve)“4, „osobnej výrobe“5, „priamej digitálnej výrobe“6, „ekonomike zdola nahor“7, či „zdieľanej ekonomike“8. Uvedené scenáre budúcnosti stavajú jednotlivcov do pozície, v ktorej majú, alebo môžu mať plnú kontrolu nad návrhom a výrobou svojich produktov.
DESIGN x HOBBY
Aktuálnym príspevkom v rámci tejto problematiky je aj medzinárodný výstavný projekt z akademického prostredia pod názvom DESIGN x HOBBY9 (2024), na ktorom sa podieľali mladí českí, slovenskí a poľskí dizajnéri. Kurátorský koncept (Elena Farkašová, Vít Jakubíček, Beata Ludwiczak) sa pohráva s obohacujúcou synergiou prepojenia živelnej DIY kreativity a profesionálneho dizajnérskeho prístupu. Zadanie, definované prístupom DIY v kombinácii s dizajnom a umením, prináša dôležitý aspekt, ktorým je možnosť vytvárať veci s vysokou estetickou hodnotou. A to nielen v zmysle estetických požiadaviek na samotný produkt ale aj vo vzťahu k sociálnym kritériám, kedy dobrý dizajn posilňuje „význam výrobku pre kultivovanie estetickej úrovne jednotlivca či spoločnosti.“10 Takto postavená téma výstavy má teda potenciál ovplyvniť estetickú úroveň DIY produkcie a formovať vkus amatérskych tvorcov, ktorí sa inšpirujú predstavenými produktami.
DESIGN x HOBBY na Łódź Design Festival 2024 v Poľsku prezentovala dovedna tridsiatich autorov z Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, Technickej univerzity vo Zvolene a Akademie Sztuk Pięknych im. Eugeniusza Gepperta we Wroclawiu. Priestorové riešenie expozície (Vladimír Kovařík, René Baďura) obsiahlo dvadsať projektov zastúpených produktami a originálnymi grafickými návodmi na ich zhotovenie. Foto: Vít Jakubíček
Samotné zameranie výstavy na nábytkové produkty a doplnky vytvára vzdialený odkaz na to, že historicky bol pojem „urob si sám“ použitý po prvý raz pred storočím v reakcii na industrializáciu a štandardizáciu výroby, najmä v súvislosti s nábytkom a tvorbou prvkov určených do obytného prostredia11.
Ako dôležitý moment konceptu spojenia DIY – dizajn – umenie sa ukázala príležitosť experimentovať s rôznymi materiálmi, technikami a produktami, napríklad využiť zaujímavým spôsobom komponenty z hobbymarketov určené na iné použite. Tento prístup umožnil študentom dizajnu objaviť úplné nové spôsoby tvorby, ktoré sú okrem iného aj environmentálne a sociálne korektné. Študentské projekty ukázali, že kvalitné dizajny nového nábytku môžu byť cenovo dostupné. Dobrý nápad nemusí byť drahý.
Stolička Composita, vytvorená z predmetov, ktoré sa väčšinou povaľujú niekde v kúte, ilustruje fakt, že „jednou z metód uvažovania pri formulovaní problému môže byť vytvorenie nového riešenia v rozpore s bežným očakávaním. Vyžaduje si to analyzovať zvyčajné predstavy o produkte (aké sú nemenné pravdy a čo je typické), ktoré sú všeobecne platné pre existujúce riešenia a vytvoriť antitézu týchto očakávaní (popretím poznaného, uvažovaním nad opakmi, úvahou o zmene proporcií objektu, extrémnymi predstavami…)“.12 Dizajn: Hana Šegedová, pedagóg: Júlia Kaštierová. Foto: Vít Jakubíček
Zdieľaním úplných dát širokej verejnosti prostredníctvom webu9 (návody na výrobu, definovanie komponentov, kusovník, cena) sa dostáva DESIGN x HOBBY za rámec výstavného projektu. Inšpiruje nadšených amatérov v úsilí odkloniť sa od štandardizovanej masovej výroby a reálne podporuje nekomerčnú, distribuovanú, neformálnu, miestnu a individuálnu výrobu.
Zdroje:
[1] WIKIDATA. Dostupné na: https://www.wikidata.org/wiki/Q26384
[2] BONVOISIN, J. Implications of Open Source Design for Sustainability. In Sustainable Design and Manufacturing 2016, Springer, 2016, s. 49–59.
[3] TYL, B., LIZARRALDE, I., ALLAIS, R. Local Value Creation and Eco-design: A New Paradigm. Procedia CIRP, vol. 30, pp. 155–160, Jan. 2015.M.
[4] KOHTALA, C. Addressing sustainability in research on distributed production: an integrated literature review. Journal of Cleaner Production, 2014.
[5] CHEN, D,. HEYER, S., IBBOTSON, S., SALONITIS, K., STEINGRÍMSSON, J. G., THIEDE, S. Direct digital manufacturing: definition, evolution, and sustainability implications. Journal of Cleaner Production, vol. 107, pp. 615–625, 2015.
[6] REDLICH, T. Open Production Gestaltungsmodell für die Wertschöpfung in der Bottom-up-Ökonomie. Universität der Bundeswehr Hamburg, 2010.
[7] JOHANSSON, A., KISCH, P., MIRATA, M. Distribuované ekonomiky – nový motor inovácií. Journal of Cleaner Production, roč. 13, č. 10-11, s. 971–979, 2005.
[8] KOSTAKIS, V., NIAROS, V., DAFERMOS, G., BAUWENS, M. Design global, manufacture local: Futures. vol. 73, s. 126–135, október 2015.
[9] DESIGN x HOBBY. Dostupné na: http://designxhobby.cz/
[10] Sociálne kritériá dizajnu in FARKAŠOVÁ, E., PETRÁNSKY, Ľ. Design teória a metodológia 2: vysokoškolská učebnica. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2020. ISBN 978-80-228-3243-4. cit. s. 42.
[11] FINEDER, M., GEISLER, T., HACKENSCHMIDT, S. Nomadic furniture 3.0 – Neues befreites Wohnen? New Liberated Living?. Zürich: niggli Verlag, 2016.
[12] FARKAŠOVÁ, E., PETRÁNSKY, Ľ. Design teória a metodológia 1: vysokoškolská učebnica. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2020. ISBN 978-80-228-3219-9. Cit. s. 48.
