Slovenčina
Ku pamätníkom významného horára Jozefa Dekreta Matejovie v Čiernom Balogu pribudol pamätný kameň pri budove Odštepného závodu Horehronie š.p. Lesy SR a pamätná tabuľa na dome, ktorý stojí na mieste Dekretovho rodného domu v osade Dobroč v Čiernom Balogu. Narodil sa tu 12. júla 1774. Toto okrúhle štvrťtisícročie pripomínajú viaceré aktivity š.p. Lesy SR.
Jozef Dekret Matejovie bol dvadsaťtri rokov komorským lesmajstrom – od roku 1814 až do odchodu na penziu v roku 1837. Spravoval 85.670 hektárov lesa novým moderným spôsobom. Zomrel 18. januára 1841 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný. Jeho hlavný pamätník stojí v parčíku pri budove banskobystrického riaditeľstva š.p. Lesy SR (na fotografii).
Významná osobnosť Jozefa Dekreta Matejovie bola vyformovaná samoštúdiom. Prvé znalosti získal vo svojom okolí, keďže vyrastal v horárskej rodine. Postupne sa uplatnil na všetkých postoch – od horára, polesného, lesného a lesného pojazdného. Hlavné prednosti hospodárenia a prezieravosť vyjadril v spomenutom „lesnom majstrovstve“. Stál pri zrode moderného lesného hospodárstva Slovenska na prelome 18. a 19. storočia. Zavádzal opatrenia na podporu hospodárenia v lese.
Starostlivosť o les vyústila do jeho efektívnych prínosov. Pre využitie dreva zaviedol hlavne zaistenie strategických dodávok potrebného množstva pre priemyselné aktivity. Usiloval sa, aby lesnícke organizácie celoročne dbali o zachovanie života lesa – od pestovania až po produkciu dreva. Takýto spôsob výrazne pomáha zachovaniu lesa pre budúce generácie. Odporučil cielene vytvárať rubné plochy a rozptýliť ich na väčšej ploche. Zavádzal clonné ruby v snahe využiť ich na zmladzovanie nových porastov. Drevo označil za cennú surovinu. Používaním píly namiesto sekery drevorubači nechávali nízke pne aby mohli využívať poťažbové zvyšky. Postupne znížil ťažbu dreva pre priemyselné aktivity tak, že už v roku 1838 sa priblížila úrovni prírastku.
Dekretova socha v Banskej Bystrici zvýrazňuje dôstojnosť historickej budovy v secesnom štýle. Postavili ju v roku 1913 ako sídlo Uhorského kráľovského lesného riaditeľstva a nahradila nevyhovujúci bývalý Kammerhof. Projekt vypracoval Gyula Waldner. Budova je historickým sídlom slovenských štátnych a predtým aj kráľovských lesov.
Významné národné lokality zaraďuje UNESCO do zoznamov svetového kultúrneho dedičstva. Takáto tradícia bola inšpiráciou pre š.p. Lesy SR a od roku 2007 si to pripomínajú formou pamätných miest, účelových stavieb a význačných areálov spätých s drevom a jeho spracovaním. Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen udelilo už 65 významných lesníckych miest na území Slovenska.
Foto: autor
