aktuality ekonomika

Ekonomické okienko – 05.11.2023 -SK

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.

Dôvera v ekonomiku eurozóny pokračovala v októbri v poklese, pričom sa dostala na najnižšiu úroveň za takmer tri roky. Napriek tomu boli údaje lepšie, než sa čakalo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá zverejnila najnovšie výsledky prieskumu Európskej komisie.
Index ekonomického sentimentu (ESI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom ďalšieho vývoja v eurozóne, klesol v októbri oproti septembru o 0,1 bodu na 93,3 bodu, uviedla Európska komisia. To znamená pokles šiesty mesiac po sebe a najnižšiu úroveň od novembra 2020. Napriek tomu je výsledok lepší, než sa očakávalo, keďže analytici počítali s poklesom ESI na 93 bodov.
Pod ďalšie zhoršenie nálady v eurozóne sa podpísali najmä spotrebitelia a v rámci podnikateľského sektora priemysel a maloobchod. V oblasti služieb sa nálada zlepšila a čiastočné zlepšenie zaznamenalo aj stavebníctvo.
Čo sa týka najväčších ekonomík eurozóny, v najväčšej z nich, Nemecku, sa nálada zlepšila. Dôvera v ekonomiku eurozóny vzrástla aj v Španielsku, naopak, vo Francúzsku a v Taliansku zaznamenala pokles. (Zdroj: TASR)

Ceny priemyselných výrobcov v septembri po dlhom čase medziročne klesli. Dôvodom bolo podľa Štatistického úradu SR najmä viac ako 10-percentné zlacňovanie v malých odvetviach a výrazné pribrzdenie dynamiky rastu cien v energetike. Prvýkrát od začiatku roka 2021 medziročne tiež klesli ceny stavebných materiálov, ktoré používajú stavební výrobcovia. (Zdroj: SITA)

Byty v dokončených novostavbách sú takmer o 10 % lacnejšie ako rozostavané, developeri s ponukou zväčša vyčkávajú. Spomalenie predajov nových bytov sa podpisuje aj na ponuke nových rezidenčných projektov. Z rozostavaných bytov sú vypredané takmer dve tretiny. Na trhu tak oproti predchádzajúcemu kvartálu zostalo o 11 % dokončených bytov viac, čo je spôsobené spomalením predaja. (Zdroj: RK Herrys)

Cena zlata sa v piatok dočasne dostala nad 2000 $ (1897,35 €) za uncu (31,1 gramu) a vyšplhala sa až na päťmesačné maximum. Nárast napätia na Blízkom východe totiž zvýšil dopyt po aktívach považovaných za bezpečné prístavy v časoch turbulencií a neistoty, medzi ktoré patrí aj zlato. (Zdroj: www.aktuality.sk)

Priemerná nominálna mesačná mzda v auguste 2023 medziročne vzrástla vo všetkých 10 mesačne sledovaných odvetviach, až v 7 bolo tempo rastu dvojciferné. Najviac, o 17,5 % sa zvýšili mzdy v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, zamestnanci tohto odvetvia zarobili v auguste v priemere 726 eur, najmenej z mesačne sledovaných odvetví. O viac ako 12 % rástla mzda vo veľkoobchode na 1 432 eur a v stavebníctve na 1 035 eur. O vyše 11 % narástli zárobky v maloobchode (1 093 eur) a vo vybraných trhových službách (1 378 eur). O vyše 10 % sa zvýšili platy v predaji a oprave motorových vozidiel na 1 370 eur a v doprave a skladovaní na 1 307 eur.

Mzdy takmer vo všetkých sledovaných odvetviach v auguste 2023 odolali inflácii a predbehli rast cien. Až v 9 z 10 sledovaných odvetví reálne mzdy medziročne vzrástli. Najvýraznejšie, takmer o 8 % sa zvýšili v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, úroveň rastu o 3 % prekročili vo veľkoobchode a v stavebníctve. V ostatných odvetviach sa medziročný rast reálnych miezd pohyboval od 0,1 % v ubytovaní do 2,4 % v maloobchode. K reálnemu poklesu zárobkov prišlo len v informáciách a komunikácii, a to o 1,7 %.

V súhrne za osem mesiacov roka 2023 nominálna mesačná mzdavzrástla vo všetkých 10 sledovaných odvetviach, dvojciferne až v 8 z nich. Najviac sa zvýšila v odvetviach s nízkymi zárobkami: v ubytovaní o 16,1 % na 1 062 eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,2 % na 698 eur a v stavebníctve o 13,8 % na 1 005 eur.

Reálne mzdy sa od začiatku roka zvýšili len v ubytovaní, v  činnostiach reštaurácii a pohostinstiev ako aj v stavebníctve. V ostatných siedmich odvetviach reálne mzdy ešte medziročne klesli. (Zdroj: ŠÚSR)

Deficit v októbri prekročil 5 mld. €. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra schodok vo výške 5,191 mld. €. Išlo o medziročné zhoršenie hospodárenia o 3,458 mld. € alebo 199,5 %. Príjmy štátneho rozpočtu boli v októbri oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššie o 2,646 mld. € alebo 17,5 % a dosiahli 17,771 mld. €. (Zdroj: SITA)

Státisíce mladých Slovákov nepracujú a naša ekonomika na to v porovnaní s bohatšími krajinami dopláca. V počte pracujúcich ľudí vo veku medzi 15. až 24. rokom patrí SR medzi najhoršie krajiny v rámci OECD a rovnako aj v EÚ. Z celkového počtu viac ako 533-tisíc ľudí z tejto vekovej kategórie pracuje na Slovensku podľa čísel klubu najvyspelejších krajín na svete OECD len 21,8 %. Znamená to, že do verejných zdrojov odvádza peniaze asi 116-tisíc mladých pracujúcich Slovákov. (Zdroj: Pravda)

Inflácia vo Švajčiarsku sa naďalej drží pod 2 %. Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku rástli v októbri rovnakým medziročným tempom ako v predchádzajúcom mesiaci. Miera inflácie sa tak piaty mesiac po sebe drží pod 2 %. Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku vzrástli v októbri medziročne o 1,7 %. (Zdroj: TASR)

Živnostníci šetria na odvodoch. Podiel živnostníkov, ktorí si platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, rastie. V budúcnosti sa im môže znížiť životná úroveň, keďže na penzii budú poberať iba štátom garantovaný minimálny dôchodok. Podiel občanov, ktorí platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, stúpol medzi rokmi 2017 až 2021 zo 72 % na viac ako 81 %. (Zdroj: www.openiazoch.sk)

Krajiny V4 zvyšujú kvóty pre pracovníkov zo zahraničia. V celom regióne V4 je približne 670-tisíc voľných pracovných miest, pričom APAS uvádza, že na Slovensku ich je dlhodobo neobsadených asi 90-tisíc. V septembri tohto roka Slovensko evidovalo 67-tisíc pracovníkov z tretích krajín. Oproti koncu roka 2022 to bolo o desaťtisíc viac. Išlo väčšinou o pozície, o ktoré nebol zo strany Slovákov záujem – teda najmä o horšie platené miesta s nižšou potrebou kvalifikácie. Cudzincov v krajine pracuje celkovo takmer stotisíc. V porovnaní s Českom či Poľskom je to aj napriek nárastu stále veľmi nízky počet. (Zdroj: www.trend.sk)

Slovensku hrozí rating na úrovni Grécka. Slovensku hrozí rating na úrovni Grécka. Finančné trhy ho už dnes trestajú drahými úvermi. Výnosy desaťročných slovenských dlhopisov signalizujú vážny problém. Finančné trhy považujú pôžičky slovenskej ekonomike za rovnako rizikové ako úvery južnému krídlu eurozóny. Ide pritom o najmenej zodpovedne hospodáriace krajiny, ktoré boli v minulosti podľa prvých písmen ich názvov (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko) označované nelichotivou skratkou PIGS –prasiatka –a aj dnes majú oveľa vyššie verejné dlhy ako Slovensko. (Zdroj: www.trend.sk)

Voľné peniaze investuje len štvrtina sporiacich ľudí Svoje voľné financie zhodnocuje v investíciách približne štvrtina zo sporiacich ľudí (26,1 %). Najčastejšie investujú ľudia z Bratislavského (39,8 %) a Prešovského (29,9 %) kraja, najmenej sa investuje v Žilinskom kraji (17,2 %). Najviac Slovákov sa do investovania púšťa vo veku od 30 do 40 rokov (31,9 %). Investovaním zhodnocujú svoje voľné peniaze viac muži (34,5 %), ženy investujú menej (17,8 %). Podľa prieskumu správcovskej spoločnosti polovica respondentov verí, že investovanie je len pre bohatých. Ľudia si radšej voľné financie nechávajú doma v hotovosti, na bežnom či sporiacom účte alebo termínovanom vklade. (Zdroj: TASR)

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.
cs_CZČeština