Bez práce nie sú koláče – porekadlo staré, ako ľudstvo samo, dalo by sa povedať. A ľudstvo, ako množina bytostí rozumných a uvažujúcich, už do začiatku svojej existencie uvažuje, ako si prácu technologicky zlepšiť, zjednodušiť, uľahčiť. Poznáte to. Pazúrik a z neho nástroj na rezanie, delenie. Kopija a neskôr luk a šíp, ktorý dobehne a predbehne rýchlejšiu korisť. Napokon – koleso. A odvtedy už len jeho modifikácie, povedal by skeptik. Či realista?
Trh práce a jeho vývojové trendy
Trh práce a jeho vývojové trendy. Téma, ktorá musí nevyhnutne zamestnávať nielen štát, ako inštitúciu, ktorá je od trhu práce aj finančne závislá – veď vytvára i spotrebúva zásadné množstvo HDP – ale aj tých, ktorí trh práce tvoria. Teda zamestnávateľov i zamestnancov. Podnikateľské subjekty sa spoliehajú na svoje HR-tímy, PAM bol ešte aj za „socíku“ jednou z najdôležitejších oddelení plánovania a realizácie toku financií v plánovanom hospodárstve. Preto nečudo, že aj dnes sa výskumu a prognózam vývoja trhu práce venuje nemalá pozornosť. Vyspelé krajiny spracovávajú obdobné materiály, analytické štúdie, alokujú štatistické a prognostické kapacity nutné na predvídanie inovačných vplyvov na trhu práce, plánovanie a implementáciu účinných politík vedúcich k efektívnemu rozvoju trhu práce v zmenených podmienkach.
To, čo je charakteristické v posledných desaťročiach, je rýchlosť, akou tieto vonkajšie zmeny vytvárajú tlak na štruktúru trhu práce, na požiadavky na ľudské zdroje. Tieto zmeny sú v rozhodujúcej miere spôsobené vzájomnou previazanosťou, vysokým tempom technologických inovácií, reagujú na kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu v demografickom vývoji ľudskej civilizácie v globálnom rozmere, výrazne menia sa sociálne vzťahy medzi ľuďmi. To si vyžaduje na úrovni štátu, regiónov, podnikateľskej sféry, občianskej spoločnosti korigovať, prípadne aj radikálne, a najmä komplexne meniť doterajšie zvyklosti, metódy a techniky riadenia ľudských zdrojov.
Práca nie je hmota, tovar, či produkt v ekonomickom cykle. Práca je cieľavedomá fyzická a duševná ľudská činnosť, a preto má humánny charakter. Zmeny v prírode, v činnosti ľudí, v poznaní, ako produktové, procesné, organizačné, politické inovácie musia pozitívne rozvíjať aspekt humanizmu ľudskej práce. V tejto súvislosti musím podotknúť, že ma štúdiu Práca 4.0, o ktorej teraz píšem zaujala, ba až nadchla natoľko, že som dospel k názoru, že sa o niektoré aspekty z nej treba podeliť aj s čitateľmi na týchto stránkach. Toľko moje alibi.
Človek svojou prácou vykonáva ekonomickú činnosť, ktorou má byť dosahovaný ľudský blahobyt. V dnešnom stupni ľudskej civilizácie, ktorý je treba sledovať pri inovačných tlakoch s vplyvom na charakter práce, jestvuje päť základných činiteľov:
- odmena za prácu ako hlavný zdroj na zabezpečenie vlastnej a komunitnej obživy,
- miera aktivity pri práci; ten kto zostáva bez zamestnania stráca šancu uplatniť svoje znalosti a kompetencie,
- zmena prostredia pri práci umožňuje človeku poznať nové prostredie,
- štruktúrovaný čas v práci dáva človeku zmysel pre poriadok a systémové, efektívne vytváranie synergie pre kvalitu novej hodnoty výsledkov práce,
- sociálne kontakty v práci vytvárajú nových priateľov, aj nepriateľov, ľudia sa diferencujú, vytvárajú medzi sebou konkurenčné prostredie, čo vytvára podmienky na intenzívne zapojenie sa do celospoločenských činností,
- osobná identita zamestnaného vytvára pre človeka pocit pevnej sociálnej identity.
Štúdiu „Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+“ vypracoval kolektív autorov pod vedením spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r.o.: PaedDr. Lucia Lednárová Dítětová; Ing. Ivan Láska; Doc. Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc.; Doc. Ing. Peter Magvaši, CSc.; PaedDr. Mgr. Daniela Pivovarová; Ing. Mário Lelovský; Ing. Juraj Ťapák; Ing. Mária Škodová; Doc. Ing. František Jakab, PhD. a Ing. Andrej Bederka.
Štúdia „Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+“ poskytuje ucelené analytické a prognostické podklady pre víziu formovania trhu práce v tretej dekáde 21. storočia v SR a štruktúru ľudských zdrojov v kvantite a kvalite v horizonte 2030+ . Ide o strategický materiál, ktorý sa vo všeobecnosti môže nazývať aj Práca 4.0. Jej autorský kolektív vyskladali odborníci z vedeckých, analytických i zamestnávateľských organizácií v SR a poskytol obrovské množstvo súvislostí a údajov, ktoré sú pre tých, ktorí ich vedia správne čítať a interpretovať, neoceniteľným zdrojom informácií použiteľných v strategickom nastavení odvetvia i jednotlivého podniku. Alebo – by mohli byť, ak ich vezmeme do úvahy. Preto, ako dovolíte, budem citovať niektoré pasáže zo spomínanej štúdie s vedomím, že to autorov nepobúri, skôr naopak, veď štúdia je zverejnená a voľne prístupná TU.
Nový model riadenia ľudských zdrojov
Ľudské zdroje je nutné chápať aj pri prognózovaných inovačných tlakoch ako zásobáreň ľudského potenciálu, schopného vytvárať spoločenské produkty. Tie sú ovplyvnené činiteľmi, ako sú procesy formálneho a neformálneho vzdelávania, vrátane nevyhnutnosti ďalšieho vzdelávania, činitele ovplyvňujúce zdravotný stav populácie, kultúrne a sociálne prvky života komunity, rodiny, regiónu, štátu. Na toto musí pružne reagovať nový model riadenia ľudských zdrojov, založený na triangli „inovácie-demografia-sociálne vzťahy“. Nový model riadenia ľudských zdrojov, v reakcii na zmeny v inovačných trendoch, demografickej situácii na Slovensku a na potrebu nastavenia adresnej rodinnej a sociálnej politiky pre budovanie konkurencieschopnej spoločnosti, musí zohľadňovať…
Zobrazit celý článek v eDM 4/2022 >>