školy

Lesnícka a drevárska mlaď v Liptove má o budúcnosť vzdelávania postarané

Skoly_LH
Areál SOŠ lesníckej a drevárskej J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku
merxu_RPK_CZ_728x90
merxu_RPK_CZ_350x90
merxu_RPK_CZ_728x90
Sdílejte článek snadno se svými přáteli.

„Zachovať lesy potomstvu, pretože ony sú predpokladom zachovania života na zemi.“ Jozef Dekret Matejovie. Tento citát je krédom Strednej odbornej školy lesníckej a drevárskej v Liptovskom Hrádku. Meno priekopníka v pestovaní lesa na Slovensku nesie od roku 1954. Škola má zároveň štatút Centra odborného vzdelávania a prípravy v lesníctve a drevárstve.

Krátko z histórie školy

História lesníckeho vzdelávania v Liptovskom Hrádku siaha až do 16. storočia. Lesníctvo malo v tomto období remeselnícko-priemyselný charakter. Remeselným spôsobom sa vychovávali aj lesníci, pričom sa dbalo predovšetkým na získanie praktických zručností a ovládania zásad poľovníctva. Lesníctvo a hospodárenie v lesoch malo v tej dobe druhoradú úlohu. Významnejší obrat v lesníckych odborných vedomostiach a praktických skúsenostiach nastal v 18. storočí. Prenikanie osvieteneckých názorov do rakúskeho kultúrneho života vyvoláva reformu školstva, pod názvom ratio educationis. V tom čase bol veľký nedostatok kvalifikovaného lesného personálu. Pokus zaviesť lesnícke náuky v rámci baníckeho školstva v Banskej Štiavnici v roku 1770 na založenej Baníckej akadémii sa nestretol s úspechom. Absolventi akadémie pracovali vo svojom hlavnom odbore – v baníctve. Výkonný lesný personál nadobúdal v individuálnom učebnom pomere výlučne praktické skúsenosti – prevažne poľovníckeho charakteru.

V takejto politickej a lesohospodárskej situácii v roku 1795 menovali komorským prefektom hrádocko-likavského domínia Františka Wisnera z Morgensternu, osvedčeného odborníka – autodidakta. Tak v roku 1796 vznikla z iniciatívy Františka Wisnera Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku. Bola to prvá lesnícka škola v Uhorsku – jedna z najstarších v Európe. V roku 1802 povýšili Wisnerove učilište na hlavnú školu, jej nový názov bol: Kráľovská komorská lesná a hlavná národná škola v Liptovskom Hrádku. Na zriadenú školu prijal František Wisner ako prvého profesora Jána Grünwalda, ktorý vyučoval lesnícke náuky. Cieľom Františka Wisnera bolo, aby si dorastajúca mládež z Liptovského Hrádku a okolia osvojila teoretické a praktické vedomosti o lesníctve. Aj preto na základe nemeckej lesníckej literatúry zostavil lesnícky katechizmus.

Veľa vody pretieklo odvtedy dolu Váhom a veľa stromov vypestovali i spracovali aj absolventi tejto školy do dnešných dní. V novodobej histórii sa o rozvoji školy najviac hovorí od polovice 20. storočia.

Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku zaznamenala najväčší rozvoj od roku 1951. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v slovenskom lesnom hospodárstve si znova vynútil zriadiť nižšie lesnícke školstvo. V roku 1956 opäť otvorili dvojročnú lesnícku majstrovskú školu (v školskom roku 1965/66 bola zrušená), ktorá fungovala popri štvorročnej lesníckej technickej škole.

1. 9. 1952 bola do užívania odovzdaná nová budova školy. Boli v nej umiestnené štyri triedy lesníckej a štyri triedy drevárskej školy s domovom mládeže pre 180 žiakov. Stredná priemyselná škola drevárska bola v roku 1964 preložená do Zvolena a celá budova školy bola daná do užívania lesníckej škole.

Aj napriek tomu priestory nepostačovali. Chýbali kabinety, laboratóriá a odborné učebne. Najskôr sa vybudovala nová telocvičňa, ktorá slúžila aj žiakom z iných hrádockých škôl. Dňa 22. 12. 1967 sa prebralo stavenisko na výstavbu domova mládeže pre 250 žiakov. Nový domov mládeže začal slúžiť svojmu účelu od 1. 9. 1972. V budove školy sa tým uvoľnili priestory, ktoré sa rekonštruovali na 5 odborných učební s kabinetmi pre skupiny odborných predmetov a na učebňu všeobecnovzdelávacích predmetov. Aj dnes slúžia svojmu účelu a prispievajú k zvýšenej kvalite vyučovacieho procesu. Za celú dobu existencie školy ukončilo štúdium vo všetkých jeho formách vyše 7 000 absolventov.

Spojením dvoch stredných odborných škôl v Liptovskom Hrádku, lesníckej a drevárskej, vznikla v roku 2016 súčasná škola, ktorá nadviazala na dlhoročnú históriu vzdelávania odborníkov pre lesnícko-drevársky sektor pod jednou strechou.

Súčasnosť a budúcnosť školy

Prioritou školy je v súčasnosti, ale i do budúcnosti pripraviť absolventov s čo najširšou profiláciou s cieľom bezproblémového uplatnenia sa na trhu práce. To vyžaduje okrem dobrého materiálneho a priestorového zabezpečenia aj kvalitný pedagogický kolektív. Preto je snahou školy získavať na miesto učiteľov čo možno najkvalitnejších pracovníkov z lesníckej i drevárskej prevádzky. Dnes ponúka SOŠ lesnícka a drevárska v Liptovskom Hrádku kvalitné vzdelávanie v študijných odboroch lesníctvo, technik drevostavieb a operátor drevárskej a nábytkárskej výroby. Ročne ju navštevuje približne 260 študentov, z toho 215 lesnícke odbory a 45 drevárske. Ich uplatnenie je vskutku široké.

Prukner

Drevársky magazín položil niekoľko otázok riaditeľovi školy, ktorým je Ing. Viliam Prukner.

DM: Liptovský Hrádok a okolie možno právom považovať za jedno z hlavných centier lesníctva a drevárstva na Slovensku. Svedčia o tom nielen skvelé prírodné podmienky na pestovanie lesa, alebo prítomnosť veľkých spracovateľských kapacít na spracovanie dreva, ale aj škola, ktorej ste riaditeľom. Do akej miery sú práve tieto okolnosti zaväzujúce? Alebo zväzujúce?

V. P.: 225 ročná tradícia školy je určite veľkým záväzkom. Napriek bohatej histórii, pestrým zvykom a tradíciám je naša škola modernou vzdelávacou inštitúciou, ktorá má významné postavenie na slovenskom trhu práce. Škola má celoslovenskú pôsobnosť, čo jej vytvára dobré podmienky na to, aby nepresýtila trh práce svojimi absolventmi. Neskromne môžem tvrdiť, že vzdelávanie študentov je vďaka kvalifikovanému pedagogickému zboru na vynikajúcej úrovni. Naši absolventi sa veľmi dobre uplatňujú v prevádzke doma aj v zahraničí a mnohí z nich pokračujú v štúdiu na rôznych vysokých školách. Región Liptova je charakteristický krásnou prírodou. Územie je pokryté veľkými lesnými komplexami, o ktoré sa treba starať, a ktoré poskytuje množstvo drevnej hmoty, ktorú je potrebné spracovávať. Pre výučbu lesníkov aj drevárov máme teda vytvorené skutočne dobré podmienky.

DM: Ako sa vám darí prilákať dostatočný počet žiakov do vašej školy? Máte dosť záujemcov? Aké zmeny vo vyučovaní – predovšetkým praktickom – musíte žiakom ponúknuť, aby ste stíhali sledovať všetky technologické zmeny, či už v lesníctve alebo v drevárstve?
V. P.: Dnešní mladí ľudia majú podstatne iné priority ako predchádzajúce generácie. Fyzická práca pre nich nie je dostatočne zaujímavá. Napriek starému porekadlu, že remeslo má zlaté dno, nemajú žiaci základných škôl veľmi veľký záujem o odborné vzdelávanie. Musíme však povedať, že tí, ktorí sa prihlásia na našu školu, sú telom aj dušou odhodlaní splniť si svoj sen stať sa lesníkom, alebo drevárom. Napriek tomu, že lesníctvo a drevárstvo boli dlhodobo považované za konzervatívne odvetvia, v dnešnej dobe plne reflektujú na technologické novinky, ktoré prináša moderná doba. Týmto zmenám sa prispôsobuje aj naša škola. Nielen z normatívnych prostriedkov, ale najmä z rôznych rozvojových projektov sa snažíme zaobstarávať nové stroje, zariadenia a prístroje. Jedným z posledných projektov, vďaka ktorému sme zmodernizovali naše priestorové a materiálne vybavenie, bol projekt IROP. Škola, samozrejme, úzko spolupracuje s lesníckou prevádzkou a rôznymi drevárskymi firmami, ktoré vhodne dopĺňajú portfólio teoretického a praktického vzdelávania na našej škole. Študentov, pochopiteľne, lákajú nové a moderné technológie, ktoré dokážu zlepšiť kvalitu ich práce alebo výkonnosť. Snažíme sa preto tradičné a zaužívané postupy vhodne dopĺňať modernými poznatkami. Aj vďaka tomu je záujem o štúdium na našej škole dlhoročne pomerne stabilný s mierne rastúcou tendenciou. V dnešnej dobe klesajúcej demografickej krivky slovenskej populácie je to v porovnaní s inými školami pre nás viac než povzbudzujúce.

DM: Ako vidíte budúcnosť vzdelávania odborníkov v lesníctve a drevárstve? O čo budú musieť mať záujem mladí ľudia, ak sa budú chcieť uchytiť na trhu práce?
V. P.: Tak, ako sa mení doba, menia sa aj záujmy a priority spoločnosti. V lesníctve postupne stráca produkčná funkcia lesa svoju prioritu. Do popredia sa dostávajú environmentálne funkcie. Je to pre nás veľké riziko, ale zároveň príležitosť posunúť lesníctvo a výsledky jeho práce na doteraz nepoznanú spoločensky uznávanú úroveň. O tom, či a v akej podobe lesníctvo prežije sa rozhoduje práve v tejto dobe. V dobe, keď ekologickí aktivisti zvyšujú tlak na znižovanie ťažby dreva a zvyšovanie mimoprodukčných úloh lesa sa môže stať, že lesnícke povolanie sa transformuje a nadobudne inú podobu. S ubúdajúcou ťažbou dreva pravdepodobne nastane problém aj pre drevársky priemysel, pre ktorý je drevo základnou vstupnou surovinou. Mladá generácia sa teda bude musieť naučiť žiť v súlade so stupňujúcimi sa požiadavkami spoločnosti na ochranu životného prostredia a v maximálnej miere šetriť surovinami a energiami. Nie je úplne jednoduché hospodáriť v lesoch v súlade s prírodou. Vyžaduje si to množstvo vedomostí, citu a trpezlivosti. Drevo je však tak úžasná, žiadaná a ekologicky obnoviteľná surovina, že by bolo hriechom, keby to ľudia nepochopili a prestali ju využívať.

DM: Vidíte prierez odkazu J. D. Mate­jovie s poslaním dnešných lesníkov? Kde?
V. P.: Odkaz Jozefa Dekreta je stručný, ale jasný. Bez lesov niet vody, bez lesov niet kyslíka, bez lesov niet rastlín ani živočíchov. Bez lesov sa z našej krajiny stane nehostinná púšť bez života. Je preto našou úlohou, priam povinnosťou, starať sa o ne tak, aby plnili všetky svoje funkcie. Len tak môže prežiť aj ľudstvo. Od samého počiatku vzniku našej školy túto základnú myšlienku vštepujú naši pedagógovia našim študentom. A nie je tomu ináč ani dnes. S meniacou sa klímou je otázka udržania lesov omnoho aktuálnejšia. Len aktívnym lesníckym manažmentom postihnutých územní môžeme zvyšovať biodiverzitu lesných území a odolnostný potenciál vzácnych lesných ekosystémov.

DM: Drevostavby sú na Slovensku momentálne populárne. Ich stavba a realizácia si vyžaduje odborne vzde­lanú a manuálne zručnú pracovnú silu. Vidíte priestor na spoluprácu vašej školy so stavovskou organizáciou, ktorá zastrešuje drevostavbárov v Sekcii drevostavieb ZSD SR? Ako si predstavujete optimálnu spoluprácu?
V. P.: So vzájomnou spoluprácou sme začali bezprostredne po zlúčení lesníckej a drevárskej školy. Okrem zákonom predpísanej spolupráce súvisiacej najmä s ukončovaním štúdia na škole sme so ZSD SR spolupracovali pri tvorbe základnej pedagogickej dokumentácie študijného odboru technik drevostavieb. Vítanou formou spolupráce bolo aj poskytnutie vstupeniek pre našich študentov a pedagógov na výstavu CONECO, kde mali možnosť vidieť najnovšie stroje a technológie. V budúcnosti by sme tieto dobré vzťahy radi zachovali a uvítali by sme rozšírenie spolupráce napríklad v oblasti propagácie drevárskych študijných a učebných odborov, pomoc pri organizovaní rôznych odborných prednášok, pri ďalšom akreditovanom vzdelávaní pedagógov, pri nadväzovaní kontaktov s drevárskymi firmami a tiež pri príprave a realizácií nových projektov.

Foto: archív školy

Sdílejte článek snadno se svými přáteli.
Značky

Nastavit odběr novinek

Please enable the javascript to submit this form

cs_CZČeština