aktuality

Tvrdohlavá a bezohľadná

Ilustračné foto
Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Taká je politika Ministerstva životného prostredia SR (MŽP), vedeného ministrom Jánom Budajom (OĽANO) voči obhospodarovateľom lesov na území Slovenskej republiky a tým aj voči spracovateľom dreva a občanom Slovenskej republiky, ktorí vďaka nezmyselne nadhodnotenej miere tzv. bezzásahových území v národných parkoch Slovenska prichádzajú ročne o stámilióny eur príjmu na rozvoj regiónov a priemyslu.

Na jednej strane ľúbivé a pseudoodborné zdôvodnenia toho, prečo je nevyhnutné nechať čoraz väčšie územia lesov na samovývoj, teda bez zásahu a na druhej zamlčovanie faktov, ktoré dokazujú, že štát takto ročne príde o stámiliónové sumy príjmov z legálnej a trvalo udržateľnej hospodárskej činnosti. Namiesto príjmov do štátneho rozpočtu, sľubovanie odškodného, krátkozrakých dotácií, „prejedanie“ peňazí z „Plánu obnovy a odolnosti“, kompenzácie tam, kde by pomohlo ponechanie normálneho hospodárenia. Populizmus namiesto zdravého sedliackeho rozumu.

Minister Budaj predstavil plán zonácie troch národných parkov: Slovenský kras, Poloniny a Veľká Fatra.

„Slovenský kras má v súčasnosti 4 percentá v bezzásahovej zóne, po zonácii by to podľa návrhu malo byť 24 percent. Poloniny majú aktuálne 9 percent a envirorezort by chcel dosiahnuť 46 percent bezzásahovosti. Národný park Veľká Fatra má 21 percent v bezzásahovom režime a ministerstvo podľa Budaja chce dosiahnuť 41 percent, do ďalších desiatich rokov by to malo byť vyše 50 percent. Štátny tajomník Michal Kiča priblížil, že v návrhoch zonácií sa ráta so zásobovaním obyvateľov palivovým drevom. Sú na to presne vymedzené plochy.“ (citát zo správy TASR)

Len pre informáciu: Vo všetkých troch národných parkoch ide takmer o 100% bezzásah na štátnych lesných pozemkoch, bez ohľadu na stav lesných porastov, ich pôvod, rozpracovanosť obnovy lesa a podobne. Vzhľadom k tomu bude problém naplniť prísľub štátneho tajomníka zo štátnych zdrojov.

Už v čase, keď MŽP v súčinnosti s niektorými poslancami NR SR tvrdohlavo presadzovalo poslanecký návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny, vyjadrovali lesníci a drevári obavy, že prijatý zákon rozvráti krehkú stabilitu v hospodárení v lesoch a dodávkach dreva pre priemyselné spracovanie. A to v tom čase – na sklonku roku 2020 – nikto netušil o energetickej kríze. Odborné argumenty, podľa ktorých dôjde k rapídnemu úbytku disponibilného dreva na Slovensku, envirorezort zhadzoval zo stola s poznámkou, že sú banálne, alebo neopodstatnené. Pritom v už prijatej Envirostratégii (Vláda SR – 2018) však Štátna ochrana prírody počíta s útlmom ťažby do roku 2025 o 50 % a do roku 2030 až o 75 % celkového objemu. Celkovo sa to týka cca 700 tis. m3 guľatiny, z čoho je cca 80 % ihličnatej (t.j. cca 500 tis m3) – teda tej najžiadanejšej, o ktorú príde drevospracujúci priemysel ako celok, teda nielen strední a regionálni spracovatelia.

Čísla zo Zelenej správy, ktorú schvaľuje Vláda SR a predkladá NR SR, hovoria, že na Slovensku od roku 2018 kontinuálne klesá ťažba surového dreva. Z celkového objemu cca 10 miliónov m3 dreva v roku 2018 sme v roku 2022 klesli na 7,6 milióna m3 ihličnatého a listnatého dreva spolu. Pritom ročný prírastok sa stabilne drží na úrovni 11 až 12 mil. m3 dreva na celom území Slovenska. Znamená to, že ročná ťažba sa pohybuje v súčasnosti na úrovni nižšej než 76 % prírastku. Vo vyspelých európskych krajinách, v ktorých drevospracujúci priemysel hrá dôležitú úlohu, je to až 80–85 % prírastku.

Takouto flagrantnou nehospodárnosťou so zvereným majetkom a nevyužívaním slovenských lesov ako zdroja obnoviteľných prírodných zdrojov prichádza štát o stámilióny eur ročne. Stačí jednoduchý príklad, ktorý sa opiera o štúdiu a zdroje Národného lesníckeho centra vo Zvolene:

Výkonnosť lesnícko-drevárskeho sektora na Slovensku v roku 2019:

  • ťažba 9 mil. m3 surového dreva
  • domáca spotreba a spracovanie 6,7 mil. m3 surového dreva
  • tržby a výnosy viac ako 4 mld. eur
  • pridaná hodnota 1,2 mld. eur ročne
  • dane do rozpočtu štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí sumu viac ako 370 mil. eur
  • zamestnáva priamo 50 tis. osôb
  • príjem z lesnícko-drevárskeho sektora plynie 69 tis. osobám
  • v lesnícko-drevárskom sektore pôsobí okolo 30 tis. subjektov (obchodné spoločnosti a samostatne zárobkovo činné osoby).

Sociálno-ekonomické dopady možno kvantifikovať na základe mzdových nákladov, odvodov zamestnancov a zamestnávateľa, odvedených daní z príjmu a dane z pridanej hodnoty (DPH) prepočet na 1 m3 spracovaného guľatinového surového dreva (bez palivového dreva a dreva na energetické účely)

1 m3 spracovaného surového dreva predstavuje:

  • pre subjekty drevospracujúceho priemyslu tržby a výnosy vo výške 443,83 eur/m3
  • pridanú hodnotu vo výške 160,28 €/m3 (hrubá pridaná hodnota), resp. 118,39 eur/m3 (čistá pridaná hodnota)
  • zisk z hospodárenia vo výške 18,74 eur/m3
  • pre štát, vyššie územné celky, mestá a obce príjem 41,84 eur/m3 na daniach
  • sociálne a zdravotné odvody vo výške 31,34 eur/m3
  • osobné náklady vrátane čistého príjmu SZČO vo výške 76,71 eur/m3
  • vo vyjadrení pracovných miest to predstavuje 7,38 pracovníka na 1 000 m3 spracovaného surového dreva

Pri zámere MŽP ponechať bez zásahu vo všetkých národných parkoch SR viac ako 50 % územia pokrytých lesmi, tak Slovensko príde o 700 tisíc m3 dreva ročne, ktorých spracovanie vytvára (podľa vyššie uvedeného prepočtu) 5.600 priamych pracovných miest v regiónoch, kde lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sú často jedinou pracovnou príležitosťou.

Keď sa na problém pozrieme optikou realizovaných ťažieb, t.j. necelých 76 % z celkového prírastku, za tri roky od 2019 sa v lesoch SR ponechalo bez hospodárskeho využitia 15 mil. m3 dreva, čo je pri podhodnotenej cene v priemere 50 eur/m3 surového dreva 750 miliónov eur, ktoré mohli byť vygenerované ekonomikou SR. Namiesto toho sa Vláda SR – aj vďaka ochranárskym opatreniam MŽP – snaží urputne nájsť financie na kompenzácie pre vysoké ceny energií.

Zlých správ pre drevospracujúci priemysel neubúda

Štátne lesy, ktoré obhospodarujú necelých 46 % lesného územia SR, teda LESY SR, š.p. znižujú svoju ťažbu už od roku 2018, kedy vyťažili celkom necelých 6 mil. m3 dreva. V tomto roku 2022 sa dostali na úroveň 3,3 mil. m3 a pre rok 2023 plánujú ťažbu znížiť o ďalších 300 tisíc m3, a v roku 2024 budú ťažiť iba 2,7 mil. m3 surového dreva. Ihličnatého a listnatého spolu, pričom podiel ihličnanov z roka na rok klesá a dnes tvorí necelých 45 % celkovej ťažby.

Zo Slovenskej republiky sa – napriek obrovskému a stále nevyužitému potenciálu lesnícko-drevárskeho sektora – stáva importná krajina. Podľa Zelenej správy 2021 sa v roku 2021 doviezlo na Slovensko viac dreva, ako sa vyviezlo nespracovateľných sortimentov. A odhady na rok 2022 hovoria, že tento dovoz sa ešte zvýšil.

MŽP zámerne prehliada odbornú diskusiu a argumenty, ktoré potvrdzujú ekonomickú nehospodárnosť vo vyhlásených zónach bez zásahu. Za všetky uvedieme jeden príklad z Muránskej Planiny, ktorá už plochu bez zásahu zvýšila na 46 %. V dôvodovej správe sa písalo, že takéto zvýšenie plochy bez zásahu bude bez ekonomických následkov. Realitu popisuje odborná prognóza:

Prognóza vývoja kapitálovej hodnoty pozemkov v správe LESY SR, š. p., Muránska Planina dotknutých vyhláškou OU Banská Bystrica, odbor ŽP z 24. 01. 2020 č. j. OU-BB OSZP1-2020/007031-3-Ku, ktorú vypracoval vedecký kolektív na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene, kde sa, o.i. píše:

Zväz spracovateľov dreva SR (ZSD SR) opakovane upozorňuje na likvidačný postoj Vlády SR – v ktorej envirorezort prevalcoval záujmy pôdohospodárov, pod ktorých patria lesníci i drevári – a vyzýva na okamžité stiahnutie návrhu zonácie všetkých národných parkov na Slovensku a na serióznu, nepolitickú, odbornú debatu o tom, ako trvalo udržateľne, bez následkov na lesy na Slovensku v súlade s princípmi udržateľnej a racionálnej ochrany prírody hospodáriť v lesoch Slovenska (štátnych aj neštátnych) v prospech ekonomiky a teda aj občanov SR.

Žiadame Vládu SR:

  • drevo definovať ako strategickú suroviny a podľa toho sa k nej aj správať (suroviny v nespracovanom stave vyvážajú iba „banánové republiky“), hľadať systémové podporné opatrenia pre zvyšovanie pridanej hodnoty pri spracovaní dreva ako ekonomický a ekologický prínos pre HDP SR v systéme „Používajme viacej dreva – zabráňme klimatickým zmenám“ (Bez dreva to nepôjde),
  • zmraziť rozširovanie bezzásahových zón v pestovaní a využívaní lesa a jeho produktov,
  • podporovať spracovanie dreva vo finálnych produktoch a recykláciu dreva, pretože ak drevo eventuálne biomasu spálime, dostaneme tzv. finálny status, keď drevo opäť vypustí do ovzdušia CO2, kým v produktoch i recyklovaných ho stále viaže, ovplyvňovať povedomie verejnosti o praktických výhodách využívania dreva v porovnaní s ostatnými materiálmi,
  • dôsledne presadzovať účinnú kontrolu pestovania dreva trvalo udržateľným spôsobom a uvádzanie dreva a produktov z neho na trh, cez oficiálne a celosvetovo uznávané certifikačné schémy PEFC a FSC.

Zdroj: TS ZSD SR

Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Nastaviť odber noviniek

sk_SKSlovenčina