drevoservis

Certifikácia lesov – cesta k potvrdeniu trvalo udržateľného pestovania

Drevoservis_Certifikacia
Pohľad do rokovacej sály počas prezentácií na medzinárodnej konferencii pri príležitosti 20. výročia PEFC Slovensko. Foto: Mgr. Peter Gogola
Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.

Za 20 rokov strom nedozrie. Za 20 rokov sa začína rozvíjať. Za 20 rokov vznikne kontúra lesa. Za 20 rokov existencie certifikačnej schémy PEFC Slovensko je na našom území touto schémou certifikovaných 60 % všetkých lesov. Pozoruhodný počin, ktorý až dnes, postupom času, získava na vážnosti a dôležitosti.

Pre istotu pridávam citát z vyjadrenia čelných predstaviteľov PEFC Slovensko: „PEFC prostredníctvom podpory trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zabezpečuje v celom dodávateľskom reťazci lesných produktov, že drevo a nedrevné produkty lesa sú produkované za dodržiavania najvyšších ekologických, sociálnych a etických štandardov. Vďaka svojej ekoznačke dokážu zákazníci a spotrebitelia identifikovať výrobky z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom.

PEFC je globálna organizácia zastrešujúca národné certifikačné systémy, ktoré sú vytvorené za účasti všetkých záujmových skupín a prispôsobené národným prioritám a podmienkam. Každý národný systém certifikácie lesov podlieha náročnému medzinárodnému hodnoteniu nezávislým posudzovateľom, ktorý preveruje súlad systému s požiadavkami PEFC, aby sa zabezpečila jednotnosť s medzinárodnými požiadavkami.“

Je preto viac ako logické, že práve PEFC sa dôkladne zaujíma aj o stav legislatívy, ktorá upravuje vzťahy medzi lesníkmi, spracovateľmi i ochrancami ekosystémov. Súčasná nedobrá atmosféra, ktorá je výsledkom nezmyselného súperenia o post dôležitosti a rozhodovacie právomoci medzi subjektmi riadenými rezortom pôdohospodárstva a rezortom životného prostredia, je len zrkadlom dlhodobo prehliadaných a do úzadia zatláčaných problémov v tomto prostredí.

Odzrkadlilo sa to aj v odborných príspevkoch, ktoré na konferencii vo Zvolene predniesli domáci i českí experti. PEFC Slovensko si v tomto roku pripomína 20 rokov od svojho vzniku a ako to už býva dobrou tradíciou tejto významnej organizácie, usporiadali medzinárodnú konferenciu, stretnutie, na ktorom sa pokúsili definovať súčasný stav, východiská i naznačiť možné riešenia v prospech rozvoja lesnícko-drevárskeho i ochranárskeho segmentu slovenskej ekonomiky, ktorý ešte stále nerozvinul naplno svoj potenciál. Má k tomu všetky predpoklady, ku ktorým možno zarátať aspoň niektoré z uvedených na konferencii.

Výnimočnosť lesov

Výnimočnosť lesov, ktoré sú dôležitým životným prostredím, obnoviteľným prírodným zdrojom úžitkových hodnôt, najvýznamnejším prvkom ekologickej štruktúry a stability krajiny, ale súčasne aj významným výrobným prostriedkom. V tejto súvislosti musí byť aj lesníctvo chápané ako dôležitá, ekologicky orientovaná a vysoko profesionálna ľudská činnosť a nie len ako „priemyselné odvetvie zamerané na výrobu dreva“.

Dlhodobú tradíciu funkčne integrovaného, trvalo udržateľného rozvoja lesníctva s tým, že prístupy k hospodáreniu v lese prešli počas 700 ročnej histórie logickým vývojovým procesom dávajúc pritom dôraz na trvalosť existencie lesa. Dnes, v čase prebiehajúcej klimatickej krízy a zmeneného životného prostredia, tento proces vyústil do väčšieho presadzovania prírode blízkeho hospodárenia. Lesníci sú priekopníkmi, autormi, vykonávateľmi a ideovými majiteľmi tohto konceptu starostlivosti o lesy.

Odvetvia, ktoré sa starajú o využívanie lesného bohatstva Slovenskej republiky, sú dôležitým prostriedkom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality, pretože k zmierňovaniu dopadov zmeny klímy prispievajú ukladaním uhlíka do pôdy, stromov ale aj do výrobkov z dreva, pritom súbežne drevo ako environmentálne priaznivá a obnoviteľná surovina je jedinečnou náhradou za materiály pochádzajúce z fosílnych a surovinových zdrojov.

Na druhej strane si sami kladieme polená pod nohy a akoby naschvál nechávame ležať bokom všetko, čo by zdravý sedliacky rozum úspešne rozvinul.

Nič neriešiaci a trvalo sa stupňujúci konflikt medzi ochranou prírody a lesníctvom, podnecovaný a živený niektorými občianskymi zoskupeniami a inštitúciami ochrany prírody, konflikt ktorý vedie k stále silnejšej dehonestácii lesníctva, k zhoršovaniu vzťahu verejnosti k správcom a vlastníkom lesov, a v konečnom dôsledku má tento konflikt za následok stále zhoršovanie stavu slovenských lesov. Situácia sa ešte viac vyhrotila po prijatí aktuálnej novely zákona o ochrane prírody.

Prispieva k tomu aj formálny, často direktívny princíp komunikácie, či negovanie konštruktívnej spolupráce zo strany MŽP SR, spochybňovanie výsledkov lesníckeho, ale aj iného ekologicky orientovaného výskumu a údajov NIML, ale aj otvorená spolupráca tohoto rezortu s angažovanými poslancami NR SR, aktivistami a médiami, ktorí si často zamieňajú globálne problémy a všeobecné riešenia spojené s lesmi so skutočnou potrebou a riešeniami veľmi špecifických problémov súvisiacich s ochranou a využívaním lesného bohatstva Slovenska.

Na základe výsledkov dlhodobých meraní a analýz sa v SR nachádzajú historicky najvyššie zásoby dreva minimálne za ostatné storočie, a že drevo je environmentálne priaznivá, trvalo sa obnovujúca surovina, ktorá je efektívnou náhradou napríklad za produkty z fosílnych surovín. Nedocenený zostáva význam dlhodobej ekonomickej životaschopnosti a konkurenčnej schopnosti lesníctva a odvetví drevospracujúceho priemyslu pri tvorbe a zachovaní pracovných miest a príjmov vo vidieckom prostredí.

Zo stretnutia právnických a fyzických osôb z prostredia lesníctva, spracovania dreva, ochrany prírody, vzdelávacích organizácií a sociálnych partnerov, ktoré svoju stabilitu, perspektívu a spoločenskú zodpovednosť vidia a cítia v trvalom zachovaní a dlhodobom konsolidovanom využívaní lesného bohatstva a funkcií lesa v krajine, konaného pri príležitosti 20. výročia založenia združenia PEFC Slovensko vznikla rezolúcia, z ktorej Drevársky magazín prináša podstatnú časť, týkajúcu sa záverov a odporúčaní z konferencie.

My, účastníci stretnutia konaného pri príležitosti 20 výročia založenia združenia PEFC Slovensko, ZDIEĽAME víziu FOREST EUROPE: „že európske lesy sú udržateľne obhospodarované tak, aby boli odolné, zdravé, produktívne a multifunkčné a prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju poskytovaním ekonomických, sociálnych environmentálnych a kultúrnych úžitkov pre súčasné a budúce generácie. Vrátane uznania úloh a významu stromov rastúcich mimo les vo vidieckych a mestských oblastiach“.

V tejto súvislosti NALIEHAVO ŽIADAME:

  1. Akceptovať a stanoviť lesné ekosystémy ako prostredie, ktoré zabezpečuje fungovanie ekosystémov a prvkov nevyhnutných pre život človeka a ako systémy zabezpečujúce zmierňovanie klimatickej zmeny. Kvalitná a cielená starostlivosť o lesy je zárukou ich trvalého udržania, zabezpečenia biodiverzity a života v našej krajine je prioritou, ktorá nepodlieha rozhodovaniu ochrany prírody.
  2. Bezodkladne prijať moratórium na vyhlasovanie nových chránených území alebo ich zonácie a schvaľovanie programov starostlivosti o chránené územia a vydávanie nových obmedzujúcich rozhodnutí vo vzťahu k využívaniu lesov určených aj na produkciu dreva do vykonania kritickej revízie existujúcich chránených území vzhľadom na ich celospoločenský význam, ekonomickú krízu, demografický vývoj a potreby obyvateľov Slovenska.
  3. Zabezpečiť plynulé vydávanie súhlasov na spracovanie dôsledkov poškodenia lesa. Rešpektovať vedecké poznatky uplatňované pri ochrane lesa pred biotickými škodcami. Rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze spracovania kalamity v I. až III. stupni ochrany vydávať v spolupráci s hospodárom a obhospodarovateľom po posúdení vplyvov rozhodnutia na udržanie priaznivého stavu biotopov a okolitých lesov.
  4. Pripraviť za účasti širokej odbornej a laickej verejnosti a realizovať reformné opatrenia, stanoviť časovú os ich realizácie.

PRÍLOHA:

REFORMNÉ OPATRENIA

OD NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  1. Prijať potrebnú legislatívu, aby zákony týkajúce sa správy krajiny a ochrany prírody boli prijímané ústavnou väčšinou.

OD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  1. Vytvoriť a implementovať, za účasti širokej odbornej a laickej verejnosti, jednotnú štátnu politiku pre ochranu lesného bohatstva Slovenska (ÚSTAVA PRE LESY), určujúcu konsenzuálny verejný záujem pri starostlivosti o lesnú krajinu a jej trvalo udržateľné využívanie, vrátane rozhodujúcich implementačných mechanizmov, ako sú jedno riadiace centrum, jednotný zákon a funkčný finančný mechanizmus pre podporu ochrany a manažmentu lesného bohatstva SR.
  2. Garantovať zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami vlastníkov lesa a verejnými záujmami. Na uspokojovanie definovaných verejných záujmov by mali byť určené predovšetkým lesy vo vlastníctve štátu. Pokiaľ uspokojovanie verejných záujmov v lesoch iných vlastníkov vyžaduje odchýlky od obvyklého spôsobu hospodárenia, musí sa za takéto obmedzenia vlastníckeho práva poskytnúť zodpovedajúca náhrada najneskoršie pri vzniku obmedzenia.
  3. Zabezpečiť ustanovenie jedného správcu lesného majetku štátu (spojiť do jedného celku správu štátnych lesov aj vo vojenských obvodoch aj v chránených územiach) s tým, že rozdiel má byť v obhospodarovaní takýchto lesov, nie v ich správe.
  4. Zaradiť drevo pre jeho univerzálne využitie a schopnosť dlhodobo viazať uhlík medzi strategické suroviny. Hľadať systémové podporné opatrenia pre spracovania dreva, vrátane recyklovaného, do finálnych výrobkov.

OD MINISTERSTVA PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR

  1. Zabezpečiť, aby pri schvaľovaní programov starostlivosti o lesy neboli zo strany orgánov ochrany prírody uplatňované neprimerané požiadavky. Hľadať kompromisné riešenie pri výklade a praktickej aplikácii pojmu „priaznivý stav biotopu“. Cieľ – priaznivý stav biotopu je spoločný, len je nevyhnutné vymedziť spôsob jeho dosiahnutia – bezzásahom, resp. aktívnym manažmentom, zodpovedajúcim ustanoveniam smernice EÚ o biotopoch.
  2. Inovovať systém kategorizácie lesov, tak aby odrážal ich funkčné zameranie z hľadiska ich ochranných funkcií a ekosystémových služieb pre občiansku spoločnosť s definovaním zásad starostlivosti a stupňov ochrany. Jednoznačne vymedziť miesto „prírode blízkeho hospodárenia v lesoch“ v rámci uvedeného systému obhospodarovania lesov.
  3. Vytvoriť jednoznačné a všeobecne akceptované postupy pre manažment nelesných pozemkov porastených drevinami.
  4. Pripraviť v spolupráci s ministerstvom hospodárstva dlhodobú víziu podpory rozvoja spracovania dreva vzhľadom na regionálne podmienky, drevinovú štruktúru a zásoby porastov. Podporovať budovanie udržateľných spotrebiteľských reťazcov zahŕňajúcich verejné politiky nákupu dreva, obehovú ekonomiku a kaskádové využitie dreva.
  5. Podporovať medzinárodné aktivity a aktívnu spoluprácu lesnícko-drevárskych subjektov a ich združení a zväzov v Lesníckej technologickej platforme v Bruseli pri napĺňaní „Vízie 2040 pre európsky lesnícko-drevársky sektor“ a „Strategickej výskumnej a inovačnej agendy 2030“. Obidve zdôrazňujú význam obhospodarovania lesov ako základu produkcie dreva a ekosystémových služieb a ich využitia v kontexte transformácie spoločnosti od fosílnej ekonomiky smerom k bioekonomike. Akcentovaná je potreba investícií do inovácií a výskumu, pre transformáciu lesnícko-drevárskeho sektora k vyššej pridanej hodnote, konkurencieschopnosti a vyššieho využitia dreva ako obnoviteľného zdroja. Vízia aktívne prispieva k napĺňaniu „OSN Agendy 2030“ v ôsmych z jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Strategická agenda Vízie reaguje na aktuálne výzvy Európskej komisie definované v Európskej zelenej dohode (European Green Deal).
  6. Posilniť postavenie odvetvovej ekonomiky. Stanoviť a zabezpečiť politickú akceptáciu finančných nástrojov zodpovedajúcich odporučeným finančným mechanizmom v zmysle Stratégie EÚ pre lesy do roku 2030 a Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.
  7. Vytvoriť politické a ekonomické podmienky pre realizáciu Národného lesníckeho programu SR 2022–2030.

OD MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR

  1. Zrušiť všetky chránené územia, na vyhlásenie ktorých nemá MŽP SR súhlasné stanovisko správcov, alebo vlastníkov lesného majetku, na ktorom sa chránené územia nachádzajú. Územia, ktoré sú naozaj cenné z hľadiska skutočnej ochrany prírody, môže vláda opäť vyhlásiť za chránené po predchádzajúcom súhlase vlastníkov, resp. správcov lesného majetku, v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
  2. Bezodkladne vykonať kritickú revíziu chránených území SR všetkých stupňov s cieľom chrániť skutočne to, čo je vzácne a nechrániť fiktívne chránené územia. Na základe takejto revízie vykonať v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny zmeny v existujúcej sieti chránených území tak, aby boli rešpektované cenné prírodné územia, vlastnícke práva a finančné možnosti SR v oblasti financovania ochrany prírody podľa regionálnych podmienok, požiadaviek obyvateľov, vlastníkov a užívateľov pozemkov.
  3. Pretransformovať vhodné územia (na základe požiadaviek vlastníkov a užívateľov pozemkov) do podoby medzivládneho vedeckého programu UNESCO „Človek a biosféra“ prostredníctvom sústavy biosférických rezervácií. Tieto sú modelovými územiami, kde človek svojim šetrným hospodárením a využívaním krajiny zachováva prírodné a kultúrne hodnoty, ktoré prírodné procesy spoločne s ľudským vplyvom vytvárali po milióny rokov.

OD MINISTERSTVA PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR
OD MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR

  1. Zabezpečiť celoživotné vzdelávanie o ochrane lesného bohatstva Slovenska a starostlivosti o krajinu.

Vo Zvolene, 19. 10. 2022

Zdieľajte článok jednoducho so svojimi priateľmi.
Značky

Nastaviť odber noviniek

sk_SKSlovenčina