Slovenčina
Ing. Jana Kiššová, poradkyňa ministra hospodárstva SR, v minulom volebnom období poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a predsedníčka Výboru pre hospodárske záležitosti, má s politickou prácou bohaté skúsenosti. Preto sme využili príležitosť, aby sme sa opýtali, aké opatrenia môžu zamestnávatelia a podnikatelia využívať na elimináciu dopadov protipandemických opatrení. A otázok bolo aj viac.
DM: Dnes sa trápime s koronou, pandémiou a protipandemickými opatreniami, ktoré majú vplyv aj na podnikateľov, podnikateľskú sféru, tak by nás zaujímalo, čo radíte ministrovi hospodárstva, aké opatrenia prijať, aby sa podnikatelia mali lepšie a aby tie opatrenia nezasiahli všetkých tak dramaticky?
J. K.: V prvej fáze bolo potrebné zaviesť plošné opatrenia, ktoré mali pomôcť čo najväčšej skupine postihnutých subjektov, a to boli zamestnávatelia a ich zamestnanci. Prvé opatrenia teda smerovali k udržaniu zamestnanosti, s ktorými prišiel rezort práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Boli to dotácie na mzdy a príspevky pre SZČO. Toto opatrenie sa v druhej vlne predĺžilo a príspevky sa navýšili o 50 %. Minister Krajniak zároveň avizoval, že pomoc bude pokračovať celý budúci rok. Subjekty musia samozrejme splniť viacero podmienok na to, aby dotácie dostali a tie sa dajú veľmi ľahko dohľadať na webe. Či už to boli subjekty, ktoré mali pokles tržieb, mali zatvorené prevádzky, alebo to boli živnostníci a podobne. Jedná sa o rôzne formy príspevkov, ktoré patria do gescie MPSVaR.
Čo sa týka nášho rezortu hospodárstva, pripravili sme možnosť čerpať dotácie na nájomné. Tie boli zamerané na prevádzky, ktoré boli opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR, rezortu školstva a podobne obmedzené, či už pre zákaz vstupu verejnosti, alebo boli doslova zatvorené. Takéto prevádzky môžu čerpať dotácie na nájmy. Toto opatrenie stále funguje. Jednou z podstatných podmienok je, aby prenajímateľ poskytol zľavu nájomcovi – maximálne do výšky 50 %, pričom keď túto zľavu poskytne, zvyšnú časť uhradí štát prostredníctvom dotácie. Inými slovami ak prenajímateľ dá 50 % zľavu, nájomca za sťažené obdobie nezaplatí nič a prenajímateľ dostane polovicu nájmu. Toto opatrenie pre prvú vlnu beží ešte do konca novembra, zároveň už pripravujeme druhú fázu, ktorá bude spustená od 15. decembra a dotácie bude možné čerpať na obdobie od 1. 10. 2020.
Okrem dotácií na nájomné sme v spolupráci so Slovenským investičným holdingom pripravili pre podnikateľov „program antikorona“, čo sú záruky a zvýhodnené „preklenovacie“ úvery, ktoré majú pomôcť firmám prežiť obdobie pandémie a udržať pracovné miesta. O pomoc môžu podnikatelia žiadať prostredníctvom svojej komerčnej banky, ktorá celý proces administruje.
DM: Má vláda alebo štát spätnú väzbu o efektivite týchto opatrení, ako sú využívané podnikateľskou sférou?
J. K.: Spätnú väzbu na využívanie opatrení, ktoré poskytuje ministerstvo hospodárstva, samozrejme evidujeme, nakoľko sa jedná o veľmi využívané nástroje. Čo sa týka dotácií na nájmy, máme spätnú väzbu predovšetkým od tých, ktorí sa dohodli s prenajímateľom a tieto dotácie čerpali. Treba však povedať, že boli aj takí prenajímatelia, ktorí nechceli poskytnúť zľavu a tam je to trošku problematické. V takýchto prípadoch náš rezort pomôcť nevie, nie je v našej kompetencii zasahovať do právneho vzťahu dvoch komerčných subjektov. Jednoducho, pokiaľ sa prenajímateľ nechce dohodnúť, tak sa nedohodne. Existuje však zákonná možnosť, že ak sa prenajímateľ nechce dohodnúť, musí strpieť úhradu nájomného za obdobie sťaženého užívania prevádzky formou pravidelných 48 mesačných splátok, ktoré nájomca začne platiť až po skončení mimoriadnej situácie, čo je pomerne neatraktívna alternatíva. Máme informácie, že z tohto dôvodu sa mnohí radšej dohodnúť chcú a radšej dostanú polovicu hneď, ako celé nájomné v 48-mesačných splátkach.
DM: Mnohí podnikatelia sa v úvodzovkách sťažujú na to, že pomoc od štátu je, poviem to tak, pomalá, byrokratická, nízka. Máte tieto signály, viete s tým niečo urobiť, alebo si myslíte, že sú to neoprávnené kritické poznámky?
J. K.: Nuž, myslím si, že je to kombinácia. Naozaj si myslím, že niektoré veci mohli prísť rýchlejšie, mohli byť akčnejšie. Ako ilustráciu môžem uviesť práve konkrétnu situáciu s nájmami. Môj osobný názor je, že v tomto prípade koalícia jednoducho váhala, nevedela sa dohodnúť na konkrétnom mechanizme a na konkrétnej schéme. Som presvedčená, že keby bola akčnejšia, tak by sme pomohli lepšie a určite rýchlejšie. Možno o mesiac, mesiac a pol skôr. Uvedomujem si veľmi dobre, že ak nastane problémová situácia, tak kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Toto sa žiaľ neudialo. Na druhej strane, keď to rozhodnutie padlo, išli sme si ruky nohy polámať, aby sme to čo najskôr spojazdnili, spustili a robili sme maximum, aby to „klapalo“. Dnes to funguje veľmi dobre, dokonca Národná banka Slovenska v nejakej svojej správe vyhodnotila dotácie na nájmy ako jedno z najúčinnejších opatrení na pomoc podnikateľom. To je pre mňa významný a zároveň objektivizovaný signál, že to bol dobrý zámer.
DM: Z pohľadu ministerstva hospodárstva, keď sa na to dívame celospoločensky, myslíte, že sme z toho najhoršieho vonku, alebo, že ešte prepad hospodárstva bude pokračovať?
J. K.: Ak sa na problém pozrieme z hľadiska tzv. veľkých čísiel, ten prepad zatiaľ nie je až taký veľký. Myslím tým pohľad na hospodárstvo ako celok. Iný pohľad je na konkrétne sektory. Sú tu sektory, ktoré utrpeli veľmi a ich prognóza je stále veľmi zlá. Či už je to gastro, možno cestovný ruch, športovci, kultúra, tí boli postihnutí najviac. Čo sa týka hospodárstva ako takého, zatiaľ tie čísla nie sú veľmi dramatické. Veľmi ťažko sa však hovorí o akejkoľvek predikcii, pretože nikto nevie, čo bude nasledovať. Ako bude pandémia pokračovať, či sa s ňou podarí vysporiadať, zastaviť ju, alebo aspoň pribrzdiť. Naozaj nevieme predpovedať, do akej miery budú opatrenia pretrvávať.
Čo si ale v každom prípade myslím, že toto obdobie, ktoré netrvá týždeň, ale rádovo už mesiace, prinieslo do života množstvo zmien. Napríklad do spotrebiteľského správania, do obchodu, správania sa obchodných partnerov, dávania si pozor na dlžníkov a celkovo do fungovania biznisu. Myslím si, že sa do istej miery nanovo definuje a nastavuje podnikateľské prostredie. Nie však legislatívne, ale práve vplyvmi, o ktorých hovorím. Pre mnohých môžu byť konkurenčnou výhodou a pre mnohých zas naopak, konkurenčnou nevýhodou. Podľa toho, ako sa v tejto dobe týmto trendom prispôsobia alebo neprispôsobia.
DM: Takže, čo by ste momentálne odporúčali pre podnikateľov? Ako sa správať v tejto situácii? Ja viem, že to je asi ťažké, lebo treba rozhodovať zrejme individuálne – od prípadu k prípadu – ale existujú nejaké zásady, alebo nejaké odporúčania, ktoré by mohli byť nejak všeplatné?
J. K.: Nuž, všeobecne platné odporúčania pre túto situáciu asi neexistujú, pretože rôzne sektory sú konfrontované rôznou situáciou a dopadmi. Ale v každom prípade sa treba na tie trendy pozerať. Veľmi citlivo a dôkladne treba sledovať, ako sa správajú obchodní partneri, ako sa správajú dodávatelia, odberatelia, spotrebitelia, banky, proste všetci okolo. Tí, ktorí majú finančné problémy, ale aj tí, ktorí ich nemajú, pretože napríklad finančný problém našich obchodných partnerov môže veľmi nepríjemne zasiahnuť aj nás. Rozhodne treba dnes intenzívne sledovať dobu splatnosti, treba byť naozaj veľmi, veľmi opatrný. A ako som už spomínala, aj spotrebiteľské správanie sa mení. Mnohí ľudia dnes pochopili, že niektoré tovary či služby nepotrebujú, alebo nepotrebujú v takej miere. Menia sa aj distribučné kanály. Budú iné, lebo ľudia si zvykli, že nevyhnutne netreba chodiť do kamenných obchodov, rast zažívajú on-line obchody, ktoré budú čoraz viac žiadanejšie a využívanejšie.
Ak by som ale predsa len chcela ponúknuť isté zovšeobecnenie, jedno mám. Zvyknem hovoriť, že podnikanie je taký jeden krásny windsurfing. Môžete aj dosku aj techniku seba lepšie ovládať, keď si nevšímate odkiaľ fúka vietor a ktorá vlna sa na vás ženie, tak vás to jednoducho zmetie. Čiže, všetko treba sledovať – čo prichádza, ako prichádza, odkiaľ a akou silou, a tomu sa treba prispôsobiť.
DM: Nuž, tak si želajme, aby náš windsurfing bol čo najpokojnejší, aby vlny neboli také vysoké a vietor možno trochu miernejší. Verím, že to spoločným silami potom nejako zvládneme. Ďakujem Vám, že ste boli k dispozícii a želám Vám ešte no, povedzme, že veľa úspechov.
J. K.: Ďakujem veľmi pekne, ja želám celému podnikateľskému sektoru a samozrejme, každému jednému hlavne veľa zdravia a naozaj, aby sme spoločne tieto ťažké časy prekonali a prajem všetko dobré. A nech nám domáci drevársky priemysel prekvitá.
