Slovenčina
Projekt 7.RP EU DuraWood je zameraný na ochranu povrchu dreva v exteriéri pomocou vodných náterových systémov aplikovaných účinkom plazmy na povrch dreva. Do riešenia sa zapojili 3 výskumné organizácie a 6 malých a stredných firiem z Turecka, Španielska, Slovenska, Nemecka a Českej republiky. Projekt koordinuje španielska organizácia IRIS, na Slovensku STU – Fakulta chemickej a potravinárskej technológie prostredníctvom Ústavu polymérových materiálov. V Ružomberku sa dňa 9.9.2011, necelé 3 mesiace pred ukončením projektu, uskutočnilo demonštračné hodnotenie prínosov riešenia. Drevársky magazín bol pri tom.
Tenká vrstva 4 μm atmosférickej difúznej plazmy pri kontakte s povrchom dreva aktivuje jeho povrch, čím zabezpečuje lepšie naviazanie náterovej látky a tým následne poskytne vyššiu pevnosť spoja drevo-náterová látka. Plazmová úprava okrem toho aj sterilizuje povrch, čím zabraňuje rastu drevokazných húb pod aplikovanou náterovou látkou. Využitie tejto technológie je reálne na drevené fasády budov a exteriérový nábytok.
Zo Slovenska výskum koordinovala STU – Fakulta chemickej a potravinárskej technológie prostredníctvom Ústavu polymérových materiálov. Na výskume sa podieľal tím pod vedením Ing. Radovana Tiňa, PhD., ktorý osobne oboznámil v rámci stručných hodnotiacich referátov všetkých prítomných s výsledkami rozsiahlych laboratórnych testov, ktoré boli podkladom k zostrojeniu prototypu zariadenia. Teoreticky o ochranných náteroch dreva, používaní náterových systémov, aplikácii vodou riediteľných lakov, vytváraní zmenených parametrov základného materiálu po ochrane povrchu pred vlhkosťou referoval Ing. Milan Smolár.
Výskumu a zostrojeniu zariadenia pre povrchovú úpravu dreva plazmou sa venovali pracovníci španielskej firmy IRIS. Aplikáciu DCSBD elektród riešila FCHPT STU spolu s tímom prof. Černáka z Oddelenia experimentálnej fyziky Matematicko-fyzikálnej fakultyUK. Elektronický zdroj vyvinula a vyrobila firma KAMEA Electronic Piešťany. Zariadenie je schopné generovať difúznu atmosferickú nízkoteplotnú plazmu a pomocou nej upraviť povrch plochého dreveného panelu. Posuv rýchlosťou 1 – 5 cm/s zabezpečuje plazmovú úpravu 20 – 35 m²/hod.
Testy boli robené na šírke 8 cm, avšak prototyp zariadenia je schopný pracovať s panelmi do šírky 30 cm. Šírka dreveného panelu určeného na nanášanie je ovplyvnená usporiadaním elektród pre generovanie plazmy. Stroj môže byť súčasťou výrobnej linky, zaradený pred uzlom povrchovej úpravy. Obstarávacia investícia je na úrovni 25 tis. €. Účinok plazmovej úpravy na povrchu dreva bol odskúšaný systémom na meranie uhla zmáčania povrchu vodnou kvapkou. Rýchla a jednoduchá metóda umožňuje sledovať aj zdanlivo neviditeľné, avšak merateľné fyzikálno-chemické zmeny na tuhých povrchoch. Ukážka testu zariadenia sa uskutočnila v prevádzke drevárskej firmy SETA.
Podrobnosti budú uvedené v budúcom čísle časopisu Drevársky magazín.
