streda, 26. september 2018

Registrácia     

Drevostavby môžu mať na Slovensku až päť podlaží

Slovenské technické normy protipožiarnej bezpečnosti stavieb boli v oblasti drevostavieb veľmi prísne. Ich základné princípy boli zadefinované pred viac než štyrmi desaťročiami a reflektovali vtedajšiu materiálovú a technologickú základňu v stavebnom priemysle. Situácia v tomto odvetví sa však odvtedy výrazne zmenila a to nielen v oblasti drevostavieb. Dlhodobú stagnáciu v oblasti požiadaviek na drevostavby sa podarilo prelomiť v minulom roku, keď vstúpila do platnosti revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie.

O stručné vyjadrenie k obsahu normy a komentár sme požiadali spracovateľa zmien týkajúcich sa viacpodlažných drevostavieb, prodekana Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity doc. Ing. Vladimíra Mózera, PhD.

DM: Typická mylná predstava o správaní sa dreva pri požiari zvýrazňuje, že drevo je horľavé a nemôže byť teda dobrým materiálom z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Ako sa dospelo k zmene stanoviska?
V. M.: V prvom rade je nutné povedať, že stanovisko sa nemení. Stále platí, že trieda reakcie na oheň, ktorá charakterizuje „horľavosť“ stavebnej konštrukcie, resp. materiálu, z ktorého pozostáva, nemá žiadny súvis s jej požiarnou odolnosťou. Aj konštrukcia z nehorľavého materiálu môže pri požiari zlyhať veľmi rýchlo, ak nie je adekvátne dimenzovaná alebo chránená. V slovenských predpisoch a normách sa však trieda reakcie na oheň (historicky stupeň horľavosti) materiálov stavebných konštrukcií trochu nešťastne vnáša do ich schopnosti odolávať požiaru prostredníctvom systému konštrukčných prvkov a celkov. Samozrejme, že schopnosť zapáliť sa a šíriť plameň, ktorá je bežne vnímaná ako „horľavosť“, nie je možné zanedbať alebo bagatelizovať a tomu zodpovedajú aj požiadavky na ochranu drevených častí konštrukcií v revidovanej STN 92 0201-2:2017.

DM: Aké obmedzenia týkajúce sa drevostavieb boli v platnosti pred revíziou STN 92 0201-2:2017?
V. M.: Ako už bolo uvedené, na Slovensku sa posudzuje tzv. druh konštrukčných prvkov a druh konštrukčného celku. Kým v zahraničí sú požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií a ich triedu reakcie na oheň oddelené, v podmienkach SR sa prelínajú v systéme konštrukčných prvkov a celkov. To znamená, že akonáhle je nosná časť vertikálnych konštrukcií z dreva, začínajú platiť veľmi prísne obmedzenia a vôbec sa pritom neodlišovalo, či je drevo v konštrukcii chránené alebo nie.

Do revízie STN 92 0201-2 boli prípustné 2 nadzemné podlažia v stavbách na bývanie a ubytovanie, 4 podlažia pri nevýrobných stavbách, 3 podlažia pri výrobných stavbách. Uvedené limity z pohľadu podlažnosti (výšky budovy), však so sebou prinášali aj značné obmedzenia na využitia, vyjadreného najvyšším prípustným požiarnym rizikom. Žiadali vysoké požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií.

DM: Revidovaná norma pripúšťa viac podlaží pre drevostavby, no zároveň prijala opatrenia na zvýšenie ich protipožiarnej bezpečnosti. Ako sú tieto zmeny formulované?
V. M.: Revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie prináša viaceré zmeny naprieč celým spektrom stavieb. Výsledkom je okrem iného aj možnosť stavať 5-podlažné drevostavby v prípade splnenia určitých podmienok. Logika návrhu a požiadavky na konštrukcie drevostavieb vychádzajú z Eurokódu 5. Rovnako sa začalo zohľadňovať, či je konštrukčný prvok drevostavby chránený alebo nie. Cieľom revízie nebolo paušálne zvýšiť dovolenú podlažnosť drevostavieb, ale odstupňovať ju na základe úrovne ochrany konštrukcií z dreva. Úroveň ochrany v tomto ponímaní znamená hlavne uzatvorenie – „zakapotovanie“ – drevených častí konštrukcií ochrannými obkladmi a vyplnenie dutín, ak sa tieto v konštrukciách nachádzajú, nehorľavými materiálmi.

DM: Aké sú hlavné rozdiely v úrovni ochrany konštrukčných prvkov?
V. M.: Najzákladnejším rozdelením je „priznané drevo“ a „chránené drevo“. V prípade priznaného dreva (konštrukčný prvok druhu D3) sa aplikujú najprísnejšie výškové obmedzenia. Samozrejmosťou je aj v tomto prípade dosiahnutie požadovanej požiarnej odolnosti, najčastejšie prostredníctvom nad­dimenzovania prierezu prvku.

V prípade chráneného dreva, či už sa jedná o masívnu alebo stĺpikovú konštrukciu, je základnou požiadavkou, aby počas doby požadovanej požiarnej odolnosti nedošlo k zapáleniu alebo tleniu dreva pod ochranným opláštením. Aj napriek ochrannému oplášteniu bolo však nutné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa dutín v týchto konštrukčných prvkoch. Zahraničné skúsenosti poukázali na problém skrytého šírenia sa požiaru vnútrom drevených konštrukcií, najmä ľahkých skeletov, v prípade, že tieto dutiny neboli vyplnené alebo boli vyplnené horľavým, prípade ohňu slabo odolávajúcim materiálom. Preto pre najvyššie podlažnosti drevostavieb do normy STN 92 0201-2:2017 pribudla požiadavka na nevyhnutnú výplň všetkých dutín nehorľavými materiálmi (trieda reakcie na oheň A1 alebo A2), ktoré sú schopné odolávať teplote najmenej 1000 °C a sú uložené tak, aby nedochádzalo k ich sadaniu alebo vypadávaniu (konštrukčný prvok druhu D2 – „prísnejší“). V prípade, ak takáto výplň nie je prítomná (konštrukčný prvok druhu D2 – „štandardný“), znižuje sa aj maximálna prípustná podlažnosť drevostavby.

Požiadavkou na povinnú výplň sa nadväzuje na logiku Eurokódu 5, kedy aj po zlyhaní ochranného obkladu dochádza k odhorievaniu stĺpika len z jednej – užšej – strany. Tým pádom sa dosiahne aj výrazne pomalšia redukcia prierezu, v porovnaní z prípadom kedy by širšie strany stĺpiku neboli chránené takouto odolnou výplňou a odhorievanie by prebiehalo z troch strán.

DM: Takže, aké vysoké budeme vlastne stavať drevostavby po novom?
V. M.: V zásade platí, že drevostavby budú môcť mať najviac 5 nadzemných podlaží, resp. 12 m výšková úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia, v prípade, že budú realizované z konštrukčných prvkov s chráneným drevom a nehorľavou, vysokým teplotám odolnou výplňou všetkých dutín, ako „prísnejšia“ D2. V tomto prípade sa považuje, že drevostavba má zmiešaný konštrukčný celok. Hodnota 12 m je výškovým limitom, nad ktorým je nutné v obvodových stenách realizovať tzv. požiarne pásy a tieto nie je možné z drevených konštrukčných prvkov vyhotoviť. Požiadavky na požiarnu odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií sa pohybujú na úrovni 45 až 60 minút.

Ak je však drevostavba realizovaná z priznaného dreva, prípadne výplň dutín nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, považuje sa za stavbu s horľavým konštrukčným celkom a obmedzuje sa aj maximálna dovolená výška. V takomto prípade je možné realizovať nevýrobné stavby do výšky najviac 9 m (úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia), stavby na bývanie a ubytovanie najviac s 3 podlažiami a stavby výrobné do 4 (chránené drevo bez požadovanej výplne dutín), resp. 3 (priznané drevo) podlaží. Požiarna odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií sa pohybuje na úrovni 60 až 90 minút.

DM: Aké ďalšie požiadavky sú kladené na drevostavby z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti?
V. M.: Okrem požiarne odolných konštrukcií sú veľmi dôležité únikové cesty. Viacpodlažné stavby znamenajú dlhšiu únikovú cestu v prípade požiaru. Prakticky nevyhnutné je vytváranie chránených a čiastočne chránených ciest. Konkrétny typ závisí od druhu užívania stavby, počte osôb a vzdialenosti do bezpečia, ktorá je daná počtom podlaží drevostavby a ich rozlohou. Zabezpečenie čiastočne chránenej únikovej cesty v podmienkach drevostavieb znamená vybudovanie najmenej dvoch požiarne oddelených schodísk, avšak je možné ich realizovať v tom istom konštrukčnom systéme ako drevostavbu samotnú. Naproti tomu chránená úniková cesta je prípustná aj ako jediná úniková cesta, avšak je nevyhnutné ju vyhotoviť z konštrukčných prvkov s nehorľavými nosnými časťami a opláštením, tzv. konštrukčných prvkov D1 (železobetón, murovaná alebo oceľová konštrukcia – architektonicky prispôsobené koloritu drevostavby). Rovnako tak je nutné realizovať z konštrukčných prvkov D1 všetky výťahové a inštalačné šachty.

Ďalšou požiadavkou, s ktorou sa v súčasnosti stretávame, je dostatočný počet parkovacích miest pre akúkoľvek stavbu. V prípade, že je požiadavka na realizáciu garáží v 1. nadzemnom podlaží drevostavby, je nevyhnutné, aby toto 1. nadzemné podlažie bolo realizované z konštrukčných prvkov druhu D1.

V prípade drevostavieb realizovaných v zmiešanom konštrukčnom celku je požiadavka, aby exteriérové obklady, kontaktné (vrátane ETICS) alebo odvetrané, boli vyhotovené iba z nehorľavých materiálov (trieda reakcie na oheň A1 alebo A2).

DM: A čo samotná výstavba drevo­stavieb?
V. M.: Pri výstavbe drevostavieb je absolútne nevyhnutné dodržiavať všetky zásady protipožiarnej bezpečnosti. Je potrebné si uvedomiť, že drevostavby sú najzraniteľnejšie práve vo fáze realizácie a preto platí, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Medzi základné zásady patrí pravidelné odstraňovanie drevného odpadu (najmä piliny a odrezky) zo stavby a jeho čo najskoršie vyvážanie mimo staveniska. O prísnom zákaze fajčenia už hádam ani netreba hovoriť. Zvýrazniť treba kontrolu používania nástrojov, ktoré produkujú teplo, plameň alebo iskry (zváranie, brúsenie). Aplikácia ochranných obkladov – „zaklápanie“ konštrukcií – by mala prebehnúť čo najskôr, spolu s postupujúcou výstavbou nosných častí konštrukcií. Dôležité je aj adekvátne zabezpečenie staveniska, ktorého úroveň bude samozrejme závislá na veľkosti stavby; minimom je však zabezpečenie perimetra a kontrola vstupu.

DM: Spomenuli ste normy. Ako sa v tejto problematike majú zorientovať architekti, projektanti a realizačné firmy?
V. M.: V prvom rade je potrebné upozorniť na fakt, že informácie, ktoré sú prezentované v tomto článku sú zovšeobecnením zmien, ktoré prináša revízia STN 92 0201-2:2017 pre potreby ich prezentácie širšej odbornej verejnosti. Cieľom bolo predstaviť základné limity, požiadavky na vyhotovenie konštrukcií a ďalšie parametre drevostavieb, pri ktorých došlo k zmenám oproti minulosti. Vzhľadom na komplexnosť problematiky protipožiarnej bezpečnosti stavieb je najlepším riešením konzultovať architektonickú štúdiu, či návrh projektu so špecialistom požiarnej ochrany čo najskôr. Identifikuje sa tak najefektívnejší a ekonomicky najvýhodnejší variant zabezpečenia požiadaviek právnych predpisov a technických noriem protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Súčasne sa zabráni prípadným kolíznym situáciám v neskorších fázach projektovej prípravy, či dokonca realizácie drevostavieb.

DM: Ďakujeme za rozhovor.

Autor: Dr. Anton Mrník
Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Foto: archív autora

Odborný časopis na podporu drevárskej a nábytkárskej výroby.

Zásady spracovania osobných údajov

Uložiť

Uložiť

Newsletter

Prihláste sa pre prijímanie newsletter-a. Nezmeškáte tak žiadne aktuálne novinky.

Rozosielame iba dôležité informácie. Nespamujeme!